Carmen s Cigánskymi diablami (Videl som i počul)

321

Pavol FÜKÖ

Exluzívny koncert Cigánskych diablov v spojení so symfonickým orchestrom a tancom. Zazneli na ňom variácie na témy z Bizetovej nesmrteľnej Carmen a špeciálny výber skladieb z Music a‘la Gypsy Devils. Spoluúčinkovala tanečnica Denisa Sofia DeGregorio so skupinou Čarovné ostrohy. Koncert dirigoval Tomáš Köppl a vysielala ho RTVS 24. februára na svojom druhom programe. (Spätne s odstupom času, som si nie už celkom istý, či na priamo, alebo zo záznamu). Hneď na úvod sa mi žiada povedať, že ako nápad sa mi dramaturgia večera pozdávala. Opera Carmen je predsa atraktívne celosvetovo známe dielo a jej hlavná hrdinka je španielska Cigánka a aj hudba má tento charakter. Geniálny Ernest Šarközi si zrejme preto zgustol na aranžovaní melódií z tohto známeho Bizetovho diela. Páčil sa mi aj zámer spojiť symfonický orchester s Cigánskymi diablami a tanečnou choreografiou. To všetko vychádzalo predsa z podstaty a štruktúry samotnej opery. Po tomto zážitku som však ostal v citových rozpakoch. Podanie, teda interpretačný účinok splnil očakávania. Diabli sú ako súbor na vysokej umeleckej úrovni, čo potvrdili celkom určite aj teraz, ale ako vizuálny scénicko-koncertný umelecký celok vyznievalo ich vystúpenie v televízii ako neurčitý, alebo, lepšie povedané, nezvládnutý tvar. Chýbalo scénické uchopenie. Určite aspoň v tej miere, že keď vstupovali na scénu tanečné intermezzá, mohlo a malo sa vizualizácii pomáhať aspoň svietením. Pritlmiť svetlo na pozadí, teda na orchester, a primárnym svetlom zvýrazniť tanec. Najpresvedčivejšie nepôsobili ani spievané árie z Carmen. Silvia Šarköziová musí sama cítiť, že doma je pri interpretácii piesní jej etnika. Tam je tou správnou, zvodnou diablicou. No pri preslávených áriách z Carmen jej prejav už nestačil.

Zhodnotiť sa mi žiada aj zvukovú stránku záznamu, či priameho vysielania. V prvej polovici to spočiatku znelo ako síce silná, až živelná, no neplastická energia. Pripadalo mi to ako bzukot podráždených včiel. Keď som už pri televízii, žiada sa mi taktiež konštatovať, že z jej hľadiska, z hľadiska obrazového pretlmočenia sa celému scénickému hudobnému tvaru nepomohlo, v ničom. Keď sa napríklad po bravúrnych kadenciách cimbalistu ozývalo rozpálené publikum, kamery síce prestrihli do hľadiska, ale nič nevideli. Chýbalo čo len minimálne zasvietenie na poslucháčov. Osobitne som trpel, a to priam fyzicky, keď sa na pódiu odohrávali tanečné intermezzá. Myslím si, že by bolo stačilo iba zafixovať jeden najpôsobivejší polocelok na tancujúcich a čitateľnosť choreografie by zostala oveľa, oveľa zrozumiteľnejšia. Takto vznikal na pódiu chaos.

Čo povedať na záver? Veľké ambície sa mi javia ako správny a dobrý cieľ. Áno, idea krásna, ušľachtilá, prostriedky volené správne, lenže taký kvalitný potenciál, aký ponúkol tento projekt, nenaplnil očakávaný výsledok. Je mi tak trochu ľúto, že toľko umeleckej profesionality neprinieslo to, čo som očakával. Šarköziho diamantové bravúry a kadencie nie sú všespasiteľné. Budú vždy udivujúce, ale len vtedy, ak budú radené do správnych kontextov. Nevravím, že tu neboli na správnom mieste. Chcem len naznačiť, že veľmi dobrý a vysoko ambiciózny projekt nezachránili. Verím, že som sa nikoho nedotkol a nikoho som nezatratil. Naopak, myslím si, že „Diabli“ nám ešte prinesú veľa hodnotných umeleckých produkcií a že moje poznámky zoberú ako úprimné úsilie dodať im viac rozvahy, aby si ich umenie a nápady sami nepredávali hocikde a hocikomu. Aby si svoje umenie viac strážili a nezverovali ho ľahkovážne do neoverených rúk.

Text k ilustračnej fotografii z archívu SND: Na plagáte Silvia Lakatošová ako Carmen

Zdroj: Pavol FÜKÖ. Carmen s cigánskymi diablami. Videl som i počul som. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 11 – 12 (27. 3. 2019), ISSN 0862-5999, s. 6.