28. október

166

1791 – v Hornej Mičinej sa narodil evanj. farár a dramatik Ján Chalupka, zakladateľ slovenskej veselohry, uznávaný satirik v čase národného obrodenia. Po štúdiách v Jene učil v Ožďanoch a v Kežmarku, od roku 1824 bol farárom v Brezne. V Liptovskom Mikuláši zinscenovali jeho najznámejšiu veselohru Kocúrkovo, na ktorú nadviazali hry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Napísal román Bendeguz s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Zomrel 15. júla 1871 v Brezne.

1815 – v Uhrovci sa narodil národný buditeľ Ľudovít Štúr, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia. Študoval na gymnáziu v Györi, na ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Halle. Ešte ako študent lýcea začal učiť na Katedre reči a literatúry československej, kam sa vrátil aj po príchode z Nemecka. Bol vedúcou osobnosťou študentskej Spoločnosti česko-slovenskej, ktorú v roku 1837 premenil na Slovanský ústav. Po odvolaní z lýcea začiatkom roka 1844 pôsobil ako publicista, redaktor a vydavateľ Slovenských národných novín. Nevyhnutnosť spisovného jazyka zdôvodnil v diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a štruktúru slovenčiny podal vo vedeckom spise Nauka reči slovenskej. Ním navrhnutý spisovný jazyk sa po viacerých zmenách stal celonárodným. Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatranský (1845-48) prinášali aktuálne správy z domova i zo sveta, ale aj mapovali sociálnu a hospodársku situáciu obyvateľstva a pomáhali formovať slovenské politické myslenie. Bol hlavným organizátorom zjednotenia konfesionálne roztrieštenej inteligencie na pôde spolku Tatrín (1844-1847) a tiež jedným z tvorcov politického programu počas jari národov 1848. Stál na čele prvého ozbrojeného vystúpenia v rokoch 1848/49, ktoré po prvý raz otvorilo otázku štátoprávneho postavenia Slovákov v monarchii. Po revolúcii nerezignoval na svoje poslanie, snažil sa o obnovenie politických novín a pokračoval v úsilí o vybudovanie slovenského školstva. V roku 1851 sa usadil v Modre a venoval sa literárnej a vedeckej práci. Vydal zbierku básní Spevy a piesne i národopisné dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a napísal filozoficko-politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti (nevyšlo za jeho života). Zomrel 12. januára 1856 v Modre na následky zranenia, ktoré utrpel na poľovačke.

1880 – v Myjave sa narodil primáš, kapelník ľudovej hudby Samko Dudík. Zberateľ a upravovateľ ľudových piesní. Zomrel 25. mája 1967 v Myjave.

1899 – v obci Bobot (okr. Trenčín) sa narodil Mikuláš Jozef Lexmann, slovenský katolícky kňaz. V Košiciach sa stal prvým kňazom, ktorý vlastnil vodičský preukaz. Zorganizoval vodičský kurz pre nezamestnaných a nemajetných, bol konateľom Autoklubu pre východné Slovensko. V roku 1935 tiež absolvoval pilotný kurz, stal sa tak prvým kňazom-pilotom v Československu. Na konci 2. svetovej vojny ukrýval ľudí v krypte dominikánskeho kostola v Košiciach. Jeho meno je zapísané v Holocaust Memorial Centre v Budapešti ako záchranca Židov. V rámci Akcie K ho v apríli 1950 odviezli z Košíc. Ako neprevychovateľného rehoľníka ho previezli do kláštora v Králikách. Nedostatok liekov a ťažká práca zhoršovali jeho zdravotný stav. Zomrel 17. júla 1952 vo veku 52 rokov. Mikuláš Jozef Lexmann patrí k dominikánskym mučeníkom 20. storočia. V roku 2013 slovenská provincia rádu schválila podnet na začatie procesu jeho blahorečenia.

1917 – zomrela v Martine Ema Goldpergerová, slovenská národná buditeľka, etnografka a muzeologička, kustódka zbierok Živeny a od roku 1909 i národopisných zbierok Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine. Zaslúžila sa o vznik Slovenského národného múzea v Martine a bola jeho prvou kustódkou. Zberateľka ľudového odevu a rôznych folklórnych prejavov. Zbierala piesne najmä z Novohradu. Medzi nimi boli aj svadobné piesne v rozsahu 90 strán a 13 voľných listov z roku 1896-1907, ktoré sú uložené v Literárnom archíve MS. V Slovenských pohľadoch vyšla v r.1899 séria príspevkov opisujúcich priebeh tradičnej svadby v Ľuboreči. Mala veľký vplyv na literárnu tvorbu Boženy Slančíkovej-Timravy. Narodila sa 5. marca 1853 v Ľuboreči v okr. Lučenec.

1927 – v Rajci sa narodil výtvarník Vladimír Kompánek. Absolvent Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, študoval tiež na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v sochárskom ateliéri profesora Jozefa Kostku. V roku 1957 spoluzakladal Skupinu Mikuláša Galandu a zúčastnil sa na prelomovej výstave mladej generácie v Bratislave, ktorá predznamenala 60. roky v slovenskom umení. V rokoch 1964 a 1966 reprezentoval Slovensko na Bienále umenia v Benátkach, neskôr na EXPO ´67 v Montreale a na EXPO ´70 v Osake. V roku 1993 spoluzakladal Spolok výtvarníkov Slovenska, podieľal sa na založení Nadácie Mikuláša Galandu a na vzniku Ateliéru slovenských umelcov v Cité Internationale des Arts v Paríži. Zomrel 20. januára 2011.

1938 – v Novej Vsi nad Váhom sa narodil medailér, akademický sochár Karol Lacko. Po absolvovaní VŠMU u prof. Rudolfa Pribiša pôsobil ako slobodný umelec v Bratislave. Venoval sa medailérstvu i tvorbe monumentov, je napr. autorom pomníka Ľudmily Podjavorinskej v Bzinciach pod Javorinou a plastiky obetiam fašizmu v Mauthausene. V roku 1967 získal za kolekciu medailí cenu na Bienále mladých v Paríži a viaceré ceny v súťažiach na monumentálne riešenie pomníkov. Nositeľ Ceny Cypriána Majerníka z roku 1969. Zomrel 13. júla 2007.

Ilustračné foto: Pixabay.com