4. január

166

1604 – zomrel v maďarskom meste Šárvár František I. Nádašdy, uhorský šľachtic, verný stúpenec Habsburgovcov, významný bojovník proti Osmanom, manžel Alžbety Báthoryovej. Za svoju statočnosť vo vojne proti Turkom sa stal v roku 1578 hlavným veliteľom uhorských vojsk. V hodnosti hlavného veliteľa Zadunajských vojsk sa v roku 1602 zúčastnil na bitke o Budín a Pešť proti Osmanskej ríši. Zanechal po sebe Pojednanie o vojenskej taktike na základe svojich skúseností z protitureckých vojen, kde kritizoval vedenie cisárskych vojsk v poli. Na svojom vodnom hrade Šárvár podporoval rozvoj umení, udržiaval a rozvíjal tlač kníh. Narodil sa 6. októbra 1555 v Šárvari.

1809 – narodil sa francúzsky učiteľ nevidomých Louis Braille, vynašiel razené slepecké Braillovo písmo, ktoré možno čítať hmatom. Zomrel 6. januára 1852.

1876 – narodil sa v Osuskom (okr. Senica) Emanuel Lehocký, slovenský sociálnodemokratický politik, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. V rokoch 1920 až 1925 vykonával funkciu senátora Národného zhromaždenia. Pre svoju novinársku činnosť bol Lehocký v hľadáčiku polície a v roku 1907 ho súd odsúdil na dva mesiace väzenia a pokutu 600 korún. Emanuel Lehocký zomrel 24. septembra 1930 v Bratislave. Nad jeho hrobom na Ondrejskom cintoríne stojí náhrobok od akademického sochára Ladislava Majerského.

1928 – v Bratislave zomrel evanjelický kňaz a politik Samuel Zoch. Prvý slovenský župan Bratislavy a Bratislavskej župy. Osobnosť národného hnutia, patril k iniciátorom Martinskej deklarácie (1918). Od roku 1922 bol biskupom západného dištriktu, v roku 1927 sa stal predsedom Zväzu ev. cirkví v ČSR. Narodil sa 18. decembra 1882 v Cerove.

1934 – v Košiciach sa narodil politik Rudolf Schuster, prezident SR v rokoch 1999 – 2004. Po vyštudovaní stavebného inžinierstva pracoval v odbore, neskôr zastával niekoľko politických funkcií, bol predsedom Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach. V rokoch 1964-90 člen KSČ, od roku 1986 člen Ústredného výboru KSS a člen Predsedníctva ÚV KSS. Po novembri 1989 sa stal predsedom SNR a v júli 1990 bol vymenovaný za veľvyslanca ČSFR v Kanade. V tejto funkcii zotrval do mája 1992. Neskôr pôsobil na MZV SR a v novembri 1994 bol zvolený za košického primátora. Vo februári 1998 založil Stranu občianskeho porozumenia (SOP), ktorej predsedom bol do júna 1999, keď sa stal prezidentom Slovenskej republiky.

1946 – v Gbelciach sa narodil spisovateľ a filmový scenárista Dušan Dušek. Pracoval ako novinár a pedagóg na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Napísal knihy Poloha pri srdci, Kalendár, Náprstok, Milosrdný čas, Kufor na sny, Teplomer, Pešo do neba, Vták na jednej nohe, Holá veta o láske, Melón sa vždy smeje, Ponožky pred odletom a iné. Venuje sa aj tvorbe pre deti a písaniu filmových scenárov, napríklad Ružové sny, Ja milujem, ty miluješ (oba s Dušanom Hanákom), Sojky v hlave, Vlakári (oba s Jurajom Lihositom) a Krajinka (s Martinom Šulíkom).

1960 – zomrel francúzsky spisovateľ a filozof existencializmu Albert Camus. V diele riešil pocit absurdity zo straty tradičných hodnôt, veril v humanizmus. Dielo: esej – Mýtus o Sizyfovi, romány – Cudzinec, Mor, Pád, poviedky – Exil a kráľovstvo, divadelné hry – Nedorozumenie, Caligula. Autor spomienok Prvý človek. Laureát Nobelovej ceny za literatúru z roku 1957. Narodil sa 7. novembra 1913.

1965 – zomrel americký básnik a dramatik Thomas Stearns Eliot. Zakladateľ modernizmu v anglickej literatúre – zbierka J. A. Prufrock a iné básne a poéma Pustatina. Ďalšie diela: Vražda v katedrále, Štyri kvartetá. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1948). Narodil sa 26. septembra 1888.

2018 – zomrel v Londýne vo veku 94 rokov jeden z posledných československých veteránov Kráľovského letectva (RAF), generál Ivan Schwarz. Počas druhej svetovej vojny vstúpil do 311. letky RAF, v ktorej slúžil ako rádiotelegrafista a strelec. Medzi najvýznamnejšie bojové akcie posádky Ivan Schwarza patrí potopenie nemeckej transportnej lode Alsterufer a letecká účasť na operácii Overlord. Neskôr pôsobil v 168. a 147. letke, v ktorých okrem iného sprevádzal transportné lode do prístavu Murmansk. Po vojne sa vrátil do Československa, ale pre nepriaznivú politickú situáciu v roku 1946 odišiel do Anglicka. Za svoju odvahu a statočnosť sa stal nositeľom vyznamenaní – Československý vojnový kríž 1939, prezident Ivan Gašparovič mu v roku 2005 udelil Rad Bieleho dvojkríža III. triedy za mimoriadne zásluhy v boji proti fašizmu počas II. svetovej vojny, predsedníčka vlády Iveta Radičová ho ocenila Pamätnou medailou Milana Rastislava Štefánika a medailu Za hrdinstvo si prevzal aj od prezidenta Českej republiky Miloša Zemana. Ivan Schwarz sa narodil 11. decembra 1923 v Bratislave.

Ilustračné foto: Pixabay.com