18. decembra

186

1701 – v Banskej Bystrici – Radvani sa narodil historik a statkár Ladislav Radvanský. Bol prívržencom pietizmu, obranca protestantov, podporoval cirkevné školstvo, vydávanie náboženskej literatúry. Vlastnil rozsiahlu knižnicu, spísal jej katalóg, spracoval dejiny svojho rodu. V roku 1741 bol komisár a dôverník na korunovácii Márie Terézie za uhorskú kráľovnú v Bratislave, roku 1743 sa zúčastnil na jej korunovácii za českú kráľovnú v Prahe. V rukopise zanechal zápisky z uhorských snemov, korunovácií, z ciest po rakúskych provinciách, písal i verše. Zomrel v roku 1758 vo svojom rodisku.

1737 – zomrel taliansky husliar Antonio Stradivari. Pôsobil v Cremone, kde vytvoril približne 600 nástrojov – husle, violy a violončelá – typických dokonalým tvarom, kvalitou laku i krásou zvuku. Narodil sa približne v roku 1644.

1803 – zomrel nemecký osvietenský filozof, protestantský kazateľ a literárny vedec Johann Gottfried von Herder. Venoval sa filozofii dejín. Zberateľ ľudových piesní, etnograf, ovplyvnil obrodenecké hnutie slovanských národov. Narodil sa 25. augusta 1744.

1856 – narodil sa britský fyzik Sir Joseph John Thomson. Objaviteľ elektrónu, objasnil charakter iontov. Laureát Nobelovej ceny za fyziku (1906). Zomrel 30. augusta 1940.

1879 – narodil sa švajčiarsky maliar a grafik Paul Klee. Pôsobil v Nemecku, priekopník abstraktného umenia. Patril k zakladateľom skupiny Modrý jazdec. Bol profesorom na Bauhause. Po nástupe Hitlera k moci žil vo Švajčiarsku. Zomrel 29. júna 1940.

1882 – v Cerove sa narodil evanjelický kňaz a politik Samuel Zoch. Prvý slovenský župan Bratislavy a Bratislavskej župy. Osobnosť národného hnutia, patril k iniciátorom Martinskej deklarácie (1918). Od roku 1922 bol biskupom západného dištriktu, v roku 1927 sa stal predsedom Zväzu evanjelických cirkví v ČSR. Zomrel 4. januára 1928 v Bratislave.

1909 – v Csillaghegyi (dnes súčasť Budapešti) zomrel Samo Czambel, slovenský jazykovedec, prekladateľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny. Pôsobil na prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády v Budapešti, pracoval ako redaktor Slovenských novín, skúmal slovenský jazyk. Pričinil sa o ustálenie pravopisnej normy spisovnej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné diela patria Príspevky k dejinám jazyka slovenského (1887), Slovenský pravopis (1890), K reči o slovenskom pravopise (1891) a najmä kodifikačná Rukoväť spisovnej reči slovenskej (1902) založená na stredoslovenskom nárečí. Tretie vydanie jeho Rukoväte – redigované a upravené na základe tzv. martinského úzu Jozefom Škultétym po autorovej smrti (vyšlo 1919) – sa stalo základom súčasnej spisovnej slovenčiny a do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo de facto normou spisovného jazyka. V diele Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov (1906) chcel preskúmať jazykový materiál z celého Slovenska, no stačil spracovať iba časť o východoslovenských nárečiach. Pochovali ho na Národnom cintoríne v Martine. Narodil sa 24. augusta 1856 v Slovenskej Ľupči.

1935 – čs. parlament zvolil za prezidenta ministra zahraničných vecí Edvarda Beneša, profesora Univerzity Karlovej v Prahe. Beneš (1884-1948) patril k osobnostiam protirakúskeho odboja počas 1. sv. vojny, spolupracoval s T. G. Masarykom a M. R. Štefánikom. V rokoch 1918-35 minister zahraničných vecí ČSR, 1921-22 predseda vlády, 1935-38 prezident ČSR. Po mníchovskej dohode sa vzdal funkcie a odišiel do zahraničia, v rokoch 1945-48 znovu československým prezidentom. Vo februári 1948 prijal demisiu demokratických ministrov a vymenoval Gottwaldovu vládu. V máji 1948 odmietol podpísať komunistami spracovanú ústavu a 7. júna 1948 odstúpil.

2010 – zomrel Ján Bukovský (rodné meno Ján Fukna), rímskokatolícky rehoľník, arcibiskup a vatikánsky diplomat, poradca Svätej stolice vo vzťahoch s ČSSR, od roku 1973 pracovník štátneho sekretariátu v oddelení pre vzťahy s ČSSR, Maďarskom, Rumunskom, Bulharskom a Albánskom. Blízky spolupracovník neskorších kardinálov Agostina Casaroliho a Luigi Poggiho, ktorých často sprevádzal na ich cestách do vtedajších komunistických krajín strednej a východnej Európy. Po boku Francesca Colasuona sa zúčastnil na vyjednávaniach s vládou ČSSR o menovaní nových biskupov. Na základe týchto rokovaní boli na Slovensku menovaní a vysvätení Ján Sokol a František Tondra. Mal veľký podiel na znovuotvorení kňazského seminára v Sankt Peterburgu. Pápež prijal jeho rezignáciu pre vysoký vek 29. januára 2000. Narodil sa 18. januára 1924 v Cerovej v okrese Senica.

2011 – zomrel bývalý československý a český prezident Václav Havel, jedna z vedúcich osobností disentu. Spisovateľ a dramatik, po potlačení Pražskej jari vpádom vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 vystupoval proti politickej represii, príznačnej pre roky komunistickej normalizácie. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi Husákovi, v ktorom upozornil na nahromadené rozpory v československej spoločnosti. Vyvrcholením jeho činnosti bolo v januári 1977 publikovanie Charty 77, textu, ktorý prepožičal názov i charakter hnutiu protestujúcej časti československých občanov. Za svoje literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv dostal Václav Havel rad štátnych vyznamenaní, medzinárodných cien a čestných doktorátov. Opakovane bol nominovaný na Nobelovu cenu mieru, no nikdy ju nezískal. Narodil sa 5. októbra 1936.

Ilustračné foto: Pixabay.com