Bulvár v politike

321

Slovo, ktoré sa v našich zemepisných šírkach skloňuje približne štvrťstoročie je vo Francúzsku dobre známe už dávnejšie, najmä jeho prenesený význam. Boulevard po našom bulvár je čosi ako parížska ulica plná ľudí, obchodov, kaviarní a najmä neodmysliteľných kabaretov. V devätnástom storočí tam kameloti predávali noviny a vykrikovali senzačné a bulvárne titulky.

Odvtedy je epiteton „bulvárny“ synonymom poklesnutého, mravne upadnutého štýlu v médiách, literatúre, v reklame aj v politike. V bulvárnom médiu nehrá podstatnú úlohu sama informácia či podávaný fakt, ale senzácia podnecujúca emócie, ktoré prekrývajú pravdivosť správy a jej skutočný význam. Bulvarizácia teda patrí k manipulatívnym technikám, aké sa hojne využívajú i zneužívajú v novinách, elektronických médiách a v politickom ringu.

Ak sa prenesieme z klasiky bulváru devätnásteho storočia do súčasnosti, zisťujeme, že sme na Slovensku pokročili najmä v bulvarizácii politiky o hodný kus dopredu. Spomeňme si len stupídne predvolebné bilbordy, ktoré zaplavili náš životný priestor vizuálnym smogom. Politická strana SAS sa vytasila reklamným pútačom útočiacim na nižšie pudy voličov obrazom dolej časti ženského tela s červenými čipkovými nohavičkami spustenými „na pol žrde“. Napriek tomu, alebo práve preto, že tento „emotívny výjav“ pripomínal skôr vstup do verejného domu ako do parlamentu, stranícky bilbord zabral. Mladá žena z fotografie je dnes poslankyňou slovenského zákonodarného zboru, rýchloškolenou odborníčkou na zdravotníctvo.

Prípad aféry Aya Alia

Zabudnime na šteklivý bilbord spred troch rokov, dnes sme svedkami onakvejšieho politického bulváru. V centre pozornosti je istá Alena Zsuzsová, alias Aya Alia, toho času vo väzení, obvinená zo spolupáchateľstva vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky. Akčný rádius tejto profesionálnej spoločníčky zasahujúcej do vysokých poschodí politiky prekonáva všetko, čo sme na politickej scéne zažili, ba prekonáva aj schopnosti bieloruskej kupliarky známej pod menom Nasťa Rybka, ktorá to dotiahla svojimi konšpiráciami takmer do Bieleho domu. Naša Aya Alia mala na základe neidentifikovanej objednávky obkrútených okolo prsta veľký počet slovenských politikov a verejne činných ľudí. Niektorí sa už ku kontaktom s touto morálne a kriminálne „závadovou osobou“ priznali, iní mlčia, alebo známosť popierajú. Zaujímavý je selektívny prístup médií pri škandalizovaní známych politikov naivne zapletených do kauzy koketovania s profesionálnou volavkou z juhu Slovenska, ale ešte zaujímavejšia je nezodpovedaná otázka ako sa Denník N dostal k informáciám z trestného spisu vedeného v prípade ostro sledovanej vraždy novinára.

Verejnosť už pozná detaily z elektronickej korešpondencie niektorých dotknutých ľudí s touto osobou, ale nepozná zdroj informácií. Zdroj nepozná ani prokuratúra ani policajný prezident – a to je veľký problém. Únik informácií z utajovaného trestného spisu je blamáž, ktorá vyvoláva množstvo podozrení. Isté je, že cieľom komunikácie volavky Aye Alie bola diskreditácia politikov a že objednávateľom aj platcom tejto falošnej hry musel byť vplyvný človek v biznise alebo aj v politike. Zásadná otázka celej aféry spočíva v tom, kto dal Denníku N citlivé informácie a prečo až teraz.

Kto stají za informáciami Denníka N?

Chce ktosi prekryť iné kauzy, odviesť pozornosť alebo mariť vyšetrovanie vraždy? V tejto trestnoprávnej veci by mala vypovedať známa novinárka či novinári Denníka N, lebo utajovanie informačného zdroja tu neprichádza do úvahy. Siahodlhá komunikácia Daniela Lipšica s Ayou Aliou v štýle nenapraviteľného playboya je z internetu známa už dávnejšie, nehovoriac o kontaktoch a finančnom príspevku Borisa Kollára našej Mata Hary, Alene Zs. Aktuálny bratislavský župan Juraj Droba zo SAS, či poslanec NR SR a predseda strany Sme rodina zrejme nie je pre médiá v tomto prípade zaujímavý, rovnako ako advokát Lipšic, zastupujúci v trestnom konaní rodinu zavraždeného Jána Kuciaka. Tých si médiá nevšímajú, na permanentnom pretrase je iba „smerácky“ podpredseda parlamentu Martin Glváč.

Analytik Ján Baránek označil pre internetový portál denníka Pravda takýto bezprecedentný masívny únik informácií za ohrozenie bezpečnosti štátu. Nemala by polícia preveriť verziu úniku informácií aj cez zastupujúcich advokátov, ktorí mali možnosť zoznámiť sa s trestným spisom inkriminovaného prípadu?

Za bulvarizáciou kauzy volavky zo Žitného ostrova v podaní tzv. mainstreamových médií nijako nezaostáva programovo vyprázdnená časť opozičného politického spektra. Ako vždy najviac kričí predseda štvorčlennej rodinnej strany Igor Matovič. „Existuje väčší dôkaz toho, že Smer je mafiánska organizácia?“, pýta sa tento najbulvárnejší politik na scéne a žiada predsedu vlády Pellegriniho, aby dal Glváča do karantény. Zdá sa, že nikomu neprekáža podstata tejto jednostrannej diskreditačnej kampane.

Bulvár náš každodenný

Mali by sme sa vlastne čitateľom ospravedlniť, že sme zabŕdli do politického bulváru, ktorý otravuje naše životy. Ohovárania, urážky, obviňovania bez dôkazov, každodenné bezduché pressfoyer, krčmová hantírka, namiesto konštruktívnej oponentúry a reálneho programu ako zlepšiť život ľudí na Slovensku. O život ľudí nejde, v prvom rade ide o moc a v druhom rade o voliča, ktorému treba naservírovať skutočné aj domnelé hriechy politického oponenta.

Od roku 1989 sa všeličo zmenilo. Materiálne sme na tom lepšie, morálne sotva. Ideály novembra, ktoré sa ozývali z rečníckych tribún, sa vytratili ako drobné z vrecka. Nastúpila žravá partokracia, staré, osvedčené hodnoty a zásady sa stali príťažou novej agresívnej politiky a chápaniu nového demokratického poriadku. Ivan Kadlečík, už nežijúci prozaik, básnik a esejista napísal, že „kultúra slov sa mení na barbarskú kultúru obrazov. Noviny a časopisy sú už len televíziou na pomaľovanom fľakatom papieri. Obsah je klip, nie informácia či poznanie“. Treba ešte dodať, že obsah je všadeprítomný ohlupujúci bulvár a že za tieto omyly sa bude pykať. Ak nie dnes, tak zajtra.

Ľudovít Števko: Bulvár v politike. Zdroj: In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 3 – 4 (30. 1. 2019), ISSN 0862-5999, s. 4.

Ilustračné foto: pixabay.com