Boj za náboženskú slobodu

387
Sviečková manifestácia v Bratislave
Sviečková manifestácia v Bratislave

Od Sviečkovej manifestácie uplynulo 30 rokov

Dôležité roky v našej histórii obsahovali osmičku: koniec prvej svetovej vojny (1918), vznik Česko-Slovenska (1918), mníchovská zrada (1938), februárový puč (1948), okupácia ČSSR (1968), cyrilo-metodské oslavy na Velehrade (1985), pád komunizmu (1989) a mečiarizmu (1998). Sviečková manifestácia v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí bola v roku s dvoma osmičkami – 1988.

Dňa 5. 1. 1870 mal salezián Don Bosco videnie, ktoré sa uvádza v jeho životopise (Mem. Biogr. IX, a X, 59 – 62): „Preženie sa mohutný uragán, neprávosť sa dovŕši a stav hriechu sa skončí, skôr než prejdú dva splny mesiaca v mesiaci kvetov a nad zemou sa objaví jas pokoja.“ Posledný rok v 20. storočí, v ktorom mal máj dva splny, bol rok 1988.

A práve 25. marca 1988, na sviatok Zvestovania Pána, sa uskutočnila sviečková demonštrácia. Veľa veriacich sa odhodlalo verejne bojovať za svoje práva mimo kostolov. Bola to jedna z prvých veľkých demonštrácií proti komunizmu – konala sa so sviečkami, modlitbou a s tolstojovským neprotivením sa násiliu za účasti zhruba 3 500 ľudí. Jej cieľom bolo prispieť k vymenovaniu katolíckych biskupov, postaviť sa za úplnú náboženskú slobodu a dodržiavanie ľudských práv. Vďaka patrí aj ďalším tisíckam prizerajúcich sa, ktorí stáli v uzavretých bočných uliciach.

V roku 1988, ktorý pápež Ján Pavol II. vyhlásil za Mariánsky rok, sa uskutočnilo viacero historických udalostí. Už v roku 1987 sa v ČSSR začali masové podpisové akcie, tajná cirkev u nás si vybudovala príslušné štruktúry pripravené na podporu požiadaviek veriacich: napríklad 31-bodovú petíciu moravských katolíkov na čele s A. Navrátilom za náboženské slobody obratom podpísalo, najmä na Slovensku, vyše 500-tisíc ľudí. Bol to šok pre komunistov, pochopili, že ide do tuhého. Dňa 14. 8. 1988 sa uskutočnila v Nitre celoslovenská púť k Matke Božej, 18. 9. 1988 k Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne. Na týchto, ale aj iných púťach veriaci o polnoci zapálili sviečky a prihlásili sa k odkazu sviečkovej demonštrácie.

Na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, 8. 12. 1988, v roku tisíceho jubilea kristianizácie Kyjevskej Rusi, M. Gorbačov a R. Reagan prekvapili svet – podpísali dohodu o odzbrojení, začala sa nová éra v dejinách.

Pád totality sa v ČSSR začal púťou na Velehrade v roku 1985. Bol som jej účastník, zišlo sa na nej 200-tisíc ľudí. Keď zástupca štátu povedal, že ide o mierové slávnosti, dav skandoval, že ide o svätých Cyrila a Metoda. Zástupca pápeža kardinál A. Casaroli určite nezažil takú oslavu.

Na Slovensku aktívne pôsobila, ako som už uviedol, „tajná cirkev“. Jej činnosť napokon vyústila do „sviečkovej“ demonštrácie, za ktorej organizovaním stáli F. Mikloško, J. Čarnogurský, V. Jukl, S. Krčméry, arcibiskup J. Ch. Korec. Bola dejinnou udalosťou, ktorou sa začala nová etapa boja za práva veriacich. Skrytý ľadovec narazil na Titanic totality, nastupuje vlastne Nežná revolúcia na Slovensku…

Toto nedovolené zhromaždenie inicioval František Mikloško listom adresovaným národnému výboru v Bratislave, ráno 25. 3. ho ŠtB zatkla. Demonštráciu zvolali na čas od 18.00 hod. do 18.30 hod., jej obsahom bol ruženec, sviečky a spevy. Mesto bolo plné ľudí, aj policajtov v civile i uniformách. O 17.00 hod. začalo pršať, striekacie autá polievali ulice. Neskôr sa pripojili vodné delá, ktoré chrlili vodu na demonštrantov. Vládna moc nasadila 1061 príslušníkov ZNB, 20 policajných áut, 15 vozidiel-antonov, 14 kropiacich a 6 čistiacich áut, 250 príslušníkov polície v civile, pohotovostnú jednotku kukláčov, 150 príslušníkov špeciálnej polície s prilbami a štítmi, 2 vodné delá, 8 eskort, policajtov so psami. Demonštranti vydržali v napätí a strachu 30 minút na námestí. Vodné delá pozhasínali sviečky, ale svetlo slobody v srdciach ľudí svietilo v ústrety skutočnému zázraku, pádu totalitného systému v roku 1989.

Deň pred demonštráciou zatvorili internáty a študentov poslali domov. Dňa 25. 3. obmedzili dopravu, na cestách robili kontroly, posilnili lekárske pohotovosti a zásoby krvných konzerv. Tí, čo išli na demonštráciu, nemali isté, že sa vrátia domov zdraví. Boli medzi nimi najmä katolíci, ale aj členovia bratskej cirkvi, evanjelici, adventisti, ba aj ateisti.

Počas demonštrácie a po nej polícia zatkla a vyšetrovala 141 ľudí. Prítomné boli aj matky s kočíkmi. Neznáma účastníčka v siedmom mesiaci tehotenstva porodila v ten večer dieťa. Starena bijúcemu policajtovi povedala: „Idete proti vlastným matkám?“ Známy je prípad vtedy neznámej „panej v modrom“, na ktorú vydali príkaz na zaistenie.

Na demonštrácii som sa nezúčastnil, v meste som sa stretol s J. Čarnogurským, ktorý ma požiadal, aby som svojho brata Františka zastupoval na súde, čo som sľúbil. Všade vládlo vzrušenie a radosť z úspechu. Večer o manifestácii podrobne hlásil Anton Hlinka z Hlasu Ameriky.

Svet sa o všetkom rýchlo dozvedel. V lete 1988 som bol na vedeckom pobyte vo Vietname, v Hanoji a Saigone. Stretol som tam skromných ľudí s obdivuhodnou kultúrou a vzdelanosťou. Veľa si vytrpeli od Francúzov a Američanov. Dojala ma ich zbožnosť, najmä v severnom Vietname. Na spevy a modlitby v hanojskej katedrále nezabudnem. Profesor z Filipín sa ma spýtal: „Neorganizovali ste vy sviečkovú demonštráciu?“ Povedal som, že to bol brat, viacerí Vietnamci mi takisto tvrdili, že o demonštrácii počuli.

V marci 1990 som v bratislavskom Večerníku uverejnil výzvu: „Pani v modrom, prihláste sa! Televízia získala videokazetu zo ,sviečkovej‘, z ktorej časť odvysiela 21. 3. 1990. Potom bude beseda s organizátormi a účastníkmi akcie. Zo záznamu rádioamatéra, ktorý zaznamenal povely riadenia zásahu, občania poznajú políciou menovanú ,paniu v modrom‘, na ktorú vydali príkaz na zaistenie. Na videu ju dobre vidieť v modrej vetrovke a bielych čižmách s kabelou cez plece. Modlí sa, zapaľuje sviecu, stojí sama na námestí, v ceste striekaciemu vozu, odťahuje ju ŠtB, onedlho je zasa medzi veriacimi. Radi by sme túto nebojácnu ženu dnes predstavili. Prosíme ju, aby sa prihlásila a vydala svedectvo o priebehu tohto večera.“

Uverejnenie výzvy vyvolalo pozornosť. O legendárnej „panej v modrom“ sa vedelo, no nikto ju nepoznal. Demonštranti tvrdili, že napriek zatýkaniam sa vždy zjavila. Jej sviecu vraj nezhasli ani vodné delá, po polhodinovom ruženci zmizla. Niektorí tvrdili, že to bola Panna Mária, ktorá prišla Slovensku pomôcť. S napätím sme čakali, či sa znova objaví. Redaktor Zdeno Cho sa mal s ňou pred kamerami zhovárať. Dvere sa otvorili a „pani v modrom“ – Ľudmila Heribanová (dnes Tollarovičová) z Ružindola – vstúpila do štúdia.Áno, 25. marec je pamätný deň SR. Treba ho pripomínať najmä mladým, ktorí veľa nevedia o totalite, prenasledovaní cirkvi, veriacich a ináč zmýšľajúcich. Za slobodu treba stále bojovať, ak ju nechceme zasa stratiť.

FOTO – Autentická fotografia zo Sviečkovej manifestácie v roku 1988. Zdroj: Čas svitania