29. január

133

1860 – narodil sa ruský spisovateľ a dramatik Anton Pavlovič Čechov, jeden z najvýznamnejších poviedkarov svetovej literatúry a novátor dramatickej tvorby. Pôvodným povolaním lekár, neskôr sa venoval len literatúre. Najvýznamnejšie novely: Step, Čierny mních, Dáma so psíkom a drámy: Tri sestry, Čajka, Ujo Váňa, Višňový sad. Zomrel 15. júla 1904.

1866 – narodil sa francúzsky spisovateľ Romain Rolland. Profesor dejín hudby na parížskej Sorbonne a autor životopisov významných osobností Život Beethovena, Život Michelangela, Život Tolstého a i. Napísal romány Ján Krištof, Dobrý človek ešte žije. Je autorom novely Peter a Lucia a divadelných hier Vlci, Danton, Štrnásty júl. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1915). Zomrel 30. decembra 1944.

1879 – v Skalici sa narodil dramatik, národný buditeľ a evanj. kňaz Jozef Hollý. Úspešné boli jeho hry Márnotratný syn, Kubo, Geľo Sebechlebský, Amerikán, tiež vo filmových, televíznych a operných adaptáciách. Otec výtvarníčky Eleny Holéczyovej a herca a režiséra Martina Hollého st., starý otec filmového režiséra Martina Hollého ml. Zomrel 3. novembra 1912 v Moravskom Lieskovom.

1899 – zomrel francúzsky maliar, impresionista Alfred Sisley. Venoval sa krajinomaľbe, bol ovplyvnený realizmom. Zoznámil sa s Monetom, Renoirom a ďalšími impresionistami a pravidelne s nimi vystavoval. Narodil sa 30. októbra 1839.

1912 – v Bystrej sa narodil prozaik, významný predstaviteľ naturizmu František Švantner. Autor baladických noviel Malka, Dáma a románov Nevesta hôľ a Život bez konca. Zachytil v nich vzťah dedinského človeka k prírode, jeho knihy boli viackrát sfilmované. Zomrel 13. októbra 1950 v Prahe.

1912 – v Stupave sa narodil sochár Jozef Kostka, jeden zo zakladateľov moderného sochárstva na Slovensku. V rokoch 1940–49 pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej odbor modelovanie a patrí medzi zakladateľov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Je tvorcom mnohých pamätníkov napr. pomník Víťazstva pre Bratislavu, Pomník SNP pre Partizánske. Na svetovej výstave v Bruseli roku 1958 získal za reliéf Na brehu rieky striebornú medailu. Je autorom súsoší Vďaka na bratislavskom Slavíne či plastiky Slovenská jar – pomník Ľudovíta Štúra v Modre 1964. Patrí aj k laureátom ceny Cypriána Majerníka (1963) či k nositeľom titulu národný umelec (1967). Zomrel 30. septembra 1996 v Bratislave.

1919 – vo Valašských Kloboukoch sa narodil spisovateľ Ladislav Mňačko. Počas 2. svetovej vojny sa aktívne zapojil do partizánskeho hnutia. Vstúpil do komunistickej strany, bol redaktorom v ľavicovej tlači. V 60. rokoch sa kriticky postavil k dianiu v spoločnosti a po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 odišiel do emigrácie v Rakúsku, kde žil do roku 1989. Literárnu tvorbu začínal angažovanou poéziou. Zaujal románom z prostredia partizánskych bojov Smrť sa volá Engelchen. Ďalšie dielo: Oneskorené reportáže, Dlhá biela prerušovaná čiara. V románe Ako chutí moc opísal komunistický režim, v eseji Siedma noc pocity občana prežívajúceho august 1968. Zomrel 24. februára 1994 v Bratislave.

1941 – zomrel v Bratislave Daniel Pažický, slovenský kníhtlačiar a nakladateľ. Usadil sa na Myjave, kde si za podpory myjavských národovcov v roku 1906 založil tlačiareň. Tlačili týždenník Slobodný Slovák, periodiká, kalendáre, učebnice či cirkevnú tlač. Neskôr vydávala pôvodnú slovenskú beletriu, historické diela, poéziu, ale aj prekladové diela. V roku 1951, desať rokov po jeho smrti, ju znárodnili a postupne zlikvidovali. Narodil sa na Myjave 3. marca 1881.

1947 – narodil sa v Skalici Marián Varga, slovenský hudobník a skladateľ. Bol členom skupiny Prúdy. Neskôr založil prvú slovenskú artrockovú kapelu – Collegium Musicum. Jej repertoár pozostáva prevažne z inštrumentálnych kompozícií, reinterpretácií z klasickej hudby (Haydn, Bartók, Stravinskij…), ale aj vlastných skladieb s prvými náznakmi umeleckej postmoderny. Po zániku skupiny Collegium Musicum (1979) sa Marián Varga rozhodol venovať improvizácii. Zomrel 9. augusta 2017.

2005 – zomrel izraelský spisovateľ, scenárista a režisér maďarského pôvodu Ephraim Kishon, vl. m. Ferenc Hoffmann. Cez vojnu väznený v nemeckých a ruských pracovných táboroch, od roku 1949 žil v Izraeli. Dielo: Inkognito v Prahe, Za všetko môže jablko. Autor divadelných a rozhlasových hier a filmových scenárov. V roku 1965 bol jeho film Sallah Shabati o severoafrických prisťahovalcoch do Izraela nominovaný na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film, v roku 1972 si nomináciu v rovnakej kategórii vyslúžila jeho snímka Ha-Shoter Azulai. Narodil sa 23. augusta 1924.

Ilustračné foto: Pixabay.com