21. december

243

1806 – narodil sa v Banskej Štiavnici Ľudovít Matej Šuhajda, pedagóg a publicista. Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Bratislave, teológiu vo Viedni, na univerzite v Jene. Bol obranca národných práv Slovákov, autor nemecky písanej slovenskej národnej obrany Maďarizmus v Uhorsku z právnej, historickej a rečovej stránky… (1834). Autor latinskej poetiky, (1851), nemeckej historickej práce a kázní v češtine (1863). Podporovateľ slovenských kultúrnych podujatí a ústavov, podporoval finančne vo forme štipendia študentov slovenských gymnázií aj muzeálne zbierky Matice slovenskej. Zomrel 11. júla 1872 v Žiari nad Hronom.

1824 – zomrel anglický chirurg a prírodovedec James Parkinson. V roku 1817 ako prvý popísal tzv. trasľavú obrnu, ktorá neskôr dostala pomenovanie Parkinsonova choroba. Tiež popísal apendicitídu – zápal apendixu. Narodil sa 11. apríla 1755.

1892 – narodil sa v Brezovej pod Bradlom Tomáš Tvarožek, slovenský finančník, verejný činiteľ. Po prvej svetovej vojne sa stal riaditeľom Hospodárskej banky v Trnave, po fúzii so Slovenskou bankou v roku 1921 vykonával funkciu riaditeľa aj v Slovenskej banke. Založil a vybudoval vtedajšiu najväčšiu slovenskú sporiteľňu a sieť slovenských sporiteľní po celom Slovensku. Bol spoluzakladateľom, členom predsedníctva a hospodárom Demokratickej strany. Po vojne sa podieľal na riešení mnohých finančných otázok, pričom najdôležitejšou úlohou bola menová reforma. Za jeho prácu ho v roku 1945 vyznamenali Radom SNP I. triedy, Československým vojnovým krížom (1939). Zomrel v Bratislave 20. júla 1945.

1917 – narodil sa nemecký spisovateľ Heinrich Böll. Vo svojom diele o vývoji Nemecka po 2. svetovej vojne kritizoval militarizmus a pokrytectvo. Napísal napr. romány a novely Biliard o pol desiatej, Klaunove názory, Skupinový portrét s dámou, Stratená česť Kataríny Blumovej. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1972). Zomrel 16. júla 1985.

1923 – zomrel Albert Pavol Mamatey, slovenský exilový politik, zástanca samostatného Slovenska vo federatívnom usporiadaní Československa, jeden zo signatárov Clevelandskej dohody z roku 1915 a Pittsburskej dohody z roku 1918, spoluzakladateľ a predseda Slovenskej ligy v Amerike, inicioval založenie Kancelárie práce pri Slovenskej lige, ktorá pomáhala slovenským prisťahovalcom. V Bratislave sú po ňom pomenované ulice (Mamateyova) a v Martine (A. Mamateja). Narodil sa 11. apríla 1870 v Kláštore pod Znievom.

1926 – narodil sa český novinár a autor kníh o holokauste Arnošt Lustig. Ako tínedžera ho transportovali do Buchenwaldu a neskôr do Osvienčimu. Keď ho vlak viezol do ďalšieho koncentračného tábora v Dachau, ušiel a na konci 2. svetovej vojny sa vrátil do Prahy. Mnoho diel, vrátane kníh Modlitba pro Kateřinu Horovitzovou či Tma nemá stín, napísal počas pobytu v nacistických táboroch alebo krátko po tom. V roku 1968 odišiel z Československa, žil v Izraeli, Juhoslávii a Spojených štátoch amerických. Jeho román Krásné zelené oči bol v roku 2003 nominovaný na Pulitzerovu cenu, v roku 2008 mu udelili Cenu Franza Kafku. Mnoho jeho diel bolo sfilmovaných. Zomrel 26. februára 2011.

1932 – v Bratislave sa narodil hudobný skladateľ Ilja Zeljenka. Po vyštudovaní kompozície na VŠMU u Jána Cikkera bol dramaturgom Slovenskej filharmónie a Československého rozhlasu v Bratislave. V roku 1973 ho vylúčili zo Zväzu slovenských skladateľov, platil zákaz hrať jeho hudbu. Po novembri 1989 sa vrátil na oficiálnu scénu – bol predsedom Slovenskej hudobnej únie, prezidentom Medzinárodného hudobného festivalu Melos Étos (1990-91), vyučoval na VŠMU. Autor symfónií a ďalších diel, napr. Ouvertura giocosa, Hudba pre orchester, Hudba pre Warchala, Symfonietta giocosa, Syn človeka – slovenské pašie, opier Bátoryčka, Posledné dni Veľkej Moravy, filmovej hudby Slnko v sieti, Panna zázračnica, Tri dcéry, Génius, Javor a Juliana, Nylonový mesiac, Drak sa vracia a ďalších. Zomrel 13. júla 2007 v Bratislave.

1933 – zomrel dánsky polárnik a etnograf grónskeho pôvodu Knud Rasmussen. Študoval život Eskimákov. Zakladateľ polárnej stanice Thule, na saniach podnikol 18 000 km dlhú polárnu výpravu, najväčšiu v dejinách Arktídy. Svoje poznatky opísal v knihách, napr. v češtine vyšla Cesta bílým tichem a Grónské mýty a pověsti. Narodil sa 7. júna 1879.

1940 – zomrel americký spisovateľ Francis Scott Fitzgerald. Autor próz o americkej spoločenskej smotánke tzv. džezového veku, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov stratenej generácie. Romány, napr.: Nežná je noc, Veľký Gatsby. Nedokončený zostal román Posledný magnát. Narodil sa 24. septembra 1896.

1947 – zomrel architekt Dušan Samo Jurkovič, predstaviteľ secesnej architektúry inšpirovanej ľudovým staviteľstvom a výtvarným umením. Tiež autor návrhov na pomníky a pamätníky, napr. Mohyla M. R. Štefánika na Bradle a vojenské cintoríny. Narodil sa 23. augusta 1868.

1958 – zomrel nemecký spisovateľ Lion Feuchtwanger. Pred vojnou emigroval do Francúzska a v roku 1940 do USA. Preslávil sa románom Škaredá vojvodkyňa. Medzivojnové Nemecko a exil zachytil v trilógii Čakáreň – Úspech, Oppermannovci, Vyhnanstvo. Ďalšie dielo: Žid Süss, Nepravý Nero, Bláznova múdrosť, Goya čiže krutá cesta poznania, Židovka z Toleda. Pod titulom Desdemonin dom mu vyšli eseje. Narodil sa 7. júla 1884.

1968 – zomrel v Chicagu Michal Zibrin, slovenský právnik a politik. Po absolvovaní právnických štúdií na Karlovej univerzite v Prahe pracoval ako koncipient, tajomník Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska a ako advokát v Brezne, kde sa neskôr v r. 1925 stal starostom. Po vzniku tzv. slovenského štátu sa zapojil do protifašistického odboja, viedol občiansku ilegálnu skupinu Demec, neskôr pôsobil v spravodajskej službe v Belehrade a Istanbule. Po skončení 2. sv. vojny sa aktívne zapájal do činnosti Demokratickej strany, ale aj ako poslanec Národného zhromaždenia. Po roku 1948 emigroval do USA, kde publikoval v českých a slovenských exilových periodikách. Narodil sa 23. februára 1899 v Brezne.

1972 – v Bratislave zomrela prekladateľka Zora Jesenská, osobnosť slovenského prekladateľstva. V Martine pôsobila v spolku a časopise Živena. Viedla rusistický a prekladateľský seminár na FF UK v Bratislave. Po okupácii v roku 1968 bola medzi prenasledovanými intelektuálmi. Venovala sa literárnej kritike, esejistike a teórii prekladu. Jej články a úvahy vyšli v knihe Vyznania a šarvátky. Prekladala z ruskej, nemeckej, anglickej a francúzskej literatúry. Narodila sa v Martine 3. mája 1909, kde je aj pochovaná.

1989 – v Bratislave zomrel skladateľ Ján Cikker, predstaviteľ slovenskej hudobnej moderny. Študoval v Prahe, učil na konzervatóriu a na VŠMU v Bratislave a bol dramaturgom v Opere SND. Autor opier: Juro Jánošík, Mister Scrooge, Vzkriesenie, Hra o láske a smrti, Obliehanie Bystrice, Zo života hmyzu, kantát, oratórií, komorných a vokálnych skladieb. Nositeľ Ceny UNESCO za hudbu. Narodil sa 29. júla 1911 v Banskej Bystrici.

1994 – v Bratislave zomrel básnik a prekladateľ Ján Šimonovič. Bol redaktorom vo vydavateľstvách Smena a Slovenský spisovateľ a v detskom časopise Zornička. Autor veršov Obrazotvorná lúka, Tichým krikom, básnických skladieb ovplyvnených nadrealizmom a esejí o poézii. Prekladal zo španielčiny, nemčiny a ruštiny. Narodil sa 17. februára 1939 v Siladiciach.

Ilustračné foto: Pixabay.com