23. február

190

1417 – narodil sa v Benátkach Pavol II., vlastným menom Pietro Barbo. Bol 211. pápež, pápežský úrad zastával od 30. augusta 1464 do svojej smrti v Ríme 26. júla 1471. Bol synovcom pápeža Eugena IV. Po voľbe donútil kardinálov k poslušnosti a vrátil sa k absolútnej vláde rímskeho pontifika. Vďaka nemu sa v Ríme začali rozvíjať prvé archeologické výskumy. Súbor nálezov sa stal základom pápežských zbierok (dnes Vatikánskych múzeí) a mali tiež vplyv na budúci umelecký a architektonický vývoj Ríma.

1443 – narodil sa uhorský kráľ (od roku 1458) Matej Korvín z rodu Huňadyovcov. Zaslúžil sa o hospodársky rozvoj krajiny i banských miest. Počas jeho vládnutia v roku 1465 založili prvú vysokú školu na území Slovenska – Academiu Istropolitanu a v roku 1480 vysokú školu v Pešti. Zomrel 6. apríla 1490.

1685 – v Halle sa narodil nemecký skladateľ Georg Friedrich Händel, predstaviteľ hudobného baroka, ktorý od roku 1712 žil v Londýne. Na sklonku života oslepol. Z diela: oratóriá – Mesiáš, Saul, Samson, Jozef a jeho bratia, organové koncerty chrámová hudba, opery – Radamisto, Tamerlán, Alessandro. Zomrel 14. apríla 1759.

1740 – narodil sa v Prešove Ján Matej Korabinský, uhorský kartograf, lexikograf, redaktor a novinár, autor praktických príručiek a štatistík, patril k najuniverzálnejším osobnostiam svojej doby. Radí sa k príslušníkom osvietenstva. Zomrel 23. júna 1811 v Bratislave.

1821 – zomrel anglický romantický básnik John Keats. Autor ód a poém Endymion, Hyperion. Napísal básnické poviedky Lamia a Predvečer svätej Anežky. Narodil sa 31. októbra 1795.

1822 – zomrel vo Veľkej Lomnici Gregor František Berzevici, uhorský ekonóm, osvietenec, významná postava hornouhorského osvietenstva. Žiadal zrušiť poddanstvo, navrhoval reformu daní. Cisár Jozef II. jeho návrhy na reformy neprijal. Navrhol využiť lodnú dopravu po riekach prepojených kanálmi. Pričinil sa o sprístupnenie a propagáciu turistiky vo Vysokých Tatrách. Po neúspešnom povstaní uhorských jakobínov a z obáv možného prenasledovania sa v roku 1795 stiahol do ústrania a venoval sa vedeckým a výskumným prácam, resp. vedeniu svojho hospodárstva. Narodil sa 15. júna 1763 vo Veľkej Lomnici.

1852 – v Skalici sa narodil Jozef Agnelli, slovenský šľachtiteľ, pestovateľ liečivých rastlín a ľudovýchovný pracovník, čestný člen Linného učenej spoločnosti v Štokholme. V roku 1884 nastúpil na faru v Čároch, kde dosiahol svoje najväčšie úspechy v pestovateľskej práci. Podarilo sa mu vypestovať nové odrody plodín vynikajúcich vlastností. Zo zemiakov to bolo asi 200 druhov. Práve zemiaky, po ňom pomenované agnellky, boli veľmi obľúbené a rozšírili sa po celom Slovensku. Agnelli sa venoval predovšetkým pestovaniu liečivých rastlín. Na sklonku života sa uchýlil do Holíča, kde aj zomrel 6. augusta 1923.

1855 – zomrel v Göttingene Carl Friedrich Gauß, jeden z najväčších matematikov a fyzikov všetkých čias. Zaoberal sa teóriou čísel, matematickou analýzou, geometriou, geodéziou, magnetizmom, astronómiou a optikou. S fyzikom Wilhemom Eduardom Weberom skonštruoval a postavil prvú linku elektromagnetického telegrafu na svete v Göttingene dlhú 1,2 km. Jeho najznámejším dielom z oblasti matematiky je spis Disquisitones aritmeticae (Pojednanie o aritmetike, 1801) a O novom všeobecnom princípe mechaniky (1829). Narodil sa 30. apríla 1777 v Braunschweigu.

1888 – narodil sa v Bernolákove Alexander Šindelár, slovenský rímskokatolícky kňaz, komunálny politik, pôsobiaci v Piešťanoch ako dekan a starosta. V dobe hospodárskej krízy zriadil sprostredkovateľňu práce, organizoval zbierky potravín a šatstva pre najchudobnejších . Za jeho starostovania sa v Piešťanoch postavil Krajinský most, Poštový a telegrafný úrad, pokračoval vo výstavbe vodovodu. Stal sa prvým podpredsedom Matice slovenskej a poslancom Slovenského snemu po vyhlásení Slovenského štátu v roku 1939. O jeho nečakanej tragickej smrti po skončení druhej svetovej vojny píše Kronika Piešťan. V nedeľu 2. novembra 1947 ho dosiaľ neznámy páchateľ zastrelil. Jeho tragickú smrť pripomína pamätná tabuľa z roku 1993 od piešťanského akademického sochára Ladislava Ľ. Polláka na budove farského úradu. Na jeho pohrebe na cintoríne v Piešťanoch sa zúčastnilo asi 10 tis. ľudí.

1896 – vo Zvolene sa narodil prozaik Jozef Cíger Hronský, vl. m. Jozef Cíger. Pôvodne učiteľ, neskôr pôsobil v Matici slovenskej. Po vojne emigroval a zvyšok života žil v Argentíne, kde sa zapájal do života emigrácie zo Slovenska. Pôsobil v Slovenskom kultúrnom spolku v Argentíne, bol predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí, spolupodieľal sa na založení Zahraničnej Matice slovenskej. Jeho prvými knihami sú realistické zbierky poviedok U nás, Domov a Medové srdce. Za najlepšie romány sú považované Chlieb a Jozef Mak. Ďalšie romány: Pisár Gráč, Andreas Búr Majster a Svet na Trasovisku. Tvorba pre deti: Smelý Zajko, Brondove rozprávky, Budkáčik a Dubkáčik a i. Zomrel 13. júla 1960 v meste Luján v Argentíne.

1898 – v Dubnici nad Váhom sa narodil maliar a grafik Karol Ondreička, jeden zo zakladateľov moderného slovenského výtvarného umenia. Vrcholné diela vytvoril v 30. rokoch, neskôr sa venoval najmä grafike a ilustrácii detskej literatúry autorov. Zomrel 13. decembra 1961 v Bratislave.

1903 – narodil sa český novinár Julius Fučík. Bol členom KSČ a počas 2. svetovej vojny bol činný v komunistickom odboji. V roku 1942 ho zatkli a 8. septembra 1943 popravili. Autor reportáží o ZSSR V krajine, kde zajtra už znamená včera. Vo väzení na Pankráci vznikla autobiografická próza, ktorá bola po jeho smrti vydaná s názvom Reportáž psaná na oprátce.

1932 – v Banskej Štiavnici sa narodil prozaik a diplomat Anton Hykisch. Redaktor, tiež riaditeľ v Mladých letách. V rokoch 1990-92 poslanec, 1993-97 veľvyslanec SR v Kanade. Jeho debutom bol román Krok do neznáma. Ďalšie diela: novela Naďa, romány Námestie v Mähringu, Atómové leto. Napísal tiež sci-fi poviedky Dobre utajený mozog, knihu poviedok Sám v cudzích mestách, knihy pre deti Kamarát Čipko, historické prózy Čas majstrov, Milujte kráľovnú i román Rozkoše dávnych čias. Tiež autor cestopisov a detektívok. V roku 2012 mu vyšla kniha spomienok Moja Štiavnica.

1938 – narodil sa mím a režisér Milan Sládek. V roku 1959 založil v Prahe pantomimický súbor, s ktorým v roku 1961 prešiel do Bratislavy. Po roku 1968 sa usadil v Nemecku, v Kolíne nad Rýnom založil súkromné Divadlo Kefka a venoval sa aj pedagogickej činnosti. V roku 1989 spoluzakladal pantomimické centrum pri divadle Aréna v Bratislave, no v roku 2002 sa vrátil do Nemecka. Najúspešnejšie inscenácie: Kefka a stratená lopta, Príbeh vojaka, Figarova svadba, Grand Pierrot.

1938 – narodil sa český režisér a herec Jiří Menzel. Patrí k najvýraznejším predstaviteľom českej novej vlny. Už jeho prvý celovečerný film – adaptácia novely Ostře sledované vlaky Bohumila Hrabala získal v roku 1968 Oscara pre najlepší cudzojazyčný film. V roku 1987 si nomináciu na Oscara v rovnakej kategórii vyslúžila komédia Vesničko má středisková. Úspech zaznamenali aj ďalšie jeho snímky Rozmarné léto, Zločin v šantánu, Skřivánci na niti, Na samotě u lesa, Postřižiny, Slavnosti sněženek, Konec starých časů, Obsluhoval jsem anglického krále či Donšajni. Venuje sa tiež divadelnej réžii – v Divadle Na zábradlí, Činohernom klube a v Divadle na Vinohradoch. V roku 1997 mu udelili Českého leva za dlhoročný umelecký prínos.

1942 – zomrel v Brazílii rakúsky prozaik, esejista, básnik a prekladateľ Stefan Zweig. Vyštudoval filozofiu, germanistiku a romanistiku v Berlíne a vo Viedni. Jeho literárnu tvorbu ovplyvnila psychoanalýza. V roku 1938 emigroval do Spojeného kráľovstva a v roku 1941 do brazílskeho Petrópolisu, kde spáchal spolu s manželkou samovraždu po tom, čo sa k nemu dostali správy o ničení kultúrnych hodnôt fašistami. V jeho literárnom odkaze sú eseje, drámy ako napr. Netrpezlivosť srdca, novely – Amok, autobiografia Svet včerajška i biografické romány, ako napr. Mária Antoinetta, Mária Stuartová, Balzac a ďalšie. Narodil sa 28. novembra 1881 vo Viedni.

1945 – zomrel ruský prozaik Alexej Nikolajevič Tolstoj. Autor poviedok zo života dedinskej šľachty. Napísal cyklus Zavolžie, satirické romány Nevzorovove dobrodružstvá, trilógiu Krížová cesta z obdobia októbrovej revolúcie. Napísal autobiografickú novelu Nikitovo detstvo, vedecko-fantastické romány Aelita a Lúče inžiniera Garina a knihu pre deti Zlatý kľúčik. Historický román Peter I. nedokončil. Narodil sa 10. januára 1883.

1955 – zomrel francúzsky básnik a dramatik Paul Claudel. V tvorbe spočiatku ovplyvnený Rimbaudom. Autor básnických zbierok Päť veľkých ód, drám Zlatohlav, Zvestovanie Panne Márii, Saténová črievička. Narodil sa 6. augusta 1868.

1958 – narodil sa v Košiciach Pavol Paška, bol podpredsedom strany SMER – sociálna demokracia a bývalý predseda Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2006 – 2010 a 2012 – 2014. Zomrel 6. apríla 2018 v Košiciach.

1965 – narodila sa bývalá česká tenistka Helena Suková. Držiteľka 14 grandslamových titulov – deviatich v ženskej štvorhre a piatich v zmiešanej štvorhre. Spolu s Janou Novotnou získala vo štvorhre aj dve strieborné medaily na olympijských hrách – v Soule (1988) a Atlante (1996).

1999 – v Bratislave zomrel herec Ivan Rajniak. Po skončení štúdia herectva v roku 1957 pôsobil v košickom Štátnom divadle a v roku 1966 prešiel do Činohry Slovenského národného divadla. Na striebornom plátne debutoval v roku 1961 vo filme Most na tú stranu. Prvú výrazne charakterovú postavu stvárnil vo filme Zvony pre bosých režiséra Stanislava Barabáša o osude dvoch partizánov. Do povedomia divákov sa zapísal aj filmami Medená veža, Orlie pierko, Ďaleko je do neba, Trofej neznámeho strelca alebo Červené víno. Stvárnil aj množstvo postáv v rozhlase a televízii. Narodil sa 10. júla 1931 v Hybe.

2002 – v Bratislave zomrel český astronóm Záviš Bochníček, popularizátor astronómie na Slovensku. Pôsobil na Univerzite Karlovej v Prahe, od roku 1952 žil na Slovensku. Bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici a Observatória na Skalnatom plese. Prednášal na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave. Pomenovali po ňom kozmický objekt – asteroid 15053. Narodil sa 20. apríla 1920 v Prahe.

2010 – v Piešťanoch zomrel Emil Švec, slovenský politický väzeň. Ako študent sa pripojil k piešťanskej skupine Bielej légie, ktorá viedla aktívny odpor voči komunistickému režimu. Počas štúdia na lekárskej fakulte v Bratislave ho zatkla ŠtB a súd ho odsúdil za velezradu na šesť rokov väzenia. Dňa 2. augusta 1959 sa mu podarilo ukradnúť poľnohospodárske vrtuľové lietadlo K-65 Bocian a pristál na poli v Rakúsku pri obci Wilfersdorf. Rakúske úrady mu priznali postavenie politického utečenca. V roku 1961 ho súd odsúdil na 15 rokov väzenia za špionáž a na jej príkaz ho uniesli z Rakúska. Z trestu si odpykal 12 rokov. Na slobodu ho prepustili v roku 1977. V roku 1990 spoluzakladal pôvodnú Konfederáciu politických väzňov Slovenska, v roku 2001 vstúpil do novozaloženej organizácie Svetové združenie bývalých československých politických väzňov, kde zastával funkciu podpredsedu. Narodil sa 24. septembra 1925 v Piešťanoch.

Ilustračné foto: Pixabay.com