9. január

293

1890 – narodil sa svetoznámy český spisovateľ Karel Čapek. Jeho najznámejšími dielami sú utopicko-fantastické drámy R.U.R., Věc Makropulos, divadelné hry Zo života hmyzu a Adam Stvořitel a romány s prvkami sci-fi Továrna na absolutno a Krakatit. Na fašizmus reagoval románom Válka s mloky a divadelnými hrami Bílá nemoc a Matka. Napísal tiež detektívne knihy Povídky z jedné kapsy, Povídky z druhé kapsy, poetické prózy Hordubal, Povětroň a cestopisné fejtóny. Autor kníh, v ktorých zaznamenal rozhovory s prezidentom Masarykom, napr. Hovory s T. G. M., Mlčení s T. G. M. Pre deti napísal napr. knihu Dášenka čili život štěněte. Divadelný, literárny a výtvarný kritik, v rokoch 1925-33 predseda Československého PEN klubu. Prekladal z francúzštiny. Zomrel 25. decembra 1938.

1908 – narodil sa francúzska prozaička, existencialistka Simone de Beauvoirová. O postavení žien v spoločnosti napísala esej Druhé pohlavie. Autorka autobiografických príbehov, románov a spomienkovej prózy Pamäti poriadneho dievčaťa. Bola životnou družkou filozofa a spisovateľa Jeana-Paula Sartra. Zomrela 14. apríla 1986.

1913 – narodil sa dramatik Peter Zvon. Autor veršovanej drámy Tanec nad plačom, ktorá porovnala feudálnu a súvekú spoločnosť. V Slovenskom národnom divadle v Bratislave ju v roku 1943 režíroval Ján Jamnický. Ďalej napísal Peter Zvon tragikomickú hru Vzdialená zem. Bol divadelným kritikom. Zomrel 18. októbra 1942.

1916 – narodil sa v Ostraticiach okr. Topoľčany Julián Podoba, zakladateľ modernej slovenskej endokrinológie, zakladateľ Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV a jeden zo zakladajúcich členov Slovenskej endokrinologickej spoločnosti. Už v roku 1949 zorganizoval skupinu odborníkov na výskum príčin výskytu ochorenia štítnej žľazy – endemickej strumy na Slovensku, v rámci ktorého sa vyšetrilo vyše 168-tisíc obyvateľov. Výsledky svojej práce uverejnil v monografiách: Endemická struma na Slovensku (1962), Prevencia strumy (1971), Choroby štítnej žľazy (1980). Zomrel 30. augusta 2005 v Bratislave.

1927 – narodil sa v Bratislave František Ždiarsky, slovenský horolezec, horský vodca a člen horskej služby. Pracoval v meteorologickej službe na letisku Poprad – Tatry a v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Gánovciach. S aktívnym horolezectvom začal vo Vysokých Tatrách v roku 1947. V roku 1960 sa stal dobrovoľným členom horskej služby a prijali ho do Spolku horských vodcov, kde získal odznak horského vodcu I. triedy. Ako horský vodca viac ako 600-krát vystúpil na Gerlachovský štít. Je autorom mnohých nákresov horolezeckých ciest v horolezeckých publikáciách. S jeho menom sú spojené významné klasické prvovýstupy v tatranských stenách. Zomrel 8. júna 2004 vo Vyšných Hágoch.

1952 – v Bratislave zomrel spisovateľ, publicista Elo Šándor. Jeho najznámejšie dielo, trojzväzkový humoristický román Sváko Ragan z Brezovej, bolo sfilmované. Ďalšie diela: Od Laborca, Hornádu, od Váhu i Dunaja, Figliari, Rozmarné historky, Byrokrati, Pozor na mužov. Po vojne bol riaditeľom Investičnej banky v Bratislave. Narodil sa 8. marca 1896 vo Vrbovom.

1959 – narodila sa Rigoberta Menchú Tum, popredná guatemalská ochrankyňa ľudských práv, nositeľka Nobelovej ceny mieru za rok 1992. Pochádza z mayského etnika K’iche’ a narodila sa v malej indiánskej dedine Laj Chimel v guatemalskej provincii Quiché. Už od mladosti upozorňovala na porušovanie ľudských a občianskych práv predovšetkým domorodého obyvateľstva Guatemaly. V r. 1983 vyšla jej autobiografická kniha Ja, Rigoberta Menchú, ktorá vzbudila medzinárodný ohlas a prvýkrát výraznejšie upriamila pozornosť svetovej verejnej mienky na dianie v Guatemale. V priebehu nasledujúcich rokov sa Rigoberta stala významnou obhajkyňou práv domorodého indiánskeho obyvateľstva a zástankyňou etnicko-kultúrneho zmierenia nielen v Guatemale, ale na celej západnej pologuli. V r. 1998 získala aj Cenu princa Austurského v kategórii medzinárodná spolupráca a v r. 1996 sa stala veľvyslankyňou dobrej vôle UNESCO.

2008 – v Nitre zomrel Jozef Melicher, slovenský literárny historik, kritik a prozaik. Zbierkou povestí sa predstavil v roku 1974, keď vyšla kniha Andreja Chudobu Sedemdesiatsedem povestí spod slovenskej brány. Folklórne texty v skutočnosti zozbieral Jozef Melicher, Andrej Chudoba ich zbeletrizoval. Po nej už nasledovali tri jeho vlastné zbierky. Ako prvá vyšla kniha Tekovské povesti (1989), neskôr Hontianske povesti (1996) a posledná kniha povestí Požitavské povesti (1998) vydal v spoluautorstve s Jozefom Trubínim, ktorý povesti zozbieral. Za osobitnú zmienku stoja ďalšie dve autorove diela. Ide o výkladový slovník nárečia z okolia Levíc Krátky slovník nárečia slovenského tekovsko-čilejkárskeho (1996) a dielo Čilejkárska rapsódia (1998). V roku 1982 vydal Melicher ako samizdat zborník Verše vínorodých vŕškov (Malá antológia slovenskej poézie o víne a viniciach). Narodil sa 20. marca 1929 v Hronských Kľačanoch.

2014 – v Bratislave zomrel divadelný historik Ladislav Čavojský, ktorý celý svoj profesijný život pôsobil v Slovenskej akadémii vied. Výskumne sa sústredil na štúdium dejín slovenskej drámy a divadla, najmä na objasnenie dovtedy nezmapovaných a divadelno-historicky nepreskúmaných súvislostí. Narodil sa 17. januára 1932 v Trnave.

Ilustračné foto: Pixabay.com