Čítanie na pokračovanie pre deti III. Erich Kästner: Malý muž a malá slečna

283

Erich Kästner je špičkový autor pre deti a jeho knihy pozná niekoľko generácií. Na Slovensku však niektoré z jeho kníh ešte vôbec nevyšli, preto Vydavateľstvo SSS systematicky tento nedostatok napráva každoročným vydaním ďalšej. Kniha, ktorá vyšla prvý raz v roku 1967, sa v Nemecku dočkala už 24-tich reedícií, no nám je celkom neznáma. Hrdinom detského románu je opäť trpasličí kúzelníkov učeň Maximko, o ktorom príde režisér z Hollywoodu nakrútiť film. Maximkovi sa jeho osamelosť vo svete veľkých ľudí v tomto pokračovaní príbehu podarí prekonať. Po nakrútení filmu a jeho premietnutí v USA sa totiž na Aljaške nájde rovnako drobné dievčatko Emily, ktoré za Maximkom pricestuje. V detskom svete vystupujú aj dospelí hrdinovia, spomenieme aspoň Maximkovho otčima Jokusa von Pokusa s manželkou a či zločincov Bernarda a Ota, veď príbeh sa nezaobíde bez napätia…. Kästner potvrdzuje svoju koncepciu detského románu: realistické presné vykreslenie, morálny prístup, kriminálnú zápletku, starostlivé vykreslenie charakterov. Slovenský preklad pripravila skúsená a zručná prekladateľka Kästnerovych diel Iva Vranská Rojková. V knihe sú početné originálne ilustrácie z nemeckého vydania od Horsta Lemkeho, ktoré verne napodobujú štýl pôvodných Tierových ilustrácií a Kästnerovým knihám dávajú osobitý atraktívny nádych.

Tretia kapitola

Reč je o obchode / Aj počítanie patrí k životu / Záhadná obálka / Pán von Goethe ako majster učiteľ / Druhá zapečatená obálka / Obchod vyšiel perfektne.

Obchodné rokovania sa začali hneď po raňajkách. Modrý salónik opäť strážil hotelový detektív, ale iný. Pretože detektív, ktorý mal službu v predošlý večer a po celú noc, sa, prirodzene, unavil a musel sa vyspať. Striedali sa každých 12 hodín.

Z obchodovania chcem porozprávať len to najnutnejšie, pretože viem, že deti to príliš nezaujíma. Tisíckrát radšej majú, keď jednookého zlodeja koní chytia do lasa alebo ak opitý starosta pri dirigovaní hasičskej kapely spadne do bubna. V porovnaní s tým sa zdajú obchodné rokovania nudné.

Napriek tomu nemôžem konferenciu v Modrom salóniku obísť. Po prvé, je dôležitá pre náš príbeh a po druhé: veď sčítavať, odčítať, násobiť a deliť sa neučíte v škole len nato, aby ste urobili láskavosť učiteľom a riaditeľovi školy. Ak niekto nevie počítač, jedného krásneho dňa sa mu to kruto vypomstí. Môžu ho položiť na lopatky, len sa tak zapráši. Pretože nie všetci dobrí počtári, s ktorými máte v živote dočinenia, sú súčasne aj dobrí ľudia.

„Už som vám vysvetlil, čo chcem kúpiť a s akým zámerom,“ povedal mister John F. Drinkwater. „Teraz ste na rade vy, profesor. Povedzte vašu cenu.“

„Veď mu ukáž tú obálku,“ poradil Maximko. Znova sedel za stolíkom položeným hore na veľkom stole a ujedal si z ananásovej tortičky.

„Čo za obálku?“ prekvapene sa spýtal Drinkwater.

Ruženka Marcipánová sa šibalsky usmiala. „My cirkusanti sme rafinovaný národ, môj milý John.“

„Naša cena je napísaná na lístočku,“ vysvetlil Maximko. „Lístoček je strčený v obáločke. Obálka je zapečatená. A zapečatenú obálku má strčenú v náprsnom vrecku môj poručník a partner Jókus von Pokus.“

Riaditeľ Lejavica ostal prekvapený a urazený. „Nič o tom neviem!“ Zvliekol si sivé rukavice a celkom v rozpore so svojimi zvyklosťami pol hodiny sedel s celkom obnaženými rukami, pretože ešte nevedel, či si má navliecť biele alebo čierne rukavice.

„Milý Lejavica,“ prehovoril Jókus, „zmluva medzi misterom Drinkwaterom a vaším cirkusom je oddelená vec. S tou nemáme nič dočinenia. Na lístku v obálke je len honorár, ktorý požaduje Maximko, slečna Marcipánová a ja.“

„Vaša zapečatená obálka ma znervózňuje,“ vyhlásil mister Drinkwater. „Chcem nakrútiť širokouhlý farebný film. Okrem toho chcem pre televíziu vyrobiť šesťdielny seriál o Maximkovom príbehu. Bude to drahý špás. Preto potrebujem celosvetové práva na desať rokov. A preto potrebujem vášho Maximka, vás a vašu slečnu nevestu ako hlavných predstaviteľov na mesiace október a november v budove cirkusu Koruna v Mníchove. To všetko je predsa nad slnko jasnejšie.“

„Film vôbec nebude drahý špás,“ zvolal Maximko.

„Môj partner má pravdu,“ priateľsky povedal Jókus. „Váš film, okrem televízneho seriálu, nebude ani o dolár drahší než akýkoľvek iný cirkusový film. Ale prinesie minimálne desaťkrát toľko peňazí než akýkoľvek iný podobne zameraný film. Pretože ešte nikdy filmová hviezda nemerala len päť centimetrov. Také niečo svet ešte nikdy nevidel, preto každý obyvateľ Zeme pobeží do najbližšieho kina.“

„Poriadne na tom zarobíte!“ zvolal Maximko.

Aj ostatní na Drinkwatera nesúhlasne pozerali.

„Dobre, priznávam,“ zamrmlal Drinkwater. „Možno teda bude náš film skutočne veľkým kšeftom. Ale čo znamená tá zapečatená obálka? A kde je?“

Jókus vytiahol obálku z vrecka a položil ju na stôl so slovami: „Tu je.“ Keď však chcel Američan po nej siahnuť, chytil mu ruku. „Obálka sa otvorí potom, keď na papier napíšete sumu, ktorú ste nám chceli sám dobrovoľne zaplatiť.“

„Je to trochu komplikované,“ vyjadril sa Drinkwater. „Potom otvoríme vašu smiešnu obálku, porovnáme obe sumy a začneme vyjednávať. Načo celé to divadlo s listami?“

„Len počkajte,“ zvolal Maximko. „To najlepšie ešte len príde.“ Spokojne si mädlil ruky.

„Nebudeme spolu vyjednávať,“ vysvetľoval Jókus. „Sumy na vašom a na našom lístku sú konečné. Keď bude vaša suma vyššia než naša, zmluva je skvelá.“

„A ak ponúknem menej, ako žiadate vy v tej prekliatej bláznivej obálke?“

„Potom z obchodu nič nebude,“ ozvala sa pre zmenu Ruženka a zvonivo sa rozosmiala.

Mister Drinkwater spravil niečo, čo sa dialo len zriedka – vystrúhal zdesenú grimasu. Mlčal. A riaditeľ Lejavica si na jednu ruku navliekol čiernu, na druhú bielu rukavicu. Teraz mohlo nastať čokoľvek.

Po chvíli si mister Drinkwater zapálil čiernu cigaru, zahľadel sa na stúpajúce obláčiky dymu, chvíľami znepokojene zazeral na tajuplnú obálku a napokon povedal: „Používate celkom novú metódu. Svedčí o vašej rafinovanosti.“

„V jednom i druhom sa mýlite,“ namietol Jókus. „V obchodovaní sa ani za mak nevyznáme a metóda, ktorú sme použili má už okolo stopäťdesiat rokov.“

„Pochádza od starého-dobrého Goetheho,“ ujal sa slova Maximko. „Od veľkého nemeckého básnika.“

„Goetheho, prirodzene poznám,“ poznamenal Drinkwater. „Azda trik s obálkou vymyslel práve on? Veď vtedy ešte žiadni filmoví producenti neexistovali!“

Ruženka sa opäť nezdržala smiechu. „Vydavatelia kníh však jestvovali, a tí tiež mali čosi za ušami.“

„Obchodníci sú na svete preto, aby uzatvárali obchody,“ skonštatoval Drinkwater. „Kam by sme prišli, keby nám básnici a kúzelníci kládli na stôl obálky?“

„Čo sa stalo, už sa neodstane,“ pripomenul Jókus. „Jeden z vydavateľov, myslím, že sa volal Göschen, chcel vydať Goetheho ďalšiu knihu a nechal si zistiť, koľko stojí rukopis. Vtedy básnik poslal k vydavateľovi svojho dobrého známeho a požiadal ho, aby mu predložil známu obálku. Ak vydavateľ ponúkne menej, než autor požaduje v liste, obchod…

„…stroskotá,“ skríkol Maximko a žiaril pri tom spokojnosťou.

„A ako tá záležitosť dopadla?“ zaujímal sa Drinkwater.

„Vydavateľ veľmi dlho premýšľal.“

„To si viem živo predstaviť,“ ozval sa Američan a vreckovkou si utrel spotené čelo. Zrazu mu bolo veľmi horúco. „A čo potom?“

„Potom napísal na papier vysokú sumu. Bola to tá najvyššia, akú mohol ponúknuť. Vzápätí otvorili obálku a porovnali obe sumu. Ponuka vydavateľa bola vyššia než Goetheho požiadavka. A takto sa obchod uzavrel.“

„Ten váš veľký Goethe bol veľký podvodník,“ nazlosteno zamrmlal Drinkwater. „Aká škoda, že ste okrem jeho literárnej tvorby naštudovali aj jeho účtovníctvo.“

„Nechceme vás k ničomu nútiť,“ pokojne povedal Jókus „Môžete náš návrh odmietnuť.“

„Nie, to rozhodne nemôžem spraviť. Chcem nakrútiť film o malom mužovi, a aj ho nakrútim. Preto musím autorské práva v celosvetovom rozsahu kúpiť práve ja.“

„V poriadku,“ súhlasil Jókus. „Čakáme teda na vašu ponuku. Ak prevýši sumu uvedenú v obálke, všetko je v poriadku. Pokojne o všetkom popremýšľajte. Času je dosť.“

„Nepotrebujem čas na premýšľanie,“ zahundral Drinkwater. „Viem, akú maximálnu sumu vám môžem vyplatiť bez toho, aby som sa zruinoval.“ Vstal, energickým krokom prešiel k písaciemu stolíku pri stene, rýchlo a rozhodne čosi napísal na lístoček, vrátil sa, posunul lístok Jókusovi a povedal: „Tu máte!“ Potom klesol na stoličku.

Jókus prečítal sumu a zmĺkol. Ruženka pozrela na lístok s z hrdla sa jej vydralo. „Och!“ Riaditeľ Lejavica nazrel Jókusovi cez plece a zamrmlal: „Hromy-blesky!“ A Maximko, ktorý pribehol k okraju lístka, aby si mohol prečítať ponúkanú sumu, skočil z hrany stola na Jókusa, vyšplhal sa po ňom nahor ako lasica, dal mu bozk na špičku nosa a elegantným skĺznutím pristál v starom známom útulnom náprsnom vrecku.

„Gratulujeme vám,“ prehovoril profesor Jókus von Pokus slávnostným hlasom. „Vyhrali ste.“

Mister Drinkwater si uľahčene vydýchol.

„Pri nakrúcaní vydáme zo seba to najlepšie,“ sľuboval Maximko. „A keď film dokončíme, pôjdeme na zaslúžený odpočinok.“

Riaditeľ Lejavica sa vydesil až po špičky fúzov. „Chcete nechať môj cirkus v štichu?“

„Chlapec preháňa,“ upokojoval ho Jókus. „Dva mesiace prázdnin si však spravíme.“

Teraz ste asi všetci zvedaví, čo bolo napísané na lístku. Videl som to na vlastné oči. Profesor mi to ukázal v Lugáne, kým sme pili na terase bowle a čakali na slávnostný ohňostroj. Takže na lístočku stálo:

Dva milióny dolárov a ani o cent viac!  John F. Drinkwater. // obrázok: nápis spracovať ako ilustráciu do obdĺžnikového rámu //

2 000 000 dolárov! V prevode na nemeckú menu je to… Ach, to si vypočítate aj bezo mňa. V každom prípade, zarobiť tak veľa peňazí je mimoriadna zriedkavosť. Aj pre umeleckých kúzelníkov a malého muža. Celkom pomlčiac o akrobatoch na trampolíne.

„Teraz už viem, že filmové práva mi patria,“ ozval sa mister Drinkwater. „A žiaľ, viem aj to, koľko vám musím zaplatiť. Naďalej však netuším, čo je napísané v tej vašej prekliatej obálke. Smiem sa pozrieť?“

„Prirodzene,“ odvetil Jókus.

„Pozrime sa!“ zavelil Maximko.

Slečna Marcipánová sa tajuplne usmievala ako svetlovlasá sfinga. Riaditeľ Lejavica vyskočil a utekal sa postaviť za Drinkwaterovu stoličku. Teraz sa netriasol od úľaku, ale od zvedavosti. Celkovo sa často a rád triasol.

Američan roztrhol obálku, vytiahol z nej poskladaný lístoček, rozložil ho a stuhol.

Riaditeľ Lejavica, ktorý mu nakúkal cez plece, obrátil oči stĺpikom a zašepkal: „Ja odpadnem!“ Potom však predsa len neodpadol, pretože sa včas pridržal operadla Drinkwaterovej stoličky. Len sa mu trocha podlomili kolená.

Filmový mocnár z USA si to ani nevšimol. Ešte stále sedel na stoličke ako vosková figurína v múzeu voskových figurín.

A teraz budete chcieť vedieť, čo našli napísané na tom druhom lístku. Aj ten som videl v Lugáne na vlastné oči. Mister Drinkwater nemal záujem ponechať si ho. Vyjadril sa, že takú blamáž si predsa človek nemusí dať ešte aj zarámovať a zavesiť nad gauč. Iste, veľmi dobre ho chápem. Pretože lístok, ktorý vylovil prstami zo zapečatenej obálky, vyzeral presne takto:

Inými slovami: Lístok bol prázdny! Nik naň napísal žiadne číslo. Pod tým chýbajúcim číslom chýbal aj podpis. Jednoducho, na lístok nikto nič nenapísal. Bol to najprázdnejší kúsok papiera, aký kedy kto zasunul do obálky.

Preto trvalo asi päť minút, kým sa vosková figurína menom John F. Drinkwater pohla. Zažmurkala viečkami. Tak prejavila prvú známku života.

„Už sa preberá,“ skonštatoval Maximko.

Po ďalších dvoch minútach sa Američan konečne zmohol na slovo. „Som to ale somár,“ zahromžil zlostne. „Mohol som si ušetriť jeden z tých dvoch miliónov, a i tak by ste dobre obišli. Prázdny lístok! Ten váš mister Goethe bol rovnako prešibaný čert ako Mefisto v jeho Faustovi.“

Jókus sa usmial. Náš mister Goethe bol prešibaný čert len spolovice. Okrem toho obálka s lístočkom síce pochádzala od neho, ale nápad nenapísať na lístok vôbec nič pochádza z mojej vlastnej hlavy.“

„Máte môj rešpekt,“ hnevlivo odsekol Drinkwater. „Ale čo ak by som na svoj lístok napísal len desať alebo dvadsať dolárov?“

„To by ste nikdy nespravili,“ zapojila sa do debaty Ruženka Marcipánová. „Chceli ste získať filmové práva stoj čo stoj.“

Drinkwater prisvedčil. „Máte pravdu, Ruženka. No aj tak. Povedzme, že by som to riskol. Som celkom dobrý hráč pokru.“

„A ja som celkom dobrý umelecký kúzelník,“ skonštatoval Jókus. „Prirodzene, že sme nevedeli, aká vysoká bude vaša ponuka. Pretože sme laici. Keby ste nám však ponúkli len pár grošov, na stole by sa ocitla iná obálka.“

„Iná obálka? Skadiaľ by sa tak rýchlo vzala?“

„Ach, vy ste ale zábavný,“ zvolal Maximko a spokojne si poťahoval vlasy. „Veď vám už hodnú chvíľu leží pred nosom!“

Mister Drinkwater pozrel na stôl. Skutočne. Pred nosom mu ležala druhá zapečatená obálka. Zhypnotizovane na ňu hľadel, akoby bol napriek svojej výške meter deväťdesiat králikom a obálka bola had.

„Nahliadnite do nej,“ navrhol mu Jókus. „Nenechajte sa vyrušovať.“

Mister Drinkwater roztrhol druhú obálku, vytiahol z nej lístok a zbledol ako stena. „To… to predsa nie je možné! Tak veľa peňazí ani neexistuje!“

Profesor súhlasne prikývol. „Keby som videl, že ponúkate primálo, žiadal by som priveľa. Tým by naše rokovanie…“

„… stroskotalo!“ natešene zvolal Maximko.

„A čakali by sme na solídnejšieho kupca,“ dodala Ruženka Marcipánová.

„Vy ste teda rafinované trio,“ krútil hlavou Drinkwater. „A ak sa pri nakrúcaní filmu prejavíte čo i len spolovice tak skvelo ako dnes, film sa stane majstrovským dielom.“

„Taký aj bude. Stavíme sa?“ spýtal sa Maximko.

Drinkwater zdvihol ruky, akoby sa vzdával. „Staviť sa? S takým všetkými masťami mazaným chlapíkom ako ty? To si ušetrím! Natoľko bohatý zas nie som.“

„Ale ja som teraz bohatý,“ hrdo sa pochválil Maximko. „Smiem vás pozvať na ananásovú tortičku?“

„Fuj, ani za svet! Ananásová tortička! Dvojitú whisky by som ocenil oveľa viac.“

„Ako si želáte,“ súhlasil Maximko. „Len jednému nerozumiem: ako je možné, že muž ako vy tak rád pije whisky, keď sa volá práve Drinkwater.“

Vlastne som chcel v tretej kapitole informovať ešte aj o „Operácii Šípková Ruženka“. Aféra s troma lístočkami a dvoma obálkami ma však zdržala dlhšie, než som myslel. A nemám rád pridlhé kapitoly. Preto sa teraz začína…

Tu sa končí posledná ukážka z knihy, ktorú kúpite v každom dobrom kníhkupectve, no môžete si ju objednať aj priamo Vo Vydavateľstve SSS http://www.vsss.sk/