15. január

13

1622 – narodil sa francúzsky autor komédií a herec Moliére, vl. m. Jean-Baptiste Poquelin. Hry: Tartuffe, Don Juan, Mizantrop, Lekárom proti svojej vôli, Amfitryon, Lakomec, Meštiak šľachticom, Učené ženy, Zdravý nemocný a i. Zomrel 17. februára 1673.

1813 – v Nových Zámkoch zomrel filológ a katolícky kňaz Anton Bernolák. Bol kňazom v Čeklísi (dnes Bernolákovo), tajomníkom na arcibiskupskom úrade v Trnave a farárom v Nových Zámkoch. Spolu s Jurajom Fándlym založil Slovenské učené tovarišstvo. Prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny napísal práce Grammatica slavica a Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Ku knihe Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách pripojil spis Orthographia. Vychádzal zo západoslovenského nárečia. Bernolákovčina sa síce neujala ako spisovný jazyk, mala však význam pre vývin slovenského jazyka. Narodil sa 3. októbra 1762 v Slanici na Orave.

1920 – pred sto rokmi sa narodil v Trnave Anton Malatinský, slovenský futbalový záložník, slovenský tréner, v roku 2000 vyhlásený za Trnavčana 20. storočia in memoriam. Od 14. januára 1998 je po ňom pomenovaný trnavský futbalový štadión. Šesťkrát reprezentoval Slovensko a desaťkrát po vojne Československo (1948 – 1951), bol aj na MS 1954 vo Švajčiarsku. Po ukončení hráčskej kariéry sa stal trénerom. Zomrel 1. decembra 1992 v rodnej Trnave.

1922 – narodil sa herec Július Pántik. Bol dlhoročným členom činohry Slovenského národného divadla, významná bola aj jeho spolupráca s filmom. Hral napríklad vo filmoch Varúj…!, Biela tma, Katka, Rodná zem, Frona, Súdim ťa láskou. Do povedomia slovenskej verejnosti sa zapísal aj ako predstaviteľ deda Jozefa v detskom televíznom seriáli Bambuľkine dobrodružstvá. V Slovenskej televízii vystupoval v dramatických programoch a v inscenáciách legendárnych bratislavských pondelkov. Spolupracoval s rozhlasom a bol pedagógom na Vysokej škole múzických umení. Zomrel 25. augusta 2002.

1929 – narodil sa americký bojovník za rasovú rovnoprávnosť Martin Luther King. Vyštudoval filozofiu a teológiu, bol baptistickým kňazom. V roku 1964 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za mier. Na jednom z protestov proti vojne vo Vietname 4. apríla 1968 ho zavraždili.

1976 – v Bratislave zomrel maliar, karikaturista, spisovateľ Štefan Bednár. Po štúdiách v Prahe sa usadil v Bratislave. Ako člen komunistickej strany sa zúčastnil v SNP, väznili ho v koncentračnom tábore. Po vojne organizoval výtvarný život, bol predsedom Spolku výtvarných umelcov 29. augusta. Tiež pôsobil ako šéfredaktor Nového slova, časopisov Roháč a Výtvarný život. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, ilustrácii, karikatúre a bol publicistom. Napísal memoáre Dvojník Šimon ide do Povstania. Jeho synom bol spisovateľ Vlado Bednár. Štefan Bednár sa narodil 15. mája 1909 v Myjave.

Ilustračné foto: Pixabay.com