27. marec

202

1592 – v poľskom Cieszyne sa narodil evanjelický kňaz Juraj Tranovský. Učiteľ a farár v Prahe a iných českých mestách, v roku 1629 sa uchýlil pred náboženským prenasledovaním na Slovensko. Náboženské piesne zhrnul do najrozšírenejšieho evanjelického spevníka Cithara sanctorum, Písně duchovní staré i nové, ktorý nazývajú aj Tranoscius. Vo svojich piesňach sa zaoberá myšlienkami o svetskej márnosti, pominuteľnosti, o utrpení a nebeskej večnosti a radosti, ale tiež majú sociálny podtón, keďže v nich často vyjadruje sympatiu s chudobou. Tranovský sa zvykne označovať aj ako slovanský Luther. Zomrel 29. mája 1637 v Liptovskom Mikuláši.

1667 – zomrel v Slovenskej Ľupči gróf František Vešeléni, palatín, vojenský kapitán Horného Uhorska a župan viacerých uhorských žúp. Stál na čele protihabsburského sprisahania. Jeho prvou manželkou bola Žofia Bosniaková, druhou známa Muránska Venuša Mária Séčiová. Po boku poľského kráľa Vladislava IV. bojoval proti ruským a tatárskym vojskám. Slúžil v protitureckom vojsku baróna Tomáša Bosniaka z Veľkého Bielu a Šurian, svojho svokra. V roku 1644 sa stal jeho nástupcom vo funkcii kapitána Fiľakovského hradu. V roku 1647 ho menovali do funkcie hlavného kapitána Horného Uhorska. V tejto úlohe bojoval so švédskymi vojskami a neskôr s Jurajom Rákocim. František Vešeléni sa narodil v roku 1605, miesto a presný dátum narodenia nie sú známe. Niektoré zdroje uvádzajú ako miesto narodenia Banskú Bystricu.

1676 – narodil sa v obci Borša (okr. Trebišov) gróf František II. Rákoci, sedmohradský veľmož a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1703 až 1711. František II. Rákoci nevyužil mierové ponuky cisára Jozefa I., ktorý bol ochotný ponúknuť kuruckým povstalcom ústupky, a v lete 1706 obnovili boje. Pri Trenčíne sa v auguste 1708 odohrala osudná rozhodujúca bitka, v ktorej utrpeli povstalci zdrvujúcu porážku, hoci boli v prevahe. Keď sa snažil povzbudiť najslabšie pravé krídlo povstalcov veliteľa Vavrinca Pekryho, spadol z koňa a stratil vedomie. Medzi povstalcami sa šírila správa, že Rákoci zomrel. Po bitke pri Trenčíne už poddaní nemali záujem slúžiť v Rákociho armáde ani za cenu prísľubu, že im bude pridelená pôda a naveky budú oslobodení od dávok a povinností. Rákoci emigroval začiatkom roku 1711 spolu s vernými veliteľmi do Poľska. Po smrti svojho podporovateľa kráľa Ľudovíta XIV. sa usadil v Osmanskej ríši, kde 8. apríla 1735 aj zomrel. Pochovali ho tajne v chráme francúzskych lazaristov v kostole svätého Benedikta v Istanbule, kde bola pochovaná aj jeho matka Helena. Rakvu s ostatkami Františka II. Rákociho objavil až v roku 1889 bádateľ Kálmán Thaly. Keďže najvýznamnejším centrom jeho povstania boli Košice, nechala uhorská vláda previezť jeho telesné pozostatky v roku 1906 práve sem. Uložené sú v Dóme sv. Alžbety. V roku 2006 bola pred replikou jeho exilového tureckého domu vztýčená socha.

1770 – zomrel taliansky maliar Giovanni Battista Tiepolo, predstaviteľ benátskeho baroka. Významný maliar fresiek, napr. fresky v arcibiskupskom paláci a katedrále v Udine, v palácoch a kostoloch v Miláne a Benátkach a i. Pôsobil tiež v Madride. Narodil sa 5. marca 1696.

1827 – v Beckove sa narodil lekár, pôrodník Ján Ambro. Primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Krajinskej nemocnice v Bratislave, na Zochovej ulici v Bratislave založil pôrodnicu a Ústav na výchovu pôrodných asistentiek. Zomrel 15. mája 1890 v Bratislave.

1845 – narodil sa nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen, tiež Roentgen. V roku 1895 objavil nový druh žiarenia, lúče X a zhotovil prvé röntgenové snímky. Laureát Nobelovej ceny za fyziku z roku 1901. Zomrel 10. februára 1923.

1871 – narodil sa nemecký spisovateľ Heinrich Mann. Antifašista, v roku 1933 emigroval do Francúzska. Jeho knihy fašisti pálili. V roku 1935 získal československé štátne občianstvo a od roku 1940 žil v USA. Napísal napr. diela V krajine hojnosti, Poddaný, Profesor Unrat (sfilmované pod názvom Modrý anjel s Marlene Dietrichovou). Brat spisovateľa Thomasa Manna (1875-1955). Zomrel 12. marca 1950.

1887 – v Lučenci zomrel spisovateľ, evanjelický kňaz Koloman Banšell. Teológiu študoval v Prešove, kde sa podieľal spolu s P. O. Hviezdoslavom na zostavení almanachu Napred. Tvorbou sa zaradil k slovenského realizmu. V básnickej zbierke Túhy mladosti je jeho pôvodná tvorba i preklady. Liečil sa z depresie a svoj život ukončil samovraždou. Narodil sa 26. augusta 1850 v Točnici.

1921 – v Sučanoch sa narodil prozaik Rudo Moric. Pôvodne učiteľ, od roku 1959 riaditeľ vydavateľstva Mladé letá. Napísal romány Explózia, Tri roky, Prvý z Dvorov a úspešné boli najmä jeho poviedky a súbory próz Z poľovníckej kapsy, Ako som krstil medveďa. Ďalšie dielo: Prípad “Tubercilín”, Zvon lumpov, Smrť tridsaťsedmičky. Zomrel 26. novembra 1985 v Bratislave.

1941 – v Poltári sa narodil právnik a politik Ivan Gašparovič. Pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) a po novembri 1989 bol prorektorom UK. Od júla 1990 bol generálnym prokurátorom ČSFR, v roku 1992 sa vrátil k povolaniu pedagóga na PF UK. V roku 1992 vstúpil do HZDS a ako jeho popredný predstaviteľ bol od roku 1992 predsedom Slovenskej národnej rady (SNR) a od roku 1994 predsedom Národnej rady (NR) SR. V parlamentných voľbách 1998 bol zvolený za poslanca NR SR. V júli 2002 z HZDS vystúpil a založil Hnutie za demokraciu (HZD), ktorého sa stal predsedom. V rokoch 2004 a 2009 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky (SR).

1967 – zomrel český fyzik a chemik Jaroslav Heyrovský. Objavil polarografiu a zostrojil polarograf, prístroj na registráciu polarografických kriviek. Nositeľ Nobelovej ceny za chémiu (1959). Narodil sa 20. decembra 1890.

1995 – v Bratislave zomrela prozaička Margita Figuli, predstaviteľka naturizmu. Jej najvýznamnejšími dielami sú lyricko-poetická novela Tri gaštanové kone, historický román Babylon, románová kronika Mladosť, próza Ariadnina niť. Prekladala diela českých spisovateľov. Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne.

2006 – zomrel poľský filozof Stanislaw Lem. Autor sci-fi literatúry, futurológ. Od lyrickej poézie a realistickej prózy sa preniesol k fantastike. Písal aj televízne a divadelné hry, eseje. Psychologické romány: Astronauti, Solaris. Narodil sa 12. septembra 1921.

2015 – v Brne zomrel dramaturg, divadelný kritik a politik Martin Porubjak. Prispel k zrodu generačnej platformy – činoherného súboru bratislavského Divadla na korze. Neskôr pôsobil v divadelnom oddelení Osvetového ústavu a až uvoľňujúca sa spoločenská klíma mu umožnila od roku 1983 pracovať na poste dramaturga Divadla SNP v Martine. Jeden z lídrov revolúcie v roku 1989, stál pri založení hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a v rokoch 1991 a 1992 bol podpredsedom vlády SR. V rokoch 1990-2010 bol v Činohre Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave na poste dramaturga a jeho činnosť sa spája aj so scénami ďalších slovenských a českých divadiel. Pôsobil aj ako pedagóg, od roku 2005 profesor na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Narodil sa 18. mája 1944 v Bratislave.

2019 – zomrel v Moskve Valerij Fiodorovič Bykovskij, sovietsky kozmonaut, ktorý v roku 1963 pilotoval kozmickú loď Vostok 5. Počas takmer päťdňového letu obletel Zem celkovo 81-krát, čím sa tento let stal najdlhším letom jedného kozmonauta v histórii. V roku 1976 velil kozmickej lodi Sojuz 22 a v roku 1978 letel s loďou Sojuz 31 k vesmírnej stanici Saľut 6. Oba lety sa uskutočnili v rámci programu Interkozmos. Narodil sa 2. augusta 1934 v meste Pavlovskij Posad.

Ilustračné foto: Pixabay.com