Čo číta Braňo Kostka? Dirigent a líder vokálnej skupiny FRAGILE?

93

Vyštudovali ste VŠMU, odbor dirigovanie. Museli ste sa počas štúdia prelúskať aj náročnou literatúrou?

V zásade tou najdôležitejšou literatúrou boli pre nás v tom čase samotné noty, takže sme študovali prevažne partitúry. Čítanie partitúr je trochu ako čítanie medzi riadkami knihy. Museli sme sa naučiť čítať medzi riadkami notových osnov. Na to, aby človek čítal partitúry správne, musel mať zvládnuté štúdium dejín notopisu a dejín hudby. Z toho dôvodu sme veľa čítali o jednotlivých skladateľoch. V období po skončení vysokej školy, keď som sa dostal k žánru a cappella, začal som zase viac čítať literatúru z oblasti využívania rôznych technológii súvisiacich s nahrávaním a mixážou zvuku.

Pekne hovoríte o riadkoch notových osnov ako o riadkoch v knihe. Sú teda pre vás noty, v prenesenom význame, niečo ako písmená literárneho textu?

Noty majú podobnú silu a čaro ako písmená, pretože disponujú podobnou schopnosťou ako písaný text. Tlmočia niečo z minulosti, čo si aj dnes udržuje výpovednú jedinečnosť. Tak ako je v písmenách, povedzme spred tisíc rokov, stabilne zakódovaná myšlienka, tak je v notách zakódovaná emócia, ktorá k nám prehovára rovnako aktuálne dnes, ako to robila v minulosti. Je úžasné, že tento unikátny jazyk ostáva zrozumiteľný aj naprieč stáročiami. Môžeme si vďaka nemu porozumieť napríklad aj s ľuďmi, ktorí žili v spoločnosti stovky rokov pred nami.

Váš pohľad na literatúru cez noty je jedinečný. Zaujíma ma, či sa aj v hudbe nachádzajú napríklad archaizmy?

Nielen v slovách, ale aj v hudbe existujú určité formy – archetypy, ktoré dnes už považujeme za prekonané a namiesto nich inklinujeme k iným. Myslím si, že kedysi bola forma vôbec oveľa dôležitejšia, tak v literatúre, ako aj v hudbe. Dbalo sa na ňu prísnejšie. Dnes sa vo všetkých formách vyjadrovania omnoho viac preferuje sloboda a nie vždy je to na prospech výsledku. Forma zaručovala kvalitu obsahu, ktorý zároveň povyšovala na vyššiu úroveň. Ale aby som odpovedal na vašu otázku – áno, aj v hudbe existujú určité archaizmy, ktoré sa dnes už nepoužívajú, a preto sa ťažšie dekódujú. Napríklad v barokovej hudbe, ktorá je veľmi ornamentálna, sú to melodické ozdoby. Nie všetky ornamenty sa podrobne rozpisovali. Často sa siahalo po skratkovitom zápise, ktorý zaznamenával len obrys danej ozdoby, niečo na spôsob dnešného tesnopisu. Takže áno, v hudbe existuje viacero paralel s literatúrou.

Vráťme sa k tomu, čo rád čítate. Spomínali ste biografiepočas štúdia. Je to vaša obľúbená literatúra?

Určite, preferujem skutočné príbehy. Hlavne dnes, keď sme zo všetkých strán zahltení vymyslenými príbehmi s virtuálnymi hrdinami z virtuálneho prostredia, je vzácne prečítať si knihu o skutočnej osobe a inšpirovať sa jej životom. Informácie tohto typu sú už dosť dobre spracované aj elektronicky, preto väčšina z toho, čo nás môže zaujímať, je hocikedy rýchlejšie dostupná na internete než v knihách. Aj zo študijných dôvodov preto človek siaha po knihách čím ďalej, tým menej.

Pracovali ste na diele, ktoré bolo inšpirované knihou? Prečítali ste si ju?

Pracoval som na opere Don Quijote inšpirovanej knihou a takisto som robil hudbu k životopisnému baletu o Edith Piaf. A hoci to nie je v mojom prípade samozrejmé, tieto knihy som si aj prečítal.

Čo ste čítali naposledy? Aké knihy by sme mohli nájsť vo vašej knižnici?

Čas čítať knihy mám v podstate len na dovolenkách, takže toho, čo som v poslednom období prečítal, veľa nie je. Fascinujú ma napríklad knihy z obdobia druhej svetovej vojny, nedávno som čítal Dieťa 44 (Tom Rob Smith), rád si prečítam knihy od Stephena Kinga, Dana Browna alebo Dominika Dána. Mojou obľúbenou klasikou je Hlava 22 (Joseph Heller).

Čo čítate teraz?

Momentálne rád siaham po knihách, ktoré ma učia vytvárať si určitý nadhľad, nazvime ich povedzme motivačnými knihami. Vyberám si ich pomerne precízne, pretože nie všetky mi štýlovo vyhovujú. Čítam najmä tie, ktoré sa viažu k témam ako manažment času, psychológia, správna práca s kolektívom, lebo to sú oblasti, v ktorých potrebujem profesijne napredovať.

Aké knihy vás sprevádzali počas detstva a puberty?

Pamätám si, že som na konci detstva čítal Upíra z Nosferatu, ale neskôr som mal rád i Válkovu poéziu. V puberte som čítal v podstate hocičo, len nie povinnú literatúru. Ale čítal som aj Shakespeara, len si z neho, žiaľ, už veľa nepamätám. Zostala vo mne len stopa vo forme príjemného pocitu.