5. december

217

1588 – narodil sa v Strážnici (Juhomoravský kraj) českobratský kazateľ a vizionár Mikuláš Drábik. Pôsobil v Drahotoči na Morave, od roku 1620 exulant v Lednici pri Púchove. Pre proroctvo a príklon k učeniu o predurčení bol zbavený kazateľských hodností. V Skalici sa v roku 1650 stretol s J. A. Komenským, ktorý na jeho radu odišiel do Blatného Potoka na majetky Juraja Rákociho. Drábik bol stúpenec myšlienky dosadenia Františka I. Rákociho na uhorský trón. V knihe Lux in tenebris prorokoval zánik Habsburgovcov a pápežstva. V Amsterdame ho v roku 1657 vydal J. A. Komenský. Gubernátor Uhorska J. G. Ampringen na takzvanom bratislavskom mimoriadnom súde v roku 1671 odsúdil Drábika na trest smrti. Popravili ho v Bratislave 16. júla 1671.

1791 – zomrel rakúsky skladateľ Wolfgang Amadeus Mozart, jeden z najvýznamnejších hudobníkov v histórii, dovŕšiteľ klasicizmu v hudbe. Zázračné dieťa, s otcom chodil na koncertné cesty po Európe. Koncertný majster arcibiskupa v Salzburgu, od roku 1781 žil vo Viedni. Napísal viac ako 600 skladieb – opery Únos zo Serailu, Figarova svadba, Divadelný riaditeľ, Don Giovanni, Cosi fan tutte, Čarovná flauta, asi 50 symfónií, inštrumentálne koncerty – hlavne klavírne i husľové, serenády: Malá nočná hudba, sláčikové kvartetá, kvintetá, husľové sonáty, Rekviem, omše. Narodil sa 27. januára 1756.

1850 – v Hrachove (okr. Rimavská Sobota) zomrel slovenský básnik, publicista a prekladateľ Samo Vozár. V roku 1848 ho počas revolúcie krátko uväznili spolu s Jánom Franciscim-Rimavským, Štefanom Markom Daxnerom a inými. Zomrel pravdepodobne násilnou smrťou za nevyjasnených okolností. Po zavedení štúrovskej slovenčiny (1843) sa stal jej prvým používateľom. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a sonet, ktorý sa v tom období takmer nepoužíval. Okrem poézie sa venoval tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Celá jeho tvorba zostala okrem brožúry len v rukopisnej podobe, tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. Narodil sa 3. apríla 1823 v Hrachove.

1870 – zomrel francúzsky spisovateľ a dramatik Alexandre Dumas st., vl. m. Davy de la Pailleterie, otec Alexandra Dumasa ml. Najväčší úspech zaznamenal pseudohistorickými románmi: Traja mušketieri, Gróf Monte Christo, Kráľovná Margot. Ďalšie známe diela: Čierny tulipán, Parížski Mohykáni. Narodil sa 24. júla 1802.

1917 – vo Zvolene sa narodil spisovateľ Ľudo Zelienka, pseud. Ujo z Detvy. Napísal humoristické knihy Detvianska nátura, Poľovnícke smiechoty, Rybárske smiechoty, Športové smiechoty, divadelné hry pre deti Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa, Figliari spod Poľany. Bol ľudovým rozprávačom. Zomrel 8. augusta 1977 v Bratislave.

1919 – v Suchej nad Parnou sa narodil prekladateľ Víťazoslav Hečko. Prekladal najmä literatúru juhoslovanských národov. Brat spisovateľa Františka Hečka a prekladateľa Blahoslava Hečka. Zomrel 7. decembra 1972 v Bratislave.

1925 – zomrel poľský prozaik Władysław Stanisław Reymont, vl. m. W. S. Rejment. Jeho hlavným dielom je štvordielna románová kronika zo života dediny na konci 19. storočia Sedliaci. Autor románov Komediantka, Zasľúbená krajina a trilógie Rok 1794. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1924). Narodil sa 7. mája 1867.

1926 – zomrel francúzsky maliar Claude Monet, významný predstaviteľ impresionizmu, ktorý získal meno podľa jeho obrazu Impresia, východ slnka. Autor rozsiahlych monotematických cyklov, napr.: Stanica v Saint-Lazare, Katedrála v Rouene a ďalších. Narodil sa 14. novembra 1840 v Paríži.

1946 – narodil sa španielsky operný spevák, tenor José Carreras, celým menom Josep Maria Carreras i Coll. Jeho prvou úlohou bol Flavio v opere Norma. Skutočný debut však zažil po boku sopranistky Montserrat Caballé, s ktorou spieval v Donizettiho opere Lucrezia Borgia. V roku 1987 mu diagnostikovali akútnu leukémiu a na čas prerušil kariéru. Po uzdravení založil Nadáciu na boj proti leukémii a napísal životopisnú knihu Spievať z duše.

1983 – zomrela v Prahe Elena Holéczyová (rod. Hollá), textilná výtvarníčka, dramatička, scenáristka. Popri textilnom výtvarníctve a čipkárstve sa venovala aj písaniu odbornej a umeleckej literatúry, a ako dramatická autorka sa prezentovala vlastnými i upravenými rozhlasovými hrami a filmovými scenármi. Pre rozhlas upravila populárnu ľudovú veselohru svojho otca Jozefa Hollého Kubo (1944, 1950). Je autorkou filmových scenárov, rozhlasových prednášok o obliekaní, bývaní, ľudovom umení a umeleckom priemysle, kostýmov a choreografických príprav pre divadlo a filmy. Od roku 1945 sa stala členkou Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Narodila sa 23. januára 1906 v Moravskom Lieskovom.

2001 – v Bratislave zomrel režisér, scenárista a dokumentarista Ivan Rumanovský. V roku 1958 založil slovenský filmový archív, na ktorého základe vznikol Slovenský filmový ústav. Znovuobjavil nemý film Jánošík bratov Siakeľovcov z roku 1921, ktorý uviedli v československej televízii v roku 1975. Zaoberal sa dejinami vedy, techniky, dagerotypickej, fotografickej a filmovej techniky a dejinami filmu na Slovensku a v ostatných častiach Uhorska. V STV mal program Dejiny malej mechanizovanej múzy. Narodil sa 28. mája 1929 vo Veľkej Doline.

2012 – zomrel brazílsky architekt Oscar Niemeyer. Tvorca významných modernistických budov 20. storočia, počas svojej kariéry navrhol vyše 600 architektonických diel na celom svete. Známy je najmä vďaka budovám, ktoré navrhol pre futuristické brazílske hlavné mesto Brasília. Medzi jeho známe diela patrí i centrála Organizácie spojených národov v New Yorku a budova múzea moderného umenia v brazílskom meste Niterói. Narodil sa 15. decembra 1907.

Ilustračné foto: Pixabay.com