Básnická spomienka na Palacha aj na Slovensku

166

Dňa 19. januára 2019 si predovšetkým naši západní susedia v Čechách mnohými spomienkovými podujatiami pripomenuli 50. výročie tragickej smrti českého študenta histórie a politickej ekonómie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe Jana Palacha. Svoj mladý život obetoval na protest proti potláčaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami piatich štátov Varšavskej zmluvy. Zapálil sa 16. januára 1969 v hornej časti Václavskeho námestia v Prahe. S rozsiahlymi popáleninami ho previezli do nemocnice, kde po troch dňoch vo veku 20 rokov zomrel. Ak nás informoval náš spolupracovník, kultúrny publicista a literárny historik Peter Cabadaj, príslušník katolíckej moderny Janko Silan (na fotografii) ako jeden z mála slovenských tvorcov reagoval na Palachovu heroickú obetu. Báseň Vlasti prvý raz vyšla v samizdatovej (strojopisnej) zbierke Katolícke piesne z Važca (Batizovce : Orientácia, 1980, s. 172).

Janko SILAN

VLASTI

(Veniec slôh na hrob Jana Palacha)

 

Ó, Bože, kde sme?

O, Bože, kde si?

Jak sa to vezme.

Len vzdychneme si.

Ešte že piesne

aj cez útesy

znejú. A presne.

Mlčanie kriesi,

kývajme vesne,

že rovní sme si.

Ach, blúdiť cez ne,

kým šumia lesy…

Hynieme? Mrieme?

Ale kdežeby!

Čože my vieme,

oltár veleby

keď neuzrieme

na dne pahreby?

Stúpa zo zeme,

svieti na nebi…

A sviečku zažni!

Zahášaš?

Je koniec. Zvláštny.

Máš, čo máš.

Sen. A pod plášťmi

kamufláž?

Nie! Krížmi-krážmi

povznášaš…

Clivota rastie.

Jak ten chlad.

Aj to je šťastie,

umierať?

(Važec, 19. 1. 1969)