28. január

134

1547 – zomrel anglický kráľ Henrich VIII. z rodu Tudorovcov. Pre nesúhlas pápeža s rozvodom s jeho prvou manželkou Katarínou Aragónskou odtrhol cirkev od Ríma, vyhlásil anglikánsku cirkev a stal sa jej hlavou. Mal šesť manželiek, z ktorých dal dve popraviť. Otec kráľovnej Alžbety I. Narodil sa 28. júna 1491.

1844 – narodil sa v maďarskom meste Nyíregyháza Július Bencúr, uhorský maliar a pedagóg, ktorého rod pochádzal z Jasenovej. Ilustroval knihy nemeckého spisovateľa Friedricha Schillera, bavorský kráľ Ľudovít II. si ho vybral pre namaľovanie rokokových motívov. Maľoval portréty kráľov a šľachticov a mytologické výjavy. V roku 1878 získal zlatú medailu na parížskej Svetovej výstave s obrazom Pokrstenie Vajka. Jeho autoportrét je v zbierkach galérie Uffizi vo Florencii. Je po ňom pomenovaná ulica v Košiciach a Budapešti. Zomrel 16. júla 1920 v Szécsény.

1887 – narodil sa americký klavirista poľského pôvodu Arthur Rubinstein. Vynikajúci interpret Chopina. Napísal autobiografiu Moje mladé roky. Zomrel 20. decembra 1982.

1884 – narodil sa v Jasenovej Miloš Janoška, slovenský pedagóg. Prvého Sprievodcu po Tatrách vydal v r. 1911 v Liptovskom Mikuláši. Pomocou jasenovského rodáka Mateja Sopka a finančnej zbierky medzi krajanmi v USA v roku 1921 vydal prvé číslo nového časopisu Krásy Slovenska v náklade 1 200 kusov, ktorý vychádza dodnes. Neskôr bol predsedom Klubu československých turistov Podtatranskej župy. V roku 1937 ho valné zhromaždenie spolku slovenských horolezcov JAMES zvolilo za svojho prvého čestného člena. Miloš Janoška v roku 1947 vydal Krásy Liptova, sprievodcu po liptovsko-oravských vrchoch, Západných Tatrách, čiastočne Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre. Podieľal sa i na inštalovaní turistického značenia vo Vysokých Tatrách. Zomrel 28. decembra 1963 v Liptovskom Mikuláši.

1922 – narodila sa historička a archivárka Darina Lehotská. Pracovala v Archíve mesta Bratislavy. Docentka na Katedre československých dejín a archívnictva FF UK v Bratislave, autorka prác o regionálnych dejinách Dejiny Pezinka, Dejiny Modry, zostavovateľka Dejín Bratislavy. Napísala tiež Príručku diplomatiky. Zomrela 12. februára 1990.

1930 – zomrela česká operná speváčka (soprán) Ema Destinnová, vl. m. Emelie Pavlína Kittlová. Svetový úspech dosiahla na scénach v Berlíne, v Covent Garden v Londýne a tiež v Metropolitnej opere v New Yorku, kde vystupovala spolu s Enricom Carusom. Výnimočným hlasom si podmanila celý svet, v Prahe však nezískala trvalé miesto v Národnom divadle. Na začiatku 1. svet. vojny bola pre svoje vlastenectvo a dodnes celkom nevyjasnenú špionážnu aféru internovaná na jej zámočku v Stráži nad Nežárkou. V poslednom roku vojny sa vrátila na javisko. Napísala romány Dr. Casanova, V stínu modré růže. Narodila sa 26. februára 1878.

1939 – zomrel írsky básnik, dramatik a prozaik píšuci po anglicky William Butler Yeats, vodca írskeho národného obrodenia. Napísal básnické zbierky Veža a Točité schodisko a iné básne, najvýznamnejšou prózou je symbolická Vízia. Autor divadelných hier. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1923). Narodil sa 13. júna 1865.

1948 – narodil sa americký tanečník lotyšského pôvodu Michail Baryšnikov, jeden z najlepších svetových tanečníkov, ktorý od roku 1974 pôsobí v Kanade a USA. Stelesnil množstvo postáv v klasických i moderných baletoch. Hral tiež vo filmoch, napr. Biele noci a Dancers.

1968 – zomrel v Bratislave Július Móži, slovenský dirigent a hudobný skladateľ. Bol členom orchestra Bratislavského rozhlasu a v rokoch 1949 – 1952 členom Slovenskej filharmónie. V roku 1948 založil orchester Cymbal zameraný na ľudovú slovenskú hudbu. V roku 1952 väčšina hudobníkov vrátane Móžiho prešla do Slovenského ľudového umeleckého kolektívu – SĽUK. Ako skladateľ sa zaoberal úpravami slovenských ľudových piesní pre Cymbal a SĽUK a komponoval orchestrálne skladby inšpirované slovenským folklórom. Medzi najznámejšie patria: Švihrovská, Rumunská rapsódia, Priadky, Terchovská veselica, Tanec valachov. Narodil sa v Berlíne 27. marca 1908.

1992 – zomrel v Pensylvánii (USA) Jozef G. Cincík, slovenský maliar, sochár, grafik, scénograf a historik umenia. Podieľal sa na vytvorení Galérie slovenského výtvarného umenia, ktorú otvorili 25. novembra 1933 v priestoroch novostavby Slovenského národného múzea v Martine. Na prelome rokov 1935 a 1936 sa spolu s Karolom Plickom, Jozefom Cígerom-Hronským a Konštantínom Čulenom zúčastnil na osemmesačnej ceste po centrách slovenskej minority v USA, kde sa staral najmä o inštalovanie výstav a administratívu spojenú s cestou. V marci 1945 Cincík emigroval spolu s inými predstaviteľmi kultúry vojnovej Slovenskej republiky do Rakúska, neskôr do Bavorska a v októbri 1945 do Talianska. Od roku 1946 žil a tvoril v Spojených štátoch amerických, učil na St .Beda´s College a pracoval aj ako výtvarník a grafik. Vo voľnom čase sa venoval výskumu osudov francúzskeho vojaka a účastníka americkej vojny za nezávislosť USA Jána Ladislava Polereckého. Na konci života pracoval ako katalogizátor verejnej knižnice Public Library v Clevelande. Narodil sa 8. marca 1909 v rumunskej Clopodii.

2002 – zomrela švédska spisovateľka Astrid Lindgren, autorka kníh pre deti Pippi Dlhá Pančucha, Detektív Kalle Blomquist, Deti z Bullerbynu, Emil z Lönnebergy, Emil ešte žije, Bratia Levie srdce, Ronja, zbojnícka dcéra a ďalších približne 70 publikácií. Za svoju tvorbu získala mnoho ocenení, napríklad cenu H. Ch. Andersena – IBBY (1958). Mnohé z jej kníh boli sfilmované a poznajú ich deti na celom svete. Narodila sa 14. novembra 1907.

2004 – zomrela výtvarníčka Tamara Klimová. Študovala na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe, kde sa stretla s Alojzom Klimom (1922-2000), svojím manželom. Obaja patrili k zakladateľským osobnostiam geometrického umenia na Slovensku. Zakladajúca členka Klubu konkretistov (1967). Narodila sa 19. januára 1922.

2018 – zomrel v Bratislave Ľubomír Titl, významný slovenský architekt 20. storočia. Jeho tvorbu môžeme zaradiť do obdobia neskorej moderny. Študoval odbor architektúry na Stavebnej fakulte v Bratislave. Na formovanie jeho architektonického cítenia mali profesori Emil Belluš, Vladimír Karfík, Jan E. Koula, Karel Hannauer, Emanuel Hruška, Alfréd Piffl, Jozef Chrobák a Eugen Kramár. Známe sú jeho projekty: Študentský domov Jura Hronca, Istropolis dom odborov a techniky, Sídlisko Podhradie, Bratislava, Sídlisko Trávniky, Chemapol, Bratislava a mnoho ďalších. Ľubomír Titl sa narodil 27. mája 1929 v Bratislave.

Ilustračné foto: Pixabay.com