Cesta k dokonalosti?

337

Človek sa odjakživa prispôsoboval, špekuloval, menil svet i sám seba, hoci nie vždy k lepšiemu – zvyčajne ignoroval dobré rady náboženských či filozofických učení alebo všeobecne uznávaných apoštolov ľudstva. Veď za výzvami na sebazdokonaľovanie, na prácu na sebe, sa skrýva čertovo kopýtko, nátlak: musíš byť taký, akého ťa chceme mať, ak chceš obstáť, musíš zmeniť svoje vedomie a najmä správanie…

Meníme sa – a nie vždy k lepšiemu? Idealista Sokrates veril, že rozum a svedomie človeka zvíťazia nad egoizmom. Sofisti jeho zidealizovanú predstavu o človeku odsúdili, a aj dnes mnohí znalci starým Grékom vyčítajú, že objavom a pestovaním zhubného ľudského JA zviedli ľudstvo z dobrej cesty.

Úsilie poznať človeka nepoľavovalo. Francúzsky humanista Montaigne sa pokúšal zachytiť sám seba „v celej pravde“: zneisteného vo víre vojnových čias, habkajúceho, pohlteného „starosťou o seba“, neveriaceho ani v rozum, ani vo vedu; človek si nemôže veľmi dôverovať, keďže jeho povaha je „vlnitá“ a „rozličná“.

Osvietenci verili v človeka, v možnosti jeho sebazdokonaľovania. Voltaire zdôrazňoval „kult rozumu“, Rousseau „kult srdca“. Podľa Voltaira rozum aj v najhoršom zle objaví niečo dobré: „Keď sme si už doniesli z Ameriky syfilis, aspoň máme čokoládu“ (Candide).

Rousseau inšpiroval Tolstého, ktorý sa v neskorších rokoch života, ako svetoznámy spisovateľ a znalec ľudskej duše, rozhodol pracovať na sebazdokonalení. „Človek si buduje celý systém presvedčení, aby ospravedlnil sám seba“ (Vzkriesenie). Vzdal sa mäsitej stravy bežnej vo vidieckych šľachtických sídlach, kde nechýbal hospodársky dvor, hoci vegetariánske jedlá si vyžadovali oveľa viac námahy a peňazí. Odmietal nosiť hodvábne košele, oveľa lacnejšie ako jeho charakteristické „rubašky“ z osobitne tkaného jemného plátna. Sex by sa mal podľa jeho odporúčaní praktizovať len s úmyslom počať dieťa, no denníky jeho ženy svedčia o búrlivom živote…

Podľa Dostojevského, ďalšieho velikána ruskej literatúry, je človek tajomstvo, tvor, ktorý nepozná sám seba, príroda ho nedokončila, je nehotový. Každý z nás pochybuje o sebe, v každom sa odohráva boj dobra so zlom. Nad rakvou mŕtvej manželky v zúfalstve priznáva: „Milovať blížneho ako seba samého je nemožné!“ Mnohí jeho hrdinovia nemilujú ani sami seba, no napriek všetkému hľadajú spôsob, ako spasiť svet.

Na Tolstého pozoruhodnú teóriu o neodporovaní zlu násilím nadviazal ďalší učiteľ ľudstva Gándhí. Ak chcel vychovávať iných, podobne ako Tolstoj začal od seba. Trval na prísnej vegetariánskej strave, neustúpil, ani keď išlo o chorého syna, a kým Tolstoj vlastnoručne oral na poli alebo šil čižmy, Gándhí priadol bavlnu a tkal látky, ktoré mali nahradiť dovoz anglického textilu. Úspešný boj za samostatnosť Indie bez použitia násilia obdivuje celý svet. No ako dokladá novšia štúdia Stevena Pinkera z Harvardovej univerzity, Gándhího „nenásilný odboj“ si vyžiadal milión ľudských obetí.

Dnes máme k dispozícii vedecky prepracované metódy na želanú zmenu vedomia a správania, a to nielen pokiaľ ide o jednotlivca, ale o celé spoločenstvá, veď len nedávno nás zabávali obrazy „oranžových revolúcií“. No ani jednotlivci nezaostávajú za duchom času, pracujú na sebazdokonalení, pribúda hlásateľov zdravého spôsobu života, vegetariánov, vegánov, vyznávačov jogy, úspešných plastických chirurgov, ktorým veľa pacientok vďačí za mladistvú tváričku a zvodnú postavu, ľudí, ktorým k dokonalosti chýba iba zmena pohlavia…

Nezabúda sa ani na „vedomie a správanie“ – masírujú ich školy, médiá, politici, vedecké a umelecké ustanovizne, preferované osobnosti –, človek stráca orientáciu, už sa nevyzná ani sám v sebe, nerozlišuje, kde je pravda a kde lož. Kto dnes číta deťom poučnú rozprávku s názvom Či jesto pravda na svete alebo príbehy o hlúpom Janovi, ktorý sa vybral hľadať pravdu a spravodlivosť? V čase vysoko rozvinutých technológií na ovládanie ľudskej mysle sa pravda – nech sa týka čohokoľvek – nehľadá, ale vyrába. A za priaznivých okolností, ak uspejú dobre nasmerované toky peňazí, správne politické prúdy, výživné plody kultúrneho priemyslu, šťavnatá ponuka masmédií, sa nepochabne podarí vyrobiť aj dokonalého človeka.