Ani nie recenzia, len upozornenie

271

Sú knihy, na ktoré písať recenziu je trúfalosť. Zamarovského diela medzi ne nesporne patria. No ak po rokoch vyjde niektorá jeho kniha znova, a to ešte v parádnej úprave a v jednej väzbe sú dokonca tri Zamarovského knihy z jeho trinásťzväzkového diela, potom to stojí za zmienku. Vyrástol či dospel nový čitateľ – a dorastajú ďalší, pritom od úctyhodného edičného počinu už nebohého riaditeľa vydavateľstva Perfekt Eda Drobného vydať kompletné trinásťzväzkové dielo minulo zhruba pätnásť rokov. Aj vtedy to bolo riziko. Na prelome tisícročí nebola veľmi žičlivá doba na podobné počiny. Čítať sa prestávalo.

Do mladej generácie už dostatočne dlho hučal éter, printové médiá a knižný trh. Hustili do Slovače ako do suda lacný tovar (aj doslova lacný, filmy sa napríklad nekupovali podľa titulov, ale podľa ceny a na váhu). V tom čase ísť do súboja s komerciou a vytasiť na ňu zbraň umeleckej a poznávacej hodnoty, hoci aj so značkou Zamarovský, bolo veľkým rizikom. A vyšlo im to. Čitateľ zasa nie je taký bezduchý, ako by si ho želali istí komponisti vývoja, mediálni magnáti a veľké knižné domy. Alebo aspoň v tom čase ešte nestihol byť. S úspechom sa stretlo všetkých trinásť Zamarovského diel, ba vydavateľstvo pridalo aj štrnástu knižku – životopisnú kompozíciu o Zamarovskom.

Chce sa mi veriť, že aj teraz to vydavateľstvu Perfekt perfektne vyjde. Po zhruba pätnástich rokoch dali na trh opäť kompletného Zamarovského, azda len s tým rozdielom, že tri rozsahom o čosi menšie diela – Gilgameš, Sinuhet, Aeneas – vyšli v jednom zväzku ako Veľké príbehy staroveku. Spája ich naozaj jediné – starovek. Inak sú z úplne rozličných období, rozdielnych azda všetkým, okrem úsilia o pokojné spolužitie ľudí navzájom a ľudí s veľkým svetom, do ktorého sa narodili. Epos o Gilgamešovi je z konca štvrtého tisícročia pred Kristom, keď obyvatelia Mezopotámie vynašli úžasný spôsob dorozumievania, odkazov a dôkazov – PÍSMO.

Pre prvé písmo – klinové, ako ho dnes nazývame – najprv stačilo pár desiatok znakov, aby sa zaznamenal druh a množstvo zrna alebo plodu z úrody, druh a počet zvierat, predmety dennej potreby, pracovné nástroje, názvy miest a osád, ale čochvíľa (v priebehu len niekoľkých storočí) sa už hľadali a našli znaky aj pre javy, vzťahy, pocity, príbehy… tak sa zaznamenal aj sumerský príbeh o Gilgamešovi z Mezopotámie, starší ako príbeh o babylonskej katastrofe. Zachoval sa na kamenných tabuľkách v paláci asýrskeho kráľa a neskôr v najstaršej knižnici na svete v Ninive, ktorá skončila pred takmer troma tisícročiami v ruinách, kde tabuľky priam zázrakom našiel pred stošesťdesiatimi rokmi osmanský archeológ.

A hoci ich vtedy ešte nevedel prečítať, vytušil ich vzácnosť. Odkaz príbehu je v tom, že človek sa môže usilovať o nesmrteľnosť, iba ak má na mysli svoje meno, dielo, čin, iba to po ňom prežíva.

Sinuhetov príbeh – ďalšia časť knihy – sa považoval v čase svojho zrodu za najlepší literárny počin, a aj stá generácia po ňom ho chápe ako vrchol predhistorickej literatúry. A Vergíliova Aeneis sa pretekala so staršou gréckou Homérovou Iliadou. Rím ňou dobehol Grékov, aj tak by sa dalo povedať. Zamarovského prerozprávanie je zároveň vysvetľujúcim obrazom vzniku a významu diela.

Pre úplné pochopenie starých príbehov v Zamarovského podaní aj okolností vzniku spomínaných prastarých originálov, aj priblížením významu Zamarovského podania pre súčasného čitateľa je v knihe už na úvod zaradená štúdia Michala Habaja.

Dôstojná väzba, pôsobivé ilustrácie Ľuboslava Paľa, potrebné historické vysvetlenia, prehľad nového vydania kompletného Zamarovského diela, veľký formát – to dovedna navráva, že dielo môže byť aj krásnym darom.

Vojtech Zamarovský
VEĽKÉ PRÍBEHY STAROVEKU

GILGAMEŠ – SINUHET – AENEAS
Ilustrácie Ľuboslav Paľo
Bratislava: Perfekt, 2018, prvé slovenské vydanie (v tomto formáte), 366 s., ISBN 978-80-8046-894-1