Boris Filan, človek, ktorý miluje zázraky

292

Keď Lótová žena utekala zo zničenej Sodomy a Gomory a obzrela sa za sebou, videla len spúšť a zbúraniská, to je, napokon, aj biblicky pochopiteľné. Spätný pohľad na tvorivé roky Borisa Filana pri jeho nedávnom jubileu je, naopak, naplnený plodnými činmi.

Najskôr som ho vnímal ako cestovateľa. Nevynechal azda nijaký kontinent, Ázia, Amerika či množstvo európskych krajín… Z jeho ciest vznikla zaujímavá séria Tam-tamov, kombinácie reportáží, úvah, esejí, vydaných aj knižne (1993, 1995, 1999, 2007). Neskôr pútavé zážitky z Ruska v knihe Vodka, duša, kaviár (2013) či z putovaní po mnohých európskych i ázijských krajín v knižkách Umenie zablúdiť (2014), Rozhovor s tigrom (2015), Káva od Felliniho (2017).

Filan spĺňa predpoklad, že na všetky cesty po svete sa musí cestovateľ dokonale pripraviť. Predovšetkým však musí mať nos na zaujímavosti domácich a hlavne – musí ho sprevádzať spoločník. Sandor Márai upozorňuje: „Nikdy necestujte sami, cestovať sa má len v dôvernej spoločnosti, lebo len tak môžeme pozornejšie a správne vnímať svet.“ Neviem, či B. Filan čítal túto pasáž známeho maďarského spisovateľa (aj keď jeho prehľad o svetovej literatúre je obdivuhodný), no určite sa ňou riadi. Pravidelne ho sprevádza jeho zvedavý syn Oliver či vnímavá a pozorná manželka Inge. Azda štyri oči vidia viac, sú pozornejšie, a teda aj poznatky z ciest sú dôkladnejšie, overenejšie a plastickejšie.

Mohol by som poznamenať, že každý vnímavý cestovateľ si vodí so sebou aj budúceho čitateľa, inšpirátora či kritika. Preto sú pozorovania, záznamy a zážitky B. Filana z ciest po svete i Európe pútavé, plné chutí a vôní. Tak náležitosti dobrého cestopisu B. Filana dopĺňa ako postreh či nevyhnutý predpoklad chuťový zážitok, ktorým nás obohacuje. Ba dá sa o ňom povedať, že má senzorickú vlastnosť či danosť, ktorou je enormne vyvinutá chuť. Filan nepotrebuje oči, on má osobitné nadanie, ktoré ho verne sprevádza, ktorým spoznáva povahy ľudí i dušu krajiny. To sú chuťové kanáliky. Ochutnajte s ním: „Po ceste nám priniesli jedlo. Mne perkelt a Oliverovi na moje prekvapenie niečo iné… Oliver zradil otca a vymenil svoj charakter za čevapčiči. Ale za aké, Bože, za aké!! To boli šťavnaté a pružné patróny k sláve Božej.“ Alebo: „Burek je báseň, pieseň, modlitba.“ Z postrehov z jeho ciest mi vyplýva záver: Ak sa chcete dobre najesť, nekupujte všelijaké delikatesy, čítajte Filana. Keď chcete cestovať, netrápte sa pamiatkami, ochutnávajte…

Zo svojich ciest sa B. Filan vracia rád do Bratislavy, svojho rodiska, ktoré neraz ospieval, ale i kritizoval, no predovšetkým sa vracia rád na Slovensko. Neviem, či budete súhlasiť s B. Filanom, ale určite sa zamyslime nad jednou z jeho úvah: „Chcel by som Štúrovi a ostatným dať vedieť, že Slovensko je príbeh nevídaného úspechu. Malý mladý národ, ktorý bol súčasťou Rakúsko-Uhorska, nazývanou Horné Uhry, sa stal miláčikom historických udalostí. Šikovný šachista T. G. Masaryk chcel mať prístup k Dunaju a zobral Maďarom spod nosa mnohonárodný Prešporok…“ A ďalej: „V roku 1989 sa stal zázrak, Európa sa rozvibrovala, veľmoci nám dovolili to, za čo by chvíľu pred tým bol trest smrti za velezradu. Nežne sme rozdelili Česko-Slovensko a získali sme svoju štátnosť.“ B. Filan výstižne uzatvára svoju úvahu: „Prijali nás do NATO a hundrajúci sme sa ocitli v Európskej únii. Teoreticky rovnocenní s Nemeckom, Francúzskom a v podstate znova prepojení s Čechmi. Treba to povedať nahlas. Slovensko dosiahlo nevídaný úspech. A na jeho začiatku stojí muž s menom Ludevít.“

Je to tak. Je dobre, že to väčšina, a ak aj nie väčšina, určite značná časť národa cíti rovnako a dodajme: Možno je dobre, že to hovorí práve intelektuál takého razenia ako je B. Filan. Možno, že by sa s touto mantrou malo začínať vyučovanie v každej škôlke, škole a modlitba v každom kostole. Áno. Slovensko prežíva –navzdory všetkým trampotám – nevídaný úspech.

Filanove úvahy, reportáže, romány, texty pesničiek iste nečíta až toľko ľudí, koľko počúva v sobotu jeho znamenitú a populárnu Pálenicu. Svojho času mi volal veľvyslanec až z Čile: „Počul si Filana a jeho rozprávanie o Sládkovičovej Maríne? Najkrajšia ľúbostná báseň na svete. Vyhľadaj si ho a počúvaj. Stojí to zato!“ Odvtedy sa často zahĺbim do Sládkovičovej Maríny. Alebo sa započúvam aj do iných zaujímavých častí Pálenice.

Boris Filan cestuje, aby objavoval, hľadal a vracal sa do rodnej Bratislavy, medzi priateľov. Vracia sa, aby svoje poznanie vplietal do osudov zaujímavých ľudí, aby spisovateľským peanom rozpitvával ľudské osudy, radosti aj omyly. Pálenica a jeho rozprávanie, to nie je iba relácia, to je akadémia poznania, porozumenia, briskných metafor, no aj povzbudenia, odvahy… Filan rád hľadá, aj sa mu darí objavovať – zázraky v ľuďoch i krajine. Na tejto ceste mu želáme úspešnú plavbu.

Zdroj: Anton Blaha: Boris Filan, človek, ktorý miluje zázraky. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 41 – 42 (27. 11. 2019), ISSN 0862-5999, s. 7