11. január

208

1685 – v juhomoravskej obci Letovice zomrel Juraj Pohronec-Slepčiansky (Juraj Selepčéni), slovenský arcibiskup, uhorský prímas a vicekráľ, filozof, právnik, diplomat, grafik a medirytec. Zásluhou kardinála Petra Pázmaňa študoval v Ríme, býval v kolégiu Hungarico-Germanicu. Z dedinského pastiera sa postupne vypracoval na nitrianskeho biskupa, kaločského arcibiskupa a neskôr na ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa. Angažoval sa v ochrane krajiny pred Turkami a oslobodení okupovaných kresťanských území. Ako vyslanec cisára Ferdinanda sa viackrát zúčastnil na rokovaniach s Turkami v Carihrade. Podporoval publikačnú činnosť Trnavskej univerzity, výstavbu nových kostolov a pútnických miest. Narodil sa 24. apríla 1595 v Slepčanoch (okr. Zlaté Moravce). Pochovali ho v mariánskej bazilike Mariazelli v Rakúsku.

1800 – v Zemnom v okrese Nové Zámky sa narodil Štefan Anián Jedlík, uhorský fyzik slovenského pôvodu. Už v rokoch 1827 – 1829 ako prvý na svete skonštruoval model elektromotora, v ktorom pevnú aj otáčajúcu časť tvorili elektromagnety. V roku 1842 použil podobný motorček na pohon vozíka pohybujúceho sa na koľajniciach. V roku 1861, teda niekoľko rokov pred Wernerom Siemensom, popísal a použil princíp samobudenia na dyname vlastnej konštrukcie. Zaoberal sa aj konštruovaním galvanických článkov a akumulátorov. Jeho batérie leydenských fliaš (neskôr rúrkových kondenzátorov vlastnej konštrukcie) boli prístrojmi na výrobu elektrických iskier extrémne veľkých dĺžok. Použil v nich zapojenie (1863), ktorého princíp multiplikácie sa dodnes využíva v technike vysokých napätí. Medzi jeho skoré vynálezy patrilo aj zariadenie na výrobu sódovej vody, ktoré sa stalo základom prvého takto zameraného podniku v Uhorsku v roku 1841 a bolo tak jediným Jedlíkovým vynálezom, ktorý ešte počas jeho života našiel priemyselné uplatnenie. Zomrel 13. decembra 1895 v Györi.

1899 – narodil sa maliar a grafik Miloš Alexander Bazovský. Patril k zakladateľom moderného výtvarného umenia na Slovensku. Študoval v Budapešti a v Prahe a usadil sa v Martine. S výtvarníkmi Martinom Benkom, Jankom Alexym a Zolom Palugyayom na výletoch po Liptove, Orave a ďalších krajoch Slovenska vytvorili kroniku slovenskej krajiny. K známym dielam Bazovského patria obrazy Detva, Detvianska melódia, Čierne grúne, Ženy pri studni, Poludnie, Tragédia, Námestie, Malatiná. Venoval sa aj grafike. Zomrel 15. decembra 1968.

1921 – narodil sa historik umenia Karol Vaculík. Vedúci zbierky starého umenia v pražskej Národnej galérii, podieľal sa na vzniku Slovenskej národnej galérie (SNG) v Bratislave. Autor štúdií, článkov a kníh, napr. Umenie 19. storočia na Slovensku, Súčasné slovenské sochárstvo. Zomrel 5. júla 1992.

1966 – zomrel švajčiarsky sochár Alberto Giacometti. Inšpiroval ho kubizmus, umenie Afriky a Oceánie, neskôr surrealizmus. Venoval sa tiež maľbe a litografii. Narodil sa v roku 1901.

2008 – zomrel novozélandský horolezec a polárnik Sir Edmund Hillary, ktorý 29. mája 1953 spolu s nepálskym šerpom Tenzingom Norgayom ako prvý vystúpil na vrchol Mount Everestu. Držiteľ britského rytierskeho titulu dosiahol 3. januára 1958 južný pól. V Himalájach vystúpil na 11 osemtisícoviek. Venoval sa pomoci Nepálu, v roku 2003 získal čestné občianstvo tejto krajiny. Narodil sa 20. júla 1919.

2009 – zomrel básnik Milan Rúfus, jeden z najvýznamnejších slovenských poetov. Dlhoročný pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaujal už svojím debutom v roku 1956, zbierkou básní Až dozrieme a nasledovali ďalšie významné zbierky Chlapec, Chlapec maľuje dúhu, Kolíska spieva deťom, Stôl chudobných, Zvony. Neskoršie diela Óda na radosť, Kniha rozprávok, Sobotný večer, Prísny chlieb, Čítanie z údelu, Jednoduchá až po korienky vlasov, Čas plachých otázok. Pre deti napísal zbierky Modlitbičky, Nové modlitbičky, Pamätníček, Modlitba za dieťa, Anjeličku, môj strážničku. Autor esejí Epištoly staré i nové. Prekladal z ruštiny a nórčiny, prebásnil starozákonnú Knihu žalmov. Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube, kde je i pochovaný.

Ilustračné foto. Pixabay.com