31. december

164

1812 – v Srbsku (Torža) zomrel Juraj Ribay, slovenský spisovateľ, jazykovedec, etnograf a publicista, predstaviteľ osvietenskej vedy a zakladajúca osobnosť viacerých slavistických vedných disciplín. Udržiaval korešpondenciu s Josefom Dobrovským a ďalším slavistami (J. P. Cerroni, K. B. Anton, A. Bačinský, F. Dürich). Počas pobytu v Pešti udržiaval kontakty s významnými šľachtickými vzdelancami a bibliofilmi (Ferenc Széchényi, Miklós Jankovich a i.). V roku 1793 spracoval návrh na vedeckú spoločnosť s názvom Inštitút alebo česko-slovanská spoločnosť medzi Slovákmi v Uhorsku. Návrh obsahoval zárodky predstáv o vlastivednom výskume, o národnej vede, osvete, pestovaní materinského jazyka a kultúry. Zbieral slovaciká, bohemiká, diela slovanských literatúr a hungariká, avšak jeho jedinečná knižnica sa nezachovala ako celok, jednotlivé diela sa nachádzajú v knižniciach v Pešti a Prahe. Narodil sa 28. marca 1754 v Bánovciach nad Bebravou.

1869 – narodil sa francúzsky výtvarník, predstaviteľ fauvizmu Henri Émile Benoit Matisse. V ranom období ovplyvnený Paulom Cézannom a neoimpresionizmom. Autor figurálnych kompozícií a zátiší, tvary vymedzoval tmavou kontúrou. Zomrel 3. novembra 1954.

1908 – v dnes ukrajinskom meste Bučač sa narodil „lovec nacistov“ Simon Wiesenthal. Vyštudoval architektúru a pred druhou svetovou vojnou pôsobil ako architekt. Potom, čo prežil vojnu v nacistických koncentračných táboroch, kde stratil 89 príbuzných, zasvätil celý svoj život prenasledovaniu nacistických zločincov. Rozhodol sa tak hneď potom, ako ho z rakúskeho tábora Mauthausen oslobodili americkí vojaci. Rakúske Dokumentačné stredisko na vyhľadávanie nacistických zločinov vypátralo viac ako 1 000 vojnových zločincov a Wiesenthal o tejto činnosti napísal pamäti, ktoré vyšli v češtine pod názvom Spravedlnost, nikoliv pomstu. Vlastný osud opísal v knihe Slunečnice. Nositeľ čestného doktorátu Univerzity Komenského v Bratislave a medzinárodných vyznamenaní a čestných doktorátov. Od roku 1954 žil v Izraeli. Zomrel 20. septembra 2005 vo Viedni.

1922 – v Kokave nad Rimavicou v okrese Poltár sa narodila Darina Bancíková, slovenská evanjelická farárka, prvá žena, ktorá bola v ECAV ordinovaná k duchovenskej službe 15. júla 1951 v Tisovci. V roku 1962 ju obžalovali z nepriateľstva proti štátu a spoločenskému zriadeniu. Odsúdili ju na jeden rok odňatia slobody a päť rokov zákazu činnosti. Štátny súhlas na výkon duchovenskej činnosti získala opäť až v roku 1968. Cirkevne i morálne bola spoločne so všetkými postihnutými kňazmi rehabilitovaná v rámci generálneho konventu v Bratislave v r. 1990 generálnym biskupom Pavlom Uhorskaiom. V duchovenskej službe pôsobila do roku 1996. Svoj strastiplný život popísala v knihe Divné sú cesty Bože v troch vydaniach. Zomrela 30. júla 1999 v Horných Salibách a podľa posledného želania urnu previezli do jej rodnej Kokavy nad Rimavicou.

1930 – vo Zvolenskej Slatine sa narodil Ján Kulich, slovenský sochár a vysokoškolský pedagóg, predstaviteľ realisticko-formalistickej línie v slovenskom sochárstve. Vo svojej počiatočnej tvorbe čerpal hlavne z ľudových motívov. Bol laureátom Štátnej ceny Klementa Gottwalda, národným umelcom a jeden z najhlavnejších normalizátorov slovenskej kultúry a umeleckého školstva. Neskôr sa venoval najmä náboženským a kresťanským motívom. Bol autorom Pamätníka duklianskych hrdinov na Dukle, spolupracoval na vytvorení bratislavského Slavína, pomníka kpt. Jána Nálepku v Stupave, pamätníka SNP v Partizánskom, Jánošíka v Terchovej, Pamätníka SNP na Nám. SNP v Bratislave a ďalšie sochárske práce. V roku 2010 odhalili jeho sochu Svätopluka na Bratislavskom hrade. Zomrel 15. marca 2015 v Bratislave.

Ilustračné foto: Pixabay.com