Ako ďalej Slovenské pohľady?!

348

Na konci roka slovenskou literárnou „scénou“ prebehla nemilá správa, ktorá vyvolala zákonité reakcie. Slovenské pohľady, najstarší literárny časopis na Slovensku a zároveň druhý najstarší literárny časopis v Európe (založil ich v roku 1846 Jozef Miloslav Hurban)zrejme budú nútené meniť dlhými rokmi zaužívanú a logickú periodiocitu. Pravdaže, nie dobrovoľne, ale z moci takpovediac „vyššej“. Ako uvádza webová stránka Matice slovenskej, vydavateľa tohto literárneho periodika, a jeho šéfredaktor Bystrík Šikula, ako aj slovenskí spisovatelia z redakčnej rady a prispievatelia časopisu, kritizujúci MK SR, deje sa tak pre radikálne zníženie štátnej dotácie pre Maticu slovenskú až o 23 percent. Finančné škrty spôsobia oklieštenie už i tak personálne poddimenzovanej redakcie druhého najstaršieho literárneho časopisu v Európe, ako aj zmenu z mesačníka na dvojmesačník.

„Rozhodnutie ministerstva kultúry sa nešetrne, hrubo a bezohľadne dotkne aj časopisu Slovenské pohľady. Úsporné opatrenia v Matici slovenskej spojené s hromadným prepúšťaním nás nútia prejsť na dvojmesačnú periodicitu, znížiť o polovicu tlačiarenské a distribučné náklady, autorské honoráre a rozpadávajúcu sa redakciu pristúpiť na nedôstojné podmienky súvisiace so záchranou časopisu,“ uvádza vo svojej výzve na záchranu Slovenských pohľadov šéfredaktor a spisovateľ Bystrík Šikula. Podporné stanoviská zaslali do redakcie viaceré osobnosti súčasnej slovenskej literatúry.

„Sústavne sme ministerstvo kultúry upozorňovali na vážne dôsledky, ktoré Matici slovenskej spôsobí znížením štátnej, predovšetkým prevádzkovej dotácie. Jedným z najhorších dôsledkov tohto evidentne politického rozhodnutia je degradácia jedného z najuznávanejších literárnych časopisov v Európe. A to tesne pred 175. výročím založenia a 140. výročím obnovenia Slovenských pohľadov, ktoré si pripomenieme v roku 2021,“ upozornil predseda MS Marián Gešper. „Matica slovenská sa nebránila desaťpercentnému plošnému šetreniu, keďže chápeme aktuálnu zložitú situáciu. Mali sme pripravený plán záchrany po reštrikciách v dotácii o 174-tisíc eur. Avšak zníženie o 400-tisíc eur z 1,744-milióna eur na 1,344-milióna eur je absolútne neúnosné. Žiadna pandémia nemôže byť dôvodom na úmyselnú likvidáciu nášho národného kultúrneho dedičstva, ktoré nám závidia aj v zahraničí,“ dodal predseda ustanovizne.

K situácii sa vyjadruje aj Spolok slovenských spisovateľov (SSS), ktorého vrcholní predstavitelia sformulovali podporné stanovisko Slovenským pohľadom v podobe Vyhlásenia. Ešte pripomíname, že ho podpísali a stále podpisujú mnohí významní predstavitelia kultúrneho a literárneho života na Slovensku.

Vyhlásenie z SSS

V podmienkach covidovej pandémie sa vo svete čoraz intenzívnejšie a otvorenejšie prejavujú neduhy globálneho kapitalizmu (v ňom imanentne vrastené) a jeho neoliberálnej ideológie – prehlbovanie sociálnych rozdielov a nerovností medzi ľuďmi, narúšanie základných pilierov demokracie, obmedzovanie princípov právneho štátu, okliešťovanie ľudských práv a slobôd človeka. Duchovná kultúra sa fragmentarizuje, premieňa sa do tekutých podôb postmoderny, často vyúsťujúcich až do absurdností. Euroatlantická civilizácia stráca na étose, pre ktorý sa zrodila. Žiaľ…

Po príklady netreba chodiť ďaleko, stačí nazrieť do domácej kuchyne. Nastupujúca vládnuca politická garnitúra sľubovala zázraky v riadení nášho štátu, novú politickú kultúru, nulovú toleranciu korupcii, lenže… lenže netrvalo dlho a pod pláštikom Covidu-19 postupne uzatvára spoločnosť do chomúta, ktorý vysoko prekračuje rámce pandémie: z ústavy si urobila trhací kalendár, vzala významnú právomoc ústavnému súdu, prijíma ako na počkanie, bez nevyhnutnej diskusie, významné zákony, flagrantne nerešpektuje v svojich vyhláseniach prezumpciu neviny, vydáva nariadenia, povedané slovami mysliteľa Charlesa Montesquiea, autora teórie o troch pilieroch štátnej moci, ktoré „urážajú ducha národa“. A keď sa ozve 14 statočných sudcov s výzvou, aby štátna moc rešpektovala právo na súkromie, právo na nedotknuteľnosť osoby a obydlia, právo na slobodu pohybu a pobytu, ako aj právo na prácu a právo na ochranu lekárskeho tajomstva, spustí sa na nich spŕška urážok z úst politikov, ich mediálnych prisluhovačov a napokon i predsedu Súdnej rady, ktorý by sa mal kolegov zastať, a nie zaútočiť v zmysle, že ich slová „sú takmer rovnako nebezpečné pre očistu slovenského súdnictva ako koronavírus pre nás všetkých“.

Áno, tak nejako vyzerá urážka ducha národa, a to najmä vtedy, ako tvrdí Montesquie, keď „z mocných vyprchá občianska cnosť (…) a republika sa stane ich korisťou a zvoľou“.

Ostáva iba veriť, že duchovná kultúra a umenie sa tomu vyhnú, hoci nemajú na ružiach ustlané. Presadzuje sa západné epigónstvo, opičenie po chabých vzoroch, chválenie sa cudzím perím. Namiesto národnej identity sa vnucuje všetko kozmopolitné, postnárodné, nejasné a hmlisté. Práve kultúra by mala niesť základné identitárne znaky, ktoré ju obohatia v európskom i svetovom meradle.

Zdá sa, že na ministerstve kultúry nenachádza takéto smerovanie potrebné pochopenie najmä v súčasnom pandemickom období. Vieme, že veľa ľudí z tohto rezortu dnes živorí, ministerské opatrenia sa ukazujú ako nedostatočné, hoci isté úsilie sa novému vedeniu ministerstva nedá uprieť.

Osobitnú kapitolu tvoria spisovatelia, najmä autori pôvodnej slovenskej a prekladovej literatúry. Ostatné roky tomuto segmentu umeleckej tvorby nežičia: prekvitá komerčná  a braková literatúra, Fond na podporu umenia sa v svojej rozhodovacej činnosti nezriedka opiera o subjektívne kritériá, čo v značnej miere okliešťuje vznik hodnotných literárnych diel. Preto sa pýtame, nie je aj toto urážka ducha národa?

Nie je urážkou ducha národa, že je ohrozené vydávanie Slovenských pohľadov, druhého najstaršieho literárneho časopisu v Európe, ktorý založil roku 1846 M. Hurban a roku 1881 ho obnovili S. H. Vajanský a J. Škultéty? Aj tu má svoje maslo na hlave ministerstvo kultúry, ktoré skrátilo vydavateľovi časopisu – Matici slovenskej – rozpočet o jednu tretinu. Áno, je to rázny a nepríjemný zásah do činnosti tejto inštitúcie, ale nazdávame sa, že by si to nemali odniesť Slovenské pohľady. Aj v Matici sa treba zamyslieť, ako sa vyhnúť minulým chybám a predovšetkým nájsť spôsob (bez nejakých politických eskapád), ako udržať časopis v doterajšej periodicite. Náreky určite nepomôžu…

Neznamená to však, že nepodporujeme redakčnú výzvu s názvom Zachráňme Slovenské pohľady, v ktorej sa konštatuje, že časopis to núti prejsť na dvojmesačnú periodicitu, znížiť o polovicu tlačiarenské a distribučné náklady, autorské honoráre, rozpadávajúcu sa redakciu pristúpiť na nedôstojné podmienky súvisiace so záchranou časopisu. Mesačník, ktorý stráca zmenou periodicity a obmedzeného rozsahu svoju literárnu jedinečnosť a spoločenskú nezastupiteľnosť, sa tak stáva cieľom politickej objednávky“.

Duch národa nemôže také niečo pripustiť. V Spolku slovenských spisovateľov máme už dlhodobé skúsenosti so záchranou nášho Literárneho týždenníka (možno nás zakrátko čaká niečo podobné). Žiada si to burcovať verejnosť, hľadať sponzorov a podporovateľov a predovšetkým neklesať na duchu.

Národ by nám to neodpustil…

Podľa našich informácií sa vydavateľ a redakcia Slovenských pohľadov stále snažia o udržanie periodicity z posledných desaťročí. O aktuálnom dianí budeme vždy včas informovať.