Bol jubilejný festival v Snine posledný?

339

Posledný septembrový a prvý októbrový týždeň sa v Snine uskutočnil jubilejný 25. Medzinárodný výtvarný festival. Umelcov prijal primátor mesta Štefan Milovčík, ktorý podujatie pozorne sledoval a podporoval od jeho vzniku. Festival slávnostne otvorili v priestoroch kaštieľa, kde boli zároveň vernisáže výstav Farebná rozprávka Lely Geleišviliovej a Levana Silagadzeho z Gruzínska, Moje najmilšie akvarely Vasiľa Hanhura (in memoriam) z Ukrajiny, Bieloruské impresie tamojších autorov a výstava ruských umelcov Rodným krajom. Festivalu predchádzala výstava Obrazy z námestia múz na Bratislavskom hrade (písali sme o nej v LT č. 33 – 34) i v humenskom kaštieli či výstava Slovensko – duša moja Zufara Gimajeva z Tatarstanu v humenskom dome kultúry. Popri bohatom sprievodnom programe sa po slávnostnom galavečere uskutočnila vernisáž diel 25 umelcov z 18 krajín zúčastnených na tohtoročnom plenéri.

Súčasťou jubilejného výtvarného festivalu bolo odovzdanie Ceny Tibora Bartfaya Jozefovi Markuljákovi z Kysuckej kultúrnej nadácie za podporu kultúry a výtvarného umenia a predsedovi festivalového výboru Dušanovi Mikolajovi za celoživotnú literárnu tvorbu, ktorému práve vyšlo druhé vydanie životopisnej prózy Tlejúce slnko o maliarovi M. A. Bazovskom. Popri certifikátoch o účasti na jubilejnom festivale ôsmi umelci získali certifikáty od prezidenta Medzinárodnej akadémie kultúry a umenia v Moskve (MAKU) Petra Stronského. Riaditeľ Medzinárodného výtvarného festivalu Andrej Smolák sa stal členom predstavenstva MAKU a dostal i hodnostársky talár.

Aké boli dojmy po jubilejnom výtvarnom festivale?

Andrej Smolák ml.: Otec vyslovil domnienku, že výtvarný festival sa jeho jubilejným ročníkom končí. Na tom, či festival bude pokračovať, sa musíme dohodnúť. Ak nechceme s ním skončiť, mal by som sa jeho vedenia ujať ja. Pravda, za predpokladu, že otec by veľmi účinne pomáhal pri organizácii.

Andrej Smolák, maliar a organizátor festivalu: Brat Miro pracoval v Československom kultúrnom stredisku v Berlíne a organizoval výstavy našich výtvarníkov vo vtedajšej NDR. Keďže som výtvarník, chceli sme zriadiť galériu v rodnom kraji. Otvorili sme ju v Snine 23. októbra 1993. Keď sme s básnikom Rudolfom Čižmárikom spriadali plány na jej otvorenie, prejavil túžbu pozvať mojich spolužiakov alebo blízkych výtvarníkov na plenér. Zišlo sa nás zo štrnásť, prišiel zahrať huslista Peter Michalica. Nestačilo nám, aby hral iba na vernisáži, zorganizovali sme hodinový koncert.

Festival sme nazvali výtvarný, ale zakaždým sme ho rozširovali o iné druhy umenia. Besedu o literatúre sme zorganizovali najprv Čižmárikovi, po ňom Ladislavovi Ťažkému, Antonovi Balážovi i ďalším spisovateľom. Pri príležitosti 20. výročia festivalu sme usporiadali koncert Štátnej filharmónie z Košíc. Počas 25 ročníkov prišlo do Sniny viac ako 600 maliarov z 58 krajín sveta. Ak rátame všetkých umelcov, bolo ich tu vyše 960. Výstavy ich diel sme popri Snine organizovali od Ruského Potoka až po Bratislavu. A nikdy sme pritom nevyberali vstupné.

Spomínam, že pri organizácií prvých festivalov som sa nabehal. Teraz mám štáb ľudí, ktorí vedia, čo majú robiť. Za tie roky nemám ťažké srdce na nikoho. Ani na sninských poslancov, ktorí krvopotne schvaľovali alebo neschvaľovali dotácie na festival. Už nie som ochotný písať žiadosti a obehávať poslancov, väčšinou mladých chlapcov, aby mi ich schválili. Práca na festivale mi zaberá veľa času, chcel by som sa viac venovať svojim projektom, ako je napríklad Maľovaný rovník. Povedal som preto, že tohtoročný jubilejný festival je posledný. Jeho prípadné pokračovanie závisí od môjho syna i odo mňa a, prirodzene, od financií. Takže uvidíme.

Štefan Milovčík, primátor Sniny: Pred rokmi to bola myšlienka bratov Smolákovcov – Andreja a Mira. Určite sme za tých dvadsaťpäť rokov spolu prežili mnoho radostí. O starostiach za uplynulé roky vie najlepšie Andrej, ktorý zakaždým zápasil s nedostatkom finančných prostriedkov, lebo o desiatky umelcov, ktorí sem každoročne prišli, sa bolo treba postarať. Vďaka Andrejovi Smolákovi sme sa v Snine za uplynulé roky naučili spoznávať kultúru v pravom zmysle slova. Vďaka festivalu sme sa určite stali kultúrnejší. Verím, že festival bude trvať ešte najmenej 25 rokov.

Peter Stronskij, prezident MAKU, Moskva: Andrej Smolák je nielen dobrý maliar a galerista, ale aj zdatný organizátor, vďaka ktorému sa stala Snina centrom kultúry v tejto časti Slovenska. Zo samotného Ruska tu bolo veľa umelcov. Vďaka za srdečné prijatie, za to, že môžeme hovoriť po rusky a ľudia na východe nám rozumejú. Je to prejav bratstva slovanských národov, ktorý si veľmi ceníme.

Dušan Mikolaj, držiteľ Ceny Tibora Bartfaya: V rámci koncepcie toho, čo sa za 25 rokov odohralo, je zo strany organizátorov pôsobivé a veľkorysé aj udeľovanie spomínanej ceny veľkého sochára, ktorému boli blízke národné i všeľudské témy. Rád stvárňoval krásne ženy, čo napokon dokazuje i soška, ktorá k festivalu patrí už podobne neodmysliteľne ako monumentálna socha Medová baba od Marka Žitňana, inštalovaná pod Riabou skalou medzinárodného prírodného parku Poloniny. Vďaka Andrejovi Smolákovi a jeho galérii sa Snina stala kultúrnou stálicou na mape Slovenska. Tisícky ľudí z rozličných častí sveta sa vďaka tomuto mestu a jeho okoliu dozvedeli mnoho aj o Slovenskej republike. Popri medzinárodnom by si preto za nezištnú misiu zaslúžil i národné ocenenie.

Juraj Pyteľ, vtedajší starosta Stakčínskej Roztoky: V našej obci, ktorú všetci v okolí poznajú ako Mexiko, sme vítali účastníkov festivalu od prvého ročníka. Spomínam si, že na začiatku sme ich pri fujare vytiahli na môj včelársky ranč. Šli po blate v trampkách i lodičkách. Zakaždým sme ich pohostili tradične – čiže tequilou, soľou i citrónom. Súkromne na mojom ranči alebo v kultúrnom dome počas môjho starostovania. Za tie roky som sa stretol so zaujímavými ľuďmi a určite to aj pre nich bola veľká atrakcia.

Igor Sokolovský, maliar a reštaurátor, Slovensko: Na festivale som tuším deviaty raz. Chodil som sem na začiatku, potom som mal pauzu, pretože v Čečejovciach staviam súkromnú galériu, kde by som chcel umožniť aj mladým výtvarníkom, aby mohli vystavovať na vidieku. Účasť na festivaloch mi dala veľa, zoznámil som sa s mnohými výtvarníkmi, inšpiroval sa ich tvorivými postupmi, navyše vždy tu panovala priateľská atmosféra.

Marian Jarzemski, maliar, Poľsko: Začalo sa to všetko veľmi dávno. Chodil som sem ešte na festival, ktorý organizovala Galéria Miro, bol som v Snine už viac ako desať ráz. Želám výtvarnému festivalu, aby sa týmto jubileom nekončil, aby pokračoval najmenej do 50. ročníka.

Zufar Gimajev, maliar, Tatarstan: Som tu deviaty raz a páči sa mi tu. Očarila ma tunajšia príroda, hory a ľudia. Veľmi ma zaujala krajina Stakčínskej Roztoky, ktorú som viackrát zvečnil na plátnach. V nej som sa zoznámil so starostom obce Jurajom Pyteľom a jeho manželkou.

MARIÁN ŠIMKULIČ

Foto: autor a Miro Staško