Zjavenie Pána patrí k najstarším kresťanským sviatkom

66

Kresťanský sviatok Zjavenia Pána je ľudovo nazývaný aj Traja králi. Obe pomenovania spája zjavenie sa Boha svetu prostredníctvom významných mužov z ďalekých krajov, ktorí nasledovali hviezdu na oblohe. Tá ich mala priviesť k dieťaťu narodenému v Betleheme. Sviatok Zjavenie Pána patrí k najstarším kresťanským sviatkom.

O troch kráľoch sa toho nevie veľa. Biblia spomína mudrcov od východu. Označuje ich gréckym slovom magoi, mágovia, čo vtedy znamenalo prírodovedci, astronómovia. Keďže v tých časoch to bolo významné povolanie, nazývali ich aj kráľmi. V Biblii sa ich presný počet nespomína, odvodzuje sa len z troch darov – zlata, kadidla a myrhy. Nie sú známe ani ich mená, hoci podľa tradície sa volali Gašpar, Melichar a Baltazár. O krajine, z ktorej prišli, sa vedú len dohady. Najpravdepodobnejšie ide o Arábiu, Perziu alebo Chaldejsko.

Podľa Matúšovho evanjelia priviedla troch mudrcov do Betlehema hviezda. V tom čase totiž došlo k zblíženiu jasných planét Saturnu a Jupitera v súhvezdí Rýb, čo mohlo vyvolať dojem veľkej žiarivej hviezdy. Astronomický úkaz bol dobre viditeľný práve v Stredomorí.

Úcta k Trom kráľom siaha ešte do raných kresťanských čias (3. storočie). Matka cisára Konštantína svätá Helena, známa zberateľka relikvií svätých, dostala údajné ostatky mudrcov od indického náčelníka. Priniesla ich do Carihradu, odkiaľ potom v roku 333 putovali do Milána. Po dobytí mesta rímsky cisár Fridrich Barbarossa relikvie v roku 1164 daroval kolínskemu arcibiskupovi. Pozostatky mudrcov sú odvtedy uložené v Katedrále svätého Petra v Kolíne nad Rýnom (Kolínsky dóm).

Informácie pochádzajú z www.wikipedia.org a archívu agentúry SITA

Do spomínaného sviatku a ešte aj najbližších dní vhodne zapadá stále návšteva betlehemov. Do tristo ľudí sa počas sviatku zišlo pri Rainerovej chate vo Vysokých Tatrách, kde si prišli v rámci podujatia Trojkráľové poludnie pozrieť tohtoročný betlehem zo snehu. Starolesniansku poľanu zdobí po 21-krát. Ako pre agentúru SITA povedal jeho každoročný staviteľ, chatár a horský nosič Peter Petras, pre nedostatok snehu je tento rok menší.

„Má rozmery 3,5 krát 4 metre a výšku 3,5 metra. Betlehem sme budovali ešte do nedele, dokopy štrnásť dní. Každý deň sme nahadzovali a udupávali sneh, nechávali sme to premrznúť a až potom som začal vyrezávať klenbu,“ vysvetlil Petras, podľa ktorého bola práca na diele tento rok náročná. Komplikoval ju vietor a nie veľmi kvalitný sneh. Pri budovaní atrakcie mu pomáhal syn spolu s ďalším nosičom.

Betlehem tvoria už tradične sochy Panny Márie, Ježiška a svätého Jozefa. Ľudia sa pri ňom na Troch kráľov aj modlia, sväté omše sa tam však nekonajú. Vždy 6. januára chatár organizuje stretnutie, počas ktorého nechýbajú ani folkloristi z obce Lendak. „Najprv som to organizoval pre svojich priateľov v komornej atmosfére, pre tých, ktorí k nám chodili počas celého roka. Nakoniec sa zvesť o tomto programe rozšírila natoľko, že v súčasnosti už ľuďom ani nemusíme dávať avízo, prídu vždy,“ poznamenal Petras. Dnes ho potešilo stretnutie s chlapcami, ktorí pripravili ešte prvý program pri betleheme v roku 1999. „Boli to prví betlehemci, moji žiaci. Robili v škole program a tak sa mi to zapáčilo, že som ich zavolal hore k betlehemu. Teraz pracujú v Nemecku, ale prišli sa sem pozrieť,“ dodal chatár a zároveň bývalý pedagóg.

Najstaršiu chatu vo Vysokých Tatrách postavil v roku 1863 Ján Juraj Rainer. Po postavení chaty Kamzík v roku 1884 zanikla, obnoviť sa ju podarilo až v roku 1998 vďaka aktivitám Petra Petrasa. Odvtedy slúži verejnosti ako chata s malým občerstvením bez podávania jedál a poskytovania ubytovania. V priestoroch najmenšej a zároveň najstaršej chaty vo Vysokých Tatrách si môžu návštevníci pozrieť malú expozíciu histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierku starého horolezeckého náradia a starých lyží. Návštevníci sa k Rainerovej chate dostanú z Hrebienka alebo od Zamkovského chaty po červenej magistrále.

Foto: pixabay.com