1. marec

122

1846 – v Dobšinej sa narodil banský inžinier Eugen Ruffinyi, odborník na otváranie nových šácht. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, najväčšiu zaľadnenú jaskyňu na Slovensku. Sprístupnená bola už v roku 1871 a v roku 1887 bola elektricky osvetlená. Zomrel 13. januára 1924 v Dobšinej.

1868 – narodila sa česká grófka Žofie Chotková, vojvodkyňa z Hohenbergu, manželka následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d’Este. 28. júna 1914 podľahla spolu s manželom následkom atentátu v Sarajeve.

1874 – v Báčskom Petrovci v Juhoslávii zomrel básnik, historik a učiteľ Michal Godra. Autor veršov o významných osobnostiach a tiež veršovanej povesti Vešelíni na Muráni. Pôsobil ako učiteľ medzi dolnozemskými Slovákmi. Narodil sa 24. januára 1801 v Pukanci.

1882 – sa narodila vo Vajnoroch Katarína Brúderová, ľudová maliarka, vyšívačka, rozprávačka. Svoje práce prezentovala na Hospodárskej výstave v Prahe v roku 1923, neskôr aj na výstavách v Paríži, Bruseli, Zürichu, New Yorku a Tokiu. Za dlhodobú, činorodú prácu a prezentáciu Československa v zahraničí jej v roku 1959 udelili titul majstra ľudovej umeleckej výroby. Jej tzv. Vajnorský ornament sa zapísal do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Zomrela 6. marca 1964.

1886 – narodil sa rakúsky výtvarník a dramatik Oskar Kokoschka. Ovplyvnený viedenskou secesiou a neoimpresionizmom, maľoval portréty i krajiny. Ako odporca nacizmu žil v emigrácii, v Prahe i v Anglicku. Zomrel 22. februára 1980.

1896 – narodil sa grécky dirigent Dimitri Mitropoulos. Väčšinu svojho života prežil v zahraničí, bol šéfom newyorskej filharmónie. Venoval sa tiež skladateľskej činnosti. Zomrel 2. novembra 1960.

1910 – v Trenčíne sa narodila Žela Inovecká (vl.m. Angela Ivanovová, rodená Fogarassiová), slovenská spisovateľka, autorka populárnej literatúry, najmä sentimentálnych ženských románov a poviedok, praktickej literatúry pre ženy s tematikou starostlivosti o domácnosť, prvej pomoci, kozmetiky, ale najmä kuchárskej literatúry. Z diel sú známe Padajúce hviezdy (1934), Janíčko a Slobodienka (1938), Rozprávky a bájky z celého sveta (1944), Slovenská ľudová kuchárka (1939), Dobrá rada nad zlato (1963), televízne inscenácie Čln cez jazero, Kto sa raz dotkne hviezd… a ďalšíe. Zomrela 25. mája 1980 v Banskej Bystrici.

1960 – v Martine zomrel spisovateľ František Hečko, predstaviteľ socialistického realizmu v slovenskej literatúre. Pracoval v Matici slovenskej, bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Autor básní so sociálnymi motívmi a intímnej lyriky: Vysťahovalci, Slovanské verše, a sociálnych románov z prostredia dediny: Červené víno, Drevená dedina a Svätá tma. Manžel spisovateľky Márie Jančovej, brat prekladateľa Blahoslava Hečka. Narodil sa 10. júna 1905 v Suchej nad Parnou.

1971 – zomrel český spisovateľ František Hrubín. Autor lyriky Krásná po chudobě, Včelí plást, Mávnutí křídel, Romance pro křídlovku. V prozaickej tvorbe vychádzal z detstva: U stolu, Zlatá reneta. Významná je jeho tvorba pre deti. Autor drám Křišťálová noc, Srpnová neděle. Prekladal básnikov francúzskeho symbolizmu. Narodil sa 17. septembra 1910.

1995 – vo Svätom Juri zomrela Eva Botťánková, slovenská historička estetiky a zakladateľka špecializácie história estetiky. Zaujímala sa o otázky vkusu, dejiny histórie estetiky, vzťah estetických teórii a vývin estetiky na Slovensku po roku 1945. Súčasne sa venovala problematike vývoja estetického myslenia na Slovensku v 19. storočí, ktorého dejiny sa jej podarilo zrekonštruovať a poskytnúť o ňom a jeho hlavných predstaviteľoch ucelený obraz. V roku 1992 vydala príručku K prameňom estetického myslenia na Slovensku, ktorú prepracovala na vysokoškolskú učebnicu. Narodila sa v Bratislave 17. marca 1944.

Ilustračné foto: Pixabay.com