1. apríl

182

1694 – narodil sa v Krupine Samuel Hruškovic, slovenský evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ, ale tiež i prekladateľ a editor. Skladal latinské príležitostné verše, epigramy a najmä náboženskú lyriku, pokúsil sa aj o drámu, napísal slovenské modlitby, latinské dišputy, katechizmus a latinskú autobiografiu. Je autorom 17 vlastných piesní, autorom 74 prekladov nemeckých piesní. Bol tiež editorom dvoch vydaní Tranovského Cithary sanctorum, v ktorom uviedol novú slovenskú piesňovú tvorbu, ako aj nemeckú ortodoxnú náboženskú lyriku. Druhé vydanie určilo definitívnu podobu Tranovského kancionálu. Obvinili ho zo zavádzania neprípustných noviniek a zbavili ho kňazského i biskupského úradu, no v roku 1748 sa do úradu vrátil. Zomrel v Banskej Bystrici 1. septembra 1748.

1697 – narodil sa francúzsky spisovateľ Abbé Prevost, vl. m. Antoine-Francois Prévost d’ Exiles. Autor dobrodružných románov i prózy Manon Lescaut. Zomrel 23. novembra 1763.

1809 – narodil sa ruský romantický spisovateľ Nikolaj Vasilievič Gogoľ, básnik ruskej duše. Začínal úvahami Mirgorod, Taras Buľba. Veľkomestského človeka opísal v Petrohradských poviedkach. Autor grotesky Ženba, satirickej komédie Revízor. Neduhy Ruska zvečnil v románe Mŕtve duše. Zomrel 4. marca 1852.

1868 – narodil sa francúzsky dramatik Edmond Rostand. Autor neskororomantických komédií a hrdinských drám. Napísal veršovanú komédiu Romantici, slávnu veršovanú drámu Cyrano z Bergeracu a drámu Orlík. Zomrel 2. decembra 1918.

1868 – narodil sa český rímskokatolícky kňaz Alois Kolísek, obhajca národných práv Slovákov, organizátor kultúrneho života v Bratislave. Od roku 1919 žil v Bratislave, kde napr. spoluzakladal Hudobnú školu a bol členom mnohých spoločenských organizácií. Zomrel 25. augusta 1931.

1873 – narodil sa ruský skladateľ a klavírny virtuóz Sergej Vasilievič Rachmaninov. Dirigent vo Veľkom divadle v Moskve, pôsobil v Drážďanoch. V roku 1917 emigroval a žil v Paríži a USA. Autor klavírnych skladieb, troch symfónií, symfonických básní i opier (Francesca da Rimini, Aleko). Zomrel 28. marca 1943.

1875 – vo Florencii zomrel Gabriel Pronai, verejný činiteľ, cirkevný hodnostár, publicista, statkár. Podporovateľ mladých hudobníkov, spoluzakladateľ odbornej školy pre spracovanie dreva. Generálny inšpektor evanjelickej a. v. cirkvi v Uhorsku, prívrženec silného maďarizačného tlaku na cirkev. I jeho zásluhou sa zrušili slovenské gymnáziá v Revúcej a v Martine. Autor politických brožúr, národopisnej práce, diela o záhradníctve. Prispieval do viedenských novín, maďarskej odbornej a kultúrnej tlače. Narodil sa 1. apríla 1812 v Banskej Bystrici.

1907 – v Zavare sa narodil skladateľ, priekopník slovenskej populárnej hudby Gejza Dusík, pseud. Fedor Ilnickij. Autor asi 250 tanečných piesní, napr. Rodný môj kraj, Tak nekonečne krásna, Dve oči neverné, Široká cestička, Podaj mi rúčku, hudobných komédií a operiet Tisíc metrov lásky, Modrá ruža, Tajomný prsteň, Zlatá rybka, Hrnčiarsky bál, To by bola láska. Zomrel 6. mája 1988 v Bratislave.

1918 – v Budapešti sa narodil slovenský filmový režisér Ján Kadár. Začínal ako asistent v bratislavskom Krátkom filme, neskôr pôsobil v Prahe. V roku 1949 po návrate na Slovensko debutoval filmom Katka. S českým režisérom Elmarom Klosom nakrútili osem celovečerných filmov: Únos, Hudba z Marsu, Tam na konečné, Tři přání, Smrt si říká Engelchen, Obžalovaný, Touha zvaná Anada a Obchod na korze, prvý československý film, ktorý získal Oscara (1966). Od roku 1968 žil Kadár v USA. Nakrútil filmy Modrý hotel, Čo mi otec narozprával, Iná strana pekla, Cesta k slobode. Zomrel 1. júna 1979 v Los Angeles.

1929 – v Brne sa narodil český spisovateľ Milan Kundera, významná osobnosť českej a svetovej literatúry. Od roku 1975 žije vo Francúzsku, kde najskôr vyučoval na univerzite v Rennes a neskôr v Paríži. Pre vydanie Knihy smíchu a zapomnění mu v roku 1979 odobrali československé občianstvo. V roku 1981 získal francúzske občianstvo. Z diela: Majitelé klíčů, Žert, Život je jinde, Ptákovina, Valčík na rozloučenou, Nesnesitelná lehkost bytí, Nesmrtelnost.

1975 – v Bratislave zomrel literárny vedec Alexander Matuška. Autor štúdie Profily a súboru portrétov Medailóny. Napísal niekoľko monografií: Vajanský prozaik, Človek proti skaze s podtitulom Pokus o Karla Čapka, J. C. Hronský a i. Narodil sa 26. februára 1910 vo Vlkanovej.

1976 – zomrel v Bratislava Dimitrij Nikolajevič Andrusov, slovenský geológ ruského pôvodu, zakladateľ modernej slovenskej geológie. Výsledky svojich výskumov zhrnul v päťdielnej monografii Geologický výskum bradlového pásma Západných Karpát (1931 – 1955), diele Apercu de la Géologie des Carpathes occidentales de la Slovauie centrale (1931), trojzväzkovej monografii Geológia Československých Karpát (1958 – 1965) a v diele Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten (1968), ktoré je považované za jeden z vrcholov syntézy tektonickej stavby Západných Karpát. Okrem vedeckej činnosti tiež riešil praktické geologické úlohy súvisiace so stavbou priehrad, železníc, tunelov a s vyhľadávaním hlavne nerudných surovín. Za vedeckú a pedagogickú činnosť prof. Andrusova ešte počas jeho života ocenili najvyššími štátnymi vyznamenaniami: Národná cena SSR (1947), Za zásluhy o výstavbu (1965), štátna cena K. Gottwalda (1966), Rad práce (1972). Dimitrij Nikolajevič Andrusov sa narodil 7. novembra 1897 v dnešnom estónskom meste Tartu.

1976 – zomrel nemecký výtvarník Max Ernst, predstaviteľ dadaizmu a surrealizmu. Pod vplyvom skupiny Blauer Reiter maľoval fantastické, snové scény. Autor koláží, objavil techniku frotáže, tvoril sochy z veľkých blokov granitu alebo z nájdených predmetov. Narodil sa 2. apríla 1891.

Ilustračné foto: Pixabay.com