24. február

84

1786 – narodil sa literárny vedec, prozaik Wilhelm Grimm, jeden z dvojice bratov nemeckých zberateľov a vydavateľov povestí a rozprávok. Ľudové rozprávky a povesti vyšli pod názvom Rozprávky bratov Grimmovcov. Zomrel 16. decembra 1859.

1810 – zomrel v Londýne Henry Cavendish, britský prírodovedec, chemik a fyzik, objaviteľ chemických prvkov vodík, dusík a kyslík, tvrdil, že zloženie vzduchu je všade rovnaké. Až po jeho smrti koncom 19. storočia jeho práce začal študovať škótsky fyzik James Clerk Maxwell, ktorý zistil, že zásluhy za objavenie, ktoré medzitým získali iní vedci, majú byť pripísané Cavendishovi. K týmto objavom patrí napríklad Ohmov zákon, Daltonov zákon parciálnych tlakov, podstata elektrickej vodivosti alebo Charlesov zákon. Cavendish zanechal po sebe značný majetok, ktorý v roku 1871 použili na založenie a vybavenie ústavu Cavendish Laboratory na Univerzite v Cambridgei. Narodil sa 10. októbra 1731 v Nice (Francúzsko).

1830 – narodila sa česká spisovateľka Karolina Světlá, vl. m. Johana Rottová. Zakladateľka českého románu. Námety čerpala z pražského meštianskeho prostredia a v románoch z Podještědí, napr. Vesnický román, Kříž u potoka a ďalších zobrazila život dedinských ľudí. Podľa poviedky Hubička napísala Eliška Krásnohorská libreto k opere Bedřicha Smetanu. Zomrela 7. septembra 1899.

1888 – narodil sa v Třebíči armádny generál Jan Syrový, československý národný hrdina, veliteľ československých légií v Rusku a predseda československej vlády v období Mníchovskej dohody od 5. októbra do 30. novembra 1938. V hodnosti generála absolvoval celú sibírsku anabázu československých legionárov späť do vlasti. Vo funkcii ministra obrany sa v marci 1939 podieľal na pokojnom obsadení zvyšku Česka nemeckou armádou. Vydal okrem iného príkaz, aby nepriateľovi nekládli odpor a armáda sa nechala pokojne odzbrojiť. Zatkli ho 14. mája 1945 a odsúdili na dvadsať rokov za vlastizradu. Osudným sa mu stal predovšetkým rozkaz z marca 1939, hoci na jeho vydanie ho poveril najvyšší veliteľ – prezident Emil Hácha. Za priťažujúcu okolnosť sa považovalo aj podanie ruky Adolfovi Hitlerovi pri jeho vstupe na Pražský hrad 15. marca 1939. Z väzenia ho prepustili po štrnástich rokoch na základe amnestie prezidenta Antonína Novotného v roku 1960. Svoje odsúdenie niesol veľmi ťažko a až do smrti ho považoval za nespravodlivé, pretože plnil ako vojak rozkazy nadriadených. Zomrel v Prahe vo veku 82 rokov.

1898 – narodil sa Juraj Krajčovič, slovenský banský inžinier, pedagóg, odporca klérofašistického režimu. Pôsobil ako učiteľ na Vyššej priemyselnej škole strojníckej v Košiciach, neskôr ako riaditeľ Štátnej priemyselnej školy v Banskej Bystrici. Počas SNP dal budovu školy k dispozícii Povereníctvu školstva a národnej osvety, po prechode SNP do hôr sa usiloval zachrániť zbierky školy. Nacistické bezpečnostné orgány ho zatkli a väznili v Banskej Bystrici, od decembra 1944 v Bratislave. Zahynul pri nálete amerických lietadiel na transport väzňov do koncentračného tábora v Mauthausene 19. februára 1945.

1912 – narodil sa v Plzni český výtvarník Jiří Trnka, zakladateľ filmového štúdia Bratři v triku v roku 1945. Tvoril lyrické kreslené a bábkové filmy, napr. Špalíček, Císařův slavík, Bajaja, Staré pověsti české, Dva mrazíci, Dobrý voják Švejk, Sen noci svatojanské, Kybernetická babička, Ruka a i. Autor knihy Zahrada, ilustrátor detských kníh Broučci, České pohádky, Fimfárum a i. Zomrel 30. decembra 1969 v Prahe.

1921 – narodil sa český prozaik Ludvík Aškenazy. Po auguste 1968 emigroval do Nemecka, neskôr žil v Taliansku. V exile publikoval v nemčine. Autor reportážnych čŕt, napr. Indiánské léto, poviedok, rozprávok, prozaických miniatúr, napr. Dětské etudy, Milenci z bedny i alegorických poviedok zo života zvierat. Zomrel 18. marca 1986.

1946 – narodil sa český dirigent Jiří Bělohlávek. Začínal v Štátnej filharmónii Brno a u Pražských symfonikov. V Českej filharmónii bol stálym dirigentom a v rokoch 1990-92 šéfdirigentom. V roku 1994 inicioval založenie Pražskej komornej filharmónie. Hosťujúci dirigent BBC Symphony Orchestra London a Národného divadla v Prahe. Od roku 2012 bol opäť šéfdirigentom Českej filharmónie. Zomrel 31. mája 2017 v Prahe.

1979 – zomrel český spisovateľ a scenárista Jan Otčenášek, autor próz s tematikou vojny a povojnovej doby, napr.: Občan Brych, Romeo, Julie a tma, Kulhavý Orfeus. Román Když v ráji pršelo zachytil citový vzťah mladej dvojice na šumavskej samote. Písal scenáre pre televíziu a film – Romeo a Julie na konci listopadu, Byl jednou jeden dům, Milenci v roce jedna, Lásky mezi kapkami deště, Občan Brych. Narodil sa 19. novembra 1924.

1989 – zomrel v Bratislave Ing. arch. Martin Kusý, slovenský architekt, vysokoškolský profesor, autor monografií, štúdií a článkov, spolutvorca encyklopedických diel. Podarilo sa mu robiť architektúru vo všetkých jej typologických podobách – urbanizmus sídel, krajiny parkov, domy pre bývanie rodinné i kolektívne, školy, administratívne budovy, historické rekonštrukcie, domy pre vedu, ambasády, múzeum, priehrady, pamätníky, hrobky a náhrobky. Známe sú sídliská v Považskej Bystrici, Podbrezovej, Banskej Bystrici, škola na Novohradskej ulici v Bratislave, Oravská priehrada, Múzeum Slovenskej národnej rady na Myjave a ďalšie stavby. Spolok architektov Slovenska a Fond výtvarných umení zriadili ako poctu jeho architektonickému a priekopníckemu vedeckému dielu – Cenu prof. Martina Kusého. Narodil sa 14. novembra 1916 v Dobroči v okrese Lučenec.

1994 – v Bratislave zomrel spisovateľ Ladislav Mňačko. Počas 2. svetovej vojny sa aktívne zapojil do partizánskeho hnutia. Vstúpil do komunistickej strany, bol redaktorom v ľavicovej tlači. V 60. rokoch sa kriticky postavil k dianiu v spoločnosti a po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 odišiel do emigrácie v Rakúsku, kde žil do roku 1989. Literárnu tvorbu začínal angažovanou poéziou. Zaujal románom z prostredia partizánskych bojov Smrť sa volá Engelchen. Ďalšie dielo: Oneskorené reportáže, Dlhá biela prerušovaná čiara. V románe Ako chutí moc opísal komunistický režim, v eseji Siedma noc pocity občana prežívajúceho august 1968. Narodil sa 29. januára 1919 vo Valašských Kloboukoch.

2011 – zomrel autor literatúry faktu Ladislav Zrubec. Redaktor, predovšetkým v týždenníku Život (1972-96), v tvorbe približoval slovenské dejiny: Gýmešský hárem, Žofia Bosniaková, Osobnosti našej minulosti od najstarších čias po 16. storočie, Prvý známy bol Pribina, Staronitrianske tragédie, Dejiny neprebádanej Radavy, Vykopaná pravda (s Ladislavom Ťažkým), Starý kocúr, Hanba, Slávni Slováci sveta, Meditácie, Mohamedán z Ďarmôt, Kragujevská vzbura, Salaše naše, Staroslovenské tragédie. Autor antológií divadelných humoresiek Rozbité okná, Sedem pádov, televíznej drámy Rozvod, scenárov televíznych dokumentárnych diel. Vyšla mu Kolekcia básní Päť prstov. Narodil sa 4. októbra 1931 v Šuranoch.

Ilustračné foto: Pixabay.com