Balet Štátneho divadla Košice predstavil prvú premiéru

243

Balet Štátneho divadla (ŠD) Košice predstavil v piatok 14. februára na Malej scéne nový autorský projekt jubilujúceho režiséra a choreografa Ondreja Šotha Milada Horáková. Informoval o tom tlačový tajomník ŠD Košice Svjatoslav Dohovič.

„Odkedy som sa dozvedel o osude Milady Horákovej, mám pocit, že je to jeden z najväčších dramatických príbehov 20. storočia. Asi pred piatimi rokmi som o tom, že by som chcel jej osudu venovať inscenáciu, začal vážne uvažovať. Napokon som sa skôr dostal k Denníku Anny Frankovej. Ale keď som dostal otázku, akej téme by som sa chcel vo svojej jubilejnej sezóne venovať, moja odpoveď bola jasná,“ uviedol Ondrej Šoth.

Spoluautorkou libreta a dramaturgičkou novej inscenácie je Zuzana Mistríková. Zaujímavosťou je, že na začiatku roka prezidentka Zuzana Čaputová udelila Milade Horákovej ocenenie Rad bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam a zároveň Radom Ľudovíta Štúra II. triedy vyznamenala aj Zuzanu Mistríkovú, ktorá bola jedným zo študentských lídrov Nežnej revolúcie.

Kostýmy pre novú inscenáciu košického baletu navrhol Andrii Sukhanov, autormi scény sú Jaroslav a Miroslav Daubravovci, hudbou prispel Jonatan Pastirčák a film vytvoril Anton Faraonov. V titulnej postave Milady Horákovej sa predstavia herečky Táňa Pauhofová a Alena Ďuránová, v postave jej manžela Bohuslava Horáka alternujú sólisti baletu Andrii Sukhanov a Sergii Iegorov.

Šoth prichádza s ďalšou inscenáciou, v ktorej v multimediálnom tanečnom divadle zobrazuje zdanlivo netanečné témy. Rovnako ako jeho predchádzajúce inscenácie Denník Anny Frankovej, Charlie Chaplin či M. R. Štefánik stvárňujú fascinujúce a dramaticky silné osudy. „Pre divadlo je v tom obrovský potenciál. Zároveň ale môže byť pascou, že základné míľniky týchto príbehov sú dané a známe. A je s tým spojená – aspoň v mojom prípade – obrovská zodpovednosť. Je pre mňa zásadné, aby diváci chápali kontext, rozumeli konaniu postáv. V dnešnej dobe je tak dôležité hovoriť o ľuďoch, ktorí ctili základné hodnoty. Ktorí nimi riadili svoj život a ktorí ho boli za svoje presvedčenie ochotní obetovať,“ dodal Šoth.

Milada Horáková bola nespravodlivo odsúdená a následne popravená v najväčšom z vykonštruovaných politických procesov, ku ktorým dochádzalo v 50. rokoch 20. storočia v komunistickom Československu. Vtedajší komunistický prezident Klement Gottwald aj napriek naliehaniu svetových osobností ako Albert Einstein, Winston Churchill, kardinál Bernard Griffin a mnohí iní potvrdil 24. júna svojím podpisom u Milady Horákovej trest smrti. Celkovo v procesoch rozhodli o 10 trestoch smrti, takmer 50 doživotných trestoch a ďalších trestoch odňatia slobody v súhrnnej dĺžke viac ako 7 800 rokov. Horáková sa vďaka svojej nezlomnosti a odvahe stala symbolom odporu voči totalitnej moci.

Foto: operaslovakia.sk