Benkova krajina je aj naša

494


IGOR VÁLEK

Spomienka na leto… a aj na krajinu našich predkov. Ba aj na slovenskú krajinu dneška a takisto – nie v dänikenovskom duchu, samozrejme! – na budúcnosť. Aspoň teda na tú aktuálne najbližšiu. Z jedinečného a zacieleného pohľadu výnimočného umelca Martina Benku, ale aj z pohľadu súčasníka, Slováka 21. storočia, na bohaté a v mnohom až ikonické Benkovo dielo (a prostredníctvom neho na náš kúsok sveta). Predovšetkým maliarske a z neho na tú časť, ktorú venoval – precítene, rád a naveky – Slovákom a Slovensku, keďže boli formou aj obsahom, časťou aj celkom, cestou aj cieľom.
V horúcom lete prebiehajúce Jánošikove dni v rodisku nášho národného hrdinu v Terchovej sa tento rok nezaobišli bez výnimočného maliarskeho vkladu, spomienky (sic!) vskutku hodnej spomínania. Hovoríme o výstave Vrchy a ľudia s veľavravným podtitulom Terchovské inšpirácie v tvorbe Martina Benku. Obsahujúca asi pol stovky obrazov a diel, doplnená o unikátne fotografie (ukazovali napríklad Benku v terchovskom kroji) bola prvou v roku 130. výročia narodenia umelca. Zo zbierok Múzea Martina Benku – Slovenského národného múzea v Martine (ktoré vidíte aj na fotografii vyššie) ju pripravila kurátorka jeho umeleckej zbierky a zároveň kurátorka výstavy Mgr. Monika Váleková, PhD. „Terchovú na maliarskych potulkách objavil pravdepodobne začiatkom 20. rokov a s určitosťou vieme, že tu bol i v roku 1933. Za šťastnú zhodu náhod možno považovať, že sem opäť zavítal v lete 1936. Na podnet priateľa, významného básnika a editora Jána Smreka. V tom auguste Terchová tak silno zapôsobila na Benkovu imagináciu, že z fragmentov tunajšej krajiny v podobe komorných štúdií, ktoré si priniesol do svojho pražského ateliéru, vystaval monumentálny obraz – jedno z vrcholných diel, ktoré možno priradiť aj k ikonickým obrazom celého slovenského maliarstva prvej polovice 20. storočia – Krajinu z Terchovej (obraz je vystavený v expozícii SNM – MMB v Martine – pozn. I. V.). V roku 1937 dielo putovalo na medzinárodnú výstavu umenia a techniky do Paríža, kde zaň umelec získal striebornú medailu, ktorú mu udelili za obohatenie európskeho výtvarného umenia. O rok neskôr toto dielo reprezentovalo slovenské umenie v New Yorku,“ hovorí na dokreslenie M. Váleková.
Treba vskutku poznať tieto súvislosti aj spomínaný obraz. Vrcholný z pohľadu umelcovej tvorivej špirály, vrcholný v téme z pohľadu celého slovenského maliarstva a podstatný aj pre toto krátke zamyslenie.
O Benkovi je známe, že ako prvý maliar slovenskej výtvarnej moderny zhmotnil mýtus našej krajiny, ktorej dal zväčša malebnú idealizovanú podobu. Od začiatku 20. rokov, keď začal na Slovensko intenzívne chodiť z Prahy, kde žil, učil sa, zrel a tvoril, sa usiloval zvečniť doslova odchádzajúcu kultúrnu vrstvu. Intenzívne si uvedomoval, že postupne v dôsledku modernizácie života zaniká, mizne pod rastom nových skutočností. Meniacich človeka, vzťahy, ale aj charakter krajiny, jej tvár. V epicentre jeho maliarskeho záujmu a sústredených ľudských snáh o umelecké zdokumentovanie všetkého spomenutého stál vidiecky človek. Muž a žena úzko spätí s krajinou, ktorú pretvárali svojou ťažkou každodennou prácou a ktorá im bola živiteľkou, kolískou aj hrobom v priemete celej pozemskej existencie. Sám o tom povedal: „Uvedomil som si, že sa mám snažiť svojou výtvarnou prácou slúžiť, pracovať, prospievať nášmu ľudu, národu, národnej kultúre, hovoriť výtvarnou rečou jasne o jeho živote, práci, žiali, radosti i túžbach, a hovoriť o tom aj k ľuďom iných národov, aby nemuseli brať na pomoc slovník našej reči, ale aby mohli priamo z obrazu čítať, o čom hovorím.“
Umelec sa netajil tým, že najviac maliarskych inšpirácii mu poskytoval Liptov. Zrejme aj preto, že v rodine sa tradovalo, že práve odtiaľ pochádzajú jeho prapredkovia, hoci on sám sa narodil (21. 9. 1888) na Záhorí v Kiripolci (dnes Kostolište). Vedome, aj aby neustrnul, maľoval však azda vo všetkých regiónoch Slovenska.
Tvorbe Martina Benku patrí priekopnícke postavenie. Ako prvý slovenský maliar prekročil hranice maľovania videnej reality, a hoci inšpirácia ňou zostala zrejmá a určovala vonkajšiu formu diela, maliar ju obohatil o symbolický obsah. Zachytil vnútorné súvislosti vnímané viac pocitmi ako zmyslami. No čím viac sa vzďaľujeme od Benkových čias, tým je zaujímavejšie a na pochopenie jeho (nášho) umenia a takisto nášho vzťahu ku krajine (a v prenesenom význame štátu) potrebnejšie približovať jeho osobnosť. Ale aj dobu, prostredie, podmienky a okolnosti, ktoré vytvorili mozaiku životného príbehu. Už od 20. septembra sa na toto všetko ponúka ideálna príležitosť. V Zimnej jazdiarni na Bratislavskom hrade bude sprístupnená výstava s názvom Martin Benka. Výstava, ktorú SNM – Historické múzeum v Bratislave a SNM – MMB Benku v Martine pripravili k 130. výročiu umelcovho narodenia, je reprezentatívna. Zostavená z jeho diel zapožičaných z galérií, súkromných zbierok i umelcovho martinského múzea. Nechýbajú osobné predmety, ktoré umožnia lepšie nahliadnuť aj do Benkovho súkromného sveta – sveta tvorivosti, záľub, zručností. Čo nateraz dodať? Azda len to, že Benkova krajina minulosti je aj našou krajinou súčasnosti. Oveľa viac na výstave a aj v našom rozhovore s jej kurátorku v budúcom čísle LT.

Foto: Igor Válek