8. apríl

121

1848 – zomrel taliansky skladateľ Gaetano Donizetti. Autor viac než 70 opier, napr. Lucia di Lammermoor, Nápoj lásky, Don Pasquale, symfónií. Narodil sa 29. novembra 1797.

1911 – narodil sa americký biochemik Melvin Calvin, ktorý položil základy modernej anorganickej chémie. Laureát Nobelovej ceny za chémiu z roku 1961 za výskum biochemických reakcií pri fotosyntéze – Calvinov cyklus. Zomrel 8. januára 1997.

1912 – v Poluvsí pri Žiline sa narodil Jozef Gabčík. Príslušník čs. vojska vo Veľkej Británii. V decembri 1941 bol s členmi skupiny Anthropoid vysadený na území protektorátu Čechy a Morava a 27. mája 1942 spolu s Janom Kubišom spáchal atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave Reinharda Heydricha. Ukrývali sa v krypte chrámu sv. Cyrila a Metoda v Prahe. Po prezradení udavačmi spáchal Jozef Gabčík 18. júna 1942 samovraždu.

1938 – v Modre sa narodil spisovateľ, autor samizdatovej literatúry, disident Ivan Kadlečík. Pracoval ako novinár. Bol šéfredaktorom periodika Matičné čítanie, pracoval v Biografickom ústave Matice slovenskej. Pre politické postoje, ktoré vyslovoval vo svojich publicistických prácach, ho prepustili zo zamestnania a počas normalizácie nesmel publikovať, jeho práce vychádzali v samizdate. Od konca 70. rokov žil v Pukanci. Po novembri 1989 vydal niekoľko kníh, eseje vyšli napr. v knihách Hlavolamy, Vlani ako dnes, Žiť sa dá len autobiograficky, Rapsódie a miniatúry, Chronoskop a mnohých ďalších. Venoval sa aj hre na organ, bol znalcom diela J. S. Bacha a určitý čas pôsobil v Pukanci ako organista. Zomrel 15. júla 2014 v Pukanci.

1938 – narodil sa ghanský politik, bývalý generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Kofi Annan. V organizácii OSN zastával viaceré funkcie, pracoval v Ekonomickej komisii pre Afriku a v Svetovej zdravotníckej organizácii. Pôsobil v úrade Vysokého komisára OSN pre utečencov v Ženeve. Od roku 1997 generálny tajomník OSN, v roku 2001 zvolený do tejto funkcie opäť, ostal v nej do 31. decembra 2006. V roku 2001 spolu s OSN získal Nobelovu cenu za mier.

1950 – zomrel ruský tanečník a choreograf Václav Fomič Nižinskij. Patril k najtalentovanejším baletným umelcom svojej doby. Popri účinkovaní v baletoch vytvoril vlastné choreografie, najslávnejšia je Stravinského Svätenie jari, ktorého premiéra sa konala v máji 1913 v Paríži. Narodil sa v roku 1890.

1972 – zomrel v Bratislave Štefan Janšák, slovenský archeológ, diplomat, stavebný odborník a spisovateľ. Podieľal sa na príprave reparačnej a obchodnej zmluvy s Maďarskom a zúčastnil sa na práci slovensko-maďarskej delimitačnej komisie. Bol predsedom Spolku československých inžinierov na Slovensku, členom predsedníctva Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave a Zväzu slovenských priemyselníkov. Svoje prežité detstvo v Osuskom popísal v románoch Boli časy boli… a Posledný suplikant. Ako diplomat sa zaslúžil o rozvoj dobrých vzťahov s Francúzskom, prekladal diela z francúzskej literatúry. Zaslúžil sa o otvorenie gymnázia s francúzskym vyučovacím jazykom v Bratislave. Patrí k zakladateľom slovenskej archeológie, zanechal množstvo archeologických nálezov (o.i. je objaviteľom keltského opevneného sídliska na vrchu Pohanská v roku 1928) z vykopávok zo Slovenska, jeho zbierka obsidiánov patrí k najväčšej v strednej Európe a je súčasťou Slovenského národného múzea v Martine. Narodil sa v Osuskom (Rakúsko-Uhorsko)14. septembra 1886.

1973 – zomrel španielsky maliar, grafik, sochár a keramikár Pablo Picasso, vl. m. Pablo Ruiz. Osobnosť moderného umenia, tvorca kubizmu, bol pri všetkých umeleckých revolúciách prvej polovice 20. storočia. V roku 1904 sa presťahoval do Francúzska. Keď v roku 1937 Hitlerove lietadlá zmasakrovali obec Guernica, vytvoril obrovské plátno s týmto názvom, ktoré je symbolom utrpenia civilistov a šialenstva vojny. Ďalšie najznámejšie Picassove diela: Slečny z Avignonu, Harlekýn, Kúpajúce sa ženy na morskom brehu, Sen. Po smrti zanechal asi 35 000 obrazov, kresieb a sôch. Narodil sa 25. októbra 1881.

1995 – zomrel v Bratislava hudobný skladateľ a pedagóg Andrej Očenáš. Orientoval sa na symfonickú, vokálno-symfonickú a komornú hudbu inšpirovanú najmä folklórnymi tradíciami rodného kraja. Autor orchestrálno-symfonických skladieb, komorných diel a zborových skladieb. Vytvoril scénickú hudbu k literárnym dielam J. Bottu (Smrť Jánošíkova, 1948), A. Sládkoviča (Marína, 1948) a Hviezdoslava (Herodes a Herodias, 1955), zhudobnil aj verše J. Kráľa, Roku Fábryho, J. Kostru, M. Lajčiaka a i. Napísal pôvodný balet Vrchárska pieseň (1964) a javiskovú symfóniu Román o ruži (1969–1970). Pozoruhodné sú jeho orchestrálne suity Povesti o rodnom kraji (1943) a Ruralia slovaca (1957). Venoval sa i upravovaniu a montážam ľudových piesní. Jeho pozostalosť je uložená v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici. Narodil sa v Selci v okr. Banská Bystrica 8. januára 1911.

2005 – zomrel humorista Stano Radič. Pôvodným povolaním sociológ pracoval najprv v Metodickovýskumnom kabinete Slovenského rozhlasu, neskôr v redakcii zábavy. Účinkoval v zábavných reláciách v rozhlase i televízii, napríklad Humorikon, A propo plus, Kaleidofón, Variácie, Záložňa, Úschovňa, Stredoslováci, Radič počasia, Sedem s.r.o, Telecvoking. Napísal tiež niekoľko scenárov k rozhlasovým komédiám. Publikoval v denníkoch a týždenníkoch, vyšla mu kniha aforizmov Aforizník. Narodil sa 7. mája 1955 v obci Kalinovo.

2013 – zomrela bývalá britská premiérka Margareth Thatcherová, prezývaná Železná lady. Na čele britskej vlády pôsobila v rokoch 1979 až 1990 a bola prvou ženou na tomto poste v britskej histórii. Od roku 1959 bola poslankyňou za Konzervatívnu stranu, pôsobila tiež ako ministerka školstva a v roku 1975 na čele konzervatívcov vystriedala bývalého premiéra Edwarda Heatha. Stranu priviedla k volebným víťazstvám v rokoch 1979, 1983 a 1987. Počas jej pôsobenia sa podarilo stabilizovať ekonomiku krajiny a v spolupráci s americkým prezidentom Ronaldom Reaganom vrátila Londýn do pozície lídra medzinárodného spoločenstva. Vo svojej vlasti mala však množstvo odporcov najmä z radov tých, ktorí jej reformy označovali za antisociálne. Narodila sa 13. októbra 1925.

2017 – zomrel vo veku 85 rokov v Moskve Georgij Michajlovič Grečko, sovietsky kozmonaut, ktorý sa zúčastnil na viacerých vesmírnych letoch a dlhodobých pobytoch na staniciach Saľut 4, Saľut 6 a Saľut 7. Prvý let na Sojuze 17 absolvoval s kozmonautom Gubarevom na stanicu Saľut 4 v roku 1975. Štartovali z Bajkonuru. Na orbite strávili mesiac. O dva roky neskôr letel na Sojuze 26 s Romanenkom na orbitálnu stanicu Saľut 6. Tam sa okrem iných stretli s československým kozmonautom Vladimírom Remekom. Grečko sa na Zem vrátil v lodi Sojuz 27 po troch mesiacoch strávených vo vesmíre, čo bol vtedy svetový rekord. V roku 1978 navštívil Československo, kde ho 27. apríla vyznamenali Zlatou hviezdou hrdinu ČSSR. Narodil sa 25. mája 1931 v dnešnom Petrohrade (Leningrad).

2018 – zomrel v Prahe Juraj Herz, slovenský režisér a herec žijúci v Česku. Na filmoch spolupracoval s kameramanmi ako Stanislav Milota, Jozef Šimončič alebo Jiří Macháně a s výtvarníkom a režisérom Janom Švankmajerom. Jeho dielo radia k českej novej vlne s prvkami hororu, humoru a erotiky. Medzi jeho najznámejšie filmy patrí na Oscara navrhnutá hororová komédia Spaľovač mŕtvol, televízny film Sladké hry minulého leta, za ktorý získal Zlatú nymfu a Grand Prix na MTF Monte Carlo, dráma Petrolejové lampy, ktorá bola uvedená na FF v Cannes, rozprávka Panna a netvor alebo prvý český horor Upír z Feratu. Za svoje celoživotné dielo si prevzal v roku 2009 Českého leva. Kryštálový glóbus za dlhoročný umelecký prínos svetovej kinematografie dostal v roku 2010 na festivale v Karlových Varoch. Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku.

Ilustračné foto: Pixabay.com