6. december

183

1692 – narodil sa v Prešove Ján Adam Rayman, tiež Johann Reiman, lekár, imunológ, farmaceut a polyhistor, mestský lekár v Prešove a župný lekár Šarišskej župy. Zároveň viedol veľkoobchod s liečivami, exotickým ovocím a korením a tokajským vínom. V roku 1720 očkoval svoju dcéru proti pravým kiahňam (Variola) masírovaním hnisu z kiahničky do kožného rezu na ramene. Svetové prvenstvo je však v medicínskej literatúre priznávané anglickému lekárovi a fyziológovi Edwardovi Jennerovi, ktorý tieto pokusy vykonal v roku 1796. Rayman sa zaoberal aj bacilárnou dyzentériou, osýpkami, šarlachom, besnotou a jej prenosom zo zvierat na človeka. Rayman sa venoval aj meteorológii a chémii. Jeho meno dnes nesie Reimanova ulica, Fakultná nemocnica J. A. Reimana a Gymnázium J. A. Raymana v Prešove. Zomrel 23. apríla 1770 v Prešove.

1741 – v Mojmírovciach sa narodil Jozef Ürméni, šľachtic, uhorský stoličný a krajinský hodnostár, právnik, prívrženec reforiem Márie Terézie a Jozefa II., ktoré sa týkali školstva a administratívy. Mária Terézia ho poverila vedením prác na príprave Ratio educationis, základu reformy školstva. Jeho návrh 2. augusta 1777 schválili. Okrem toho prispel k oprave ciest v Haliči, výstavbe verejnej infraštruktúry a zmierneniu útlaku úradov voči obyvateľstvu. Vyjadroval sa aj k ekonomickým (clo a pod.) a právnym otázkam. Zomrel 8. júna 1825 v obci Vál (Maďarsko).

1745 – v Bratislave zomrel gróf Imrich Esterházy z Galanty, uhorský rímskokatolícky biskup, od roku 1725 až do smrti arcibiskup ostrihomský a uhorský prímas, diplomat. Do kultúrnej histórie Uhorska za zapísal ako mecenáš umenia. V Bratislava 25. júna 1741 v Dóme svätého Martina korunoval Máriu Teréziu za uhorskú kráľovnú. Ako ostrihomský arcibiskup a prímas Uhorska vybudoval na území arcidiecézy okolo 70 kostolov. Významnou mierou financoval napríklad kostol a kláštor sv. Alžbety v Bratislave. Zaslúžil sa o rozvoj pavlínskych kláštorov a pútnických miest v Marianke a Šaštíne. Pochovaný je v Katedrále svätého Martina v Bratislave. Podľa údajov na sarkofágu sa narodil 17. decembra 1664. Ako miesto narodenia sa udáva Nové Mesto nad Váhom alebo Beckovský hrad.

1872 – vo Zvolenskej Slatine sa narodil hudobný skladateľ Mikuláš Moyzes. Jeho tvorba vychádzala z ľudovej hudby. Najvýznamnejšie skladby: Malá vrchovská symfónia a balada Ctibor. Otec skladateľa Alexandra Moyzesa. Mikuláš Moyzes zomrel 2. apríla 1944 v Prešove.

1892 – v Berlíne zomrel nemecký vynálezca a priemyselník Ernst Werner von Siemens. Svoj prvý pruský patent dostal v roku 1842 za objav princípu galvanického postriebrovania a pozlacovania. V roku 1847 založil s Johannom Georgom Halskem firmu Siemens a Halske – továreň na telegrafy. Firma v roku 1848 vybudovala prvú diaľkovú telegrafnú linku z Berlína do Frankfurtu nad Mohanom, neskôr telegrafné linky aj vo Veľkej Británii a v Rusku. V roku 1867 firma dokončila euro-ázijskú telegrafnú linku z Londýna do Kalkaty a v roku 1887 otvorila zastúpenie aj v Japonsku. O tri roky neskôr sa z vedenia firmy stiahol a vedenie prenechal synom Arnoldovi a Wilhelmovi. Narodil sa 13. decembra 1816 neďaleko Hannoveru.

1894 – narodil sa Mikuláš Mlynarčík, slovenský horolezec, lyžiar, zakladateľ horolezeckého spolku JAMES. Za výrazný úspech slovenského horolezectva sa považuje jeho prvovýstup na Lomnický štít 14. augusta 1921, keď vystúpil na vrchol juhozápadným hrebeňom s Jurajom Koromzayom a Karolom Piovarcsym zo Spišskej Novej Vsi. Bol prvým predsedom Spolku tatranských horolezcov JAMES. Uskutočnil vyše 2 000 turistických a horolezeckých túr. Mal výrazný podiel na vybudovaní turistickej základne vo Vrátnej, pomáhal pri budovaní chát pod Chlebom a pod Suchým. Za zásluhy bol ocenený Zlatým odznakom JAMES, medailou Za zásluhy o rozvoj ČSZTV I. stupňa a Čestným odznakom HS Malá Fatra. Zomrel 5. novembra 1977 v Žiline.

1939 – v Ružomberku sa narodil Štefan Šlachta, bývalý hlavný architekt mesta Bratislava. Bol spoluautorom projektu mostu Lafranconi, písal recenzie stavieb a profilov domácich a zahraničných architektov, prednášal na mnohých európskych školách a univerzitách. Je autorom knihy Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918 – 1950 (s I. Dorotjakovou) a tiež publikácií Neznámi známi a Návraty odídených. Od apríla 2006 bol hlavným architektom Hlavného mesta SR Bratislavy. Za zásluhy o pozdvihnutie slovenskej architektúry v oblasti výskumu, dokumentačných a biografických prác a pedagogickú činnosť dostal za rok 2004 od prezídia SAS Cenu Emila Belluša. Zomrel 26. mája 2016 v Bratislave.

2013 – v Seredi sa narodil operný režisér Miroslav Fischer. Prvý slovenský absolvent opernej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Do Slovenského národného divadla (SND) nastúpil v roku 1954 a inscenáciou Luisa Miller a rozlúčil sa s ním takmer po polstoročí. Od 1. augusta 1968 do 31. októbra 1969 bol umeleckým šéfom opery, v rokoch 1996 až 1998 bol generálnym riaditeľom SND. V 90. rokoch 20. storočia viedol aj Komornú operu. Bol pedagógom na Konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Zomrel 23. apríla 2013 v Bratislave.

1950 – v Olomouci zomrel politik, verejný činiteľ, lekár Vavro Šrobár. Profesor na LF UK v Bratislave. Predstaviteľ hlasistov a čechoslovakizmu, stúpenec T. G. Masaryka. V rokoch 1918-20 čs. minister pre správu Slovenska, 1921-22 čs. minister školstva a národnej osvety, 1944-45 predseda povstaleckej SNR, 1945-46 minister financií Československa, 1948-50 minister pre zjednotenie zákonov, predseda Matice slovenskej. Narodil sa 9. augusta 1867 v Liskovej.

2016 – vo veku 99 rokov zomrel v Prahe Adolf Burger, Slovák, ktorý sa počas 2. svetovej vojny ako väzeň zúčastnil na fašistickom projekte falšovania platidiel a dokumentov spojencov, akcie Bernhard. Dňa 11. augusta 1942 ho zatkli a po výsluchu transportovali aj s manželkou do Žiliny, neskôr do koncentračného tábora Auschwitz a potom do koncentračného tábora Sachsenhausen, kde ako typograf spolu s ostatnými väzňami s odbornými znalosťami falšovali spojenecké bankovky, libry a doláre a ďalšie tlačoviny a dokumenty. Adolf Burger bol posledným žijúcim pamätníkom tejto akcie, o ktorej napísal knihu. V roku 1983 vyšla pod názvom Komando padělatelů a neskôr po páde komunizmu v rozšírenej verzii pod názvom Ďáblova dílna, ktorú sfilmovali. V roku 2008 získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Od roku 1945 žil Adolf Burger v Prahe. Narodil sa 12. augusta 1917 vo Veľkej Lomnici.

Ilustračné foto: Pixabay.com