28. november

134

1680 – zomrel taliansky architekt a sochár Lorenzo Bernini. Predstaviteľ talianskeho baroka, tvorca jeho princípov. Autor stĺpovej kolonády pred chrámom sv. Petra v Ríme, baldachýnového cibória v jeho interiéri a mnohých palácov v Ríme. Tvoril sochy, busty, náhrobky, oltáre, fontány, ktoré spájal s architektúrou. Narodil sa 7. decembra 1598.

1820 – narodil sa nemecký filozof a ekonóm Friedrich Engels, spoluzakladateľ marxizmu. Účastník revolučných udalostí 1848-49 v Nemecku, neskôr žil v Anglicku. Jedna z vedúcich osobností Zväzu komunistov, autor Zásad komunizmu – Manifestu komunistickej strany. Ďalšie práce: Postavenie robotníckej triedy v Anglicku, Dialektika prírody, Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu. Do tlače pripravil podľa podkladov Karla Marxa 2. a 3. diel Kapitálu. Jeden zo zakladateľov I. internacionály. Zomrel 5. augusta 1895.

1824 – v Dolných Držkovciach sa narodil spisovateľ a historik Mikuláš Dohnány. Napísal Históriu povstania slovenského z roku 1848. Z ďalšieho diela: dráma Podmaňínovci, básnická skladba Dumy. Zomrel 2. júna 1852 v Trnave.

1944 – v Holandsku zomrel pri Zwolle Otto Smik, najúspešnejší slovenský pilot a letecké eso v službách britskej Royal Air Force (RAF), nositeľ najvyššieho britského leteckého vyznamenania Distinguished Flying Cross (DFC) – Záslužný letecký kříž, čs. vojenských vyznamenaní a francúzskeho vyznamenania Croix de Guerre (in memoriam). Po vzniku tzv. Slovenského štátu ako 18-ročný ilegálne odchádza zo Slovenska. Stal sa jedným z približne 250 Slovákov, ktorí vstúpili do služieb RAF. Pri útoku na stanicu v Zwolle 28. novembra 1944 protilietadlová obrana Smikovo lietadlo ťažko poškodila. Pri pokuse o pristátie Smik havaroval a bol na mieste mŕtvy. Smikovo telo identifikovali až v roku 1965, pochovali ho na vojenskom cintoríne v Gente. V roku 1994 jeho pozostatky znovu exhumovali a slávnostne s poctami pochovali na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie. Otto Smik sa narodil 20. januára 1922 v gruzínskom kúpeľnom meste Bordžomi.

1859 – zomrel americký spisovateľ Washington Irving, považovaný za zakladateľa americkej prózy. Písal paródie, cestopisné črty, historické knihy. Narodil sa 3. apríla 1783.

1880 – narodil sa ruský básnik a dramatik Alexander Alexandrovič Blok. Jeden z najväčších ruských lyrikov debutoval zbierkou Verše o krásnej dáme (1904). Po zbierkach Strašný svet a Tance smrti napísal o októbri 1917 poému Dvanásti a cyklus básní Skýti. Zakladateľ ruskej symbolistickej drámy, napísal hry Panoptikum, Kráľ na námestí, Neznáma a Ruža a kríž. Bol tiež literárnym kritikom. Zomrel 7. augusta 1921.

1881 – narodil sa rakúsky prozaik Stefan Zweig. Autor románových biografií, napr. Romain Rolland, Joseph Fouché, Mária Antoinetta, Triumf a tragika Erazma Rotterdamského a historickej knihy Hviezdne hodiny ľudstva. Napísal tiež román Netrpezlivosť srdca a súbor noviel Amok. Šachová novela je protest proti fašizmu. V roku 1938 emigroval do Veľkej Británie, neskôr do Brazílie. 22. februára 1942 spáchal samovraždu.

1907 – narodil sa taliansky spisovateľ Alberto Moravia, predstaviteľ neorealizmu. Jeden z najprekladanejších talianskych prozaikov. Vynikol už románom Ľahostajní (1929) o úpadku meštianskej rodiny v Taliansku. Tému zobrazil aj v dielach Augustín, Opovrhnutie, Nuda, Pozornosť. Protifašistická tematika je v románoch Konformista, Rimanka a Horalka, svet drobných Rimanov v Rímskych poviedkach. Mnohé romány a poviedky boli sfilmované. Zomrel 26. septembra 1990.

1911 – v Studienke sa narodila operná speváčka, sopranistka Margita Česányiová. Absolvovala Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave a pôsobila v Slovenskom národnom divadle (SND). Úspechy slávila už ako primadona v operetách Lehára, Straussa a neskôr sa preorientovala na operu. Upútala v operách Eugen Onegin, Dalibor, Libuša, Blúdiaci Holanďan, Krútňava, Svätopluk, Juro Jánošík, vo Verdiho dielach Nabucco, Lady Macbeth, Othello, Trubadúr, Don Carlos, Aida a iných. Zomrela 25. októbra 2007.

1925 – v Oslanoch sa narodil literárny vedec Stanislav Šmatlák, dlhoročný pracovník SAV. Z diela: Dve storočia slovenskej lyriky, Dejiny slovenskej literatúry od stredoveku po súčasnosť. Zomrel 5. augusta 2008 v Bratislave.

1954 – zomrel taliansky fyzik Enrico Fermi. Zaoberal sa fyzikou jadrových reakcií. Od roku 1938 žil v USA, kde spolupracoval na vývoji atómovej bomby a postavil prvý jadrový reaktor. V roku 1942 uskutočnil prvú riadenú reťazovú reakciu na svete. Laureát Nobelovej ceny (1938). Narodil sa 29. septembra 1901.

1999 – v Bratislave zomrel prozaik a dramatik Peter Karvaš. Dramaturg na Novej scéne v Bratislave, kultúrny atašé v Bukurešti, redaktor v Kultúrnom živote. Po roku 1968 sa stal nežiaducou osobou. Autor próz: Niet prístavov, Polohlasom, Toto pokolenie, Pokolenie v útoku, Čert nespí, Čertovo kopýtko, Konfety a leporelá, Kniha úľavy a i. Napísal divadelné hry Meteor, Návrat do života, Polnočná omša, Zmŕtvychvstanie deduška Kolomana, Antigona a tí druhí, Jazva, Veľká parochňa, Experiment Damokles, Absolútny zákaz, Súkromná oslava, Vlastenci z mesta Yo, Zadný vchod. Autor teoretických prác o divadle. Narodil sa 25. apríla 1920 v Banskej Bystrici.

2002 – zomrela Zlata Hajdúková – Suchánková, prvá profesionálna slovenská filmová herečka. Stvárnila Aničku v druhej verzii zvukového Jánošíka režiséra Martina Friča s Paľom Bielikom v hlavnej úlohe. Navštevovala školu v Kežmarku, študovala na hereckom konzervatóriu v Bratislave, neskôr v Prahe, vo Viedni a Berlíne, kde zažila nastupujúci fašizmus. Známa bola vo filmov Bezdetná, Kráľ ulice či Naši furianti. Zostala žiť v Čechách, ale počas okupácie ani po znárodnení už nenakrútila žiaden film. Na Slovensko sa vrátila až začiatkom 90. rokov. Narodila sa 23. decembra 1914 vo Východnej.

Ilustračné foto: Pixabay.com