December je čas adventu, pokoja, sviatkov a dobrých správ

774

Na Slovensku sa na slávenie Vianoc a narodenie Ježiša Krista pripravujeme mesiac vopred. Počas štyroch adventných nedieľ – prvá tohtoročná bola presne v poslednú novembrovú – zapaľujeme sviečky, ktoré symbolizujú očakávaný príchod jezuliatka. Z pohanských zvyklostí ostalo ozdobovanie príbytkov, ale aj – čuduj sa svet! – nakupovanie vianočných darčekov. Neodmysliteľnou súčasťou predvianočných zvykoslovia je potom aj 13. december, sviatok Lucie, patriaci k tzv. Stridžím dňom. Povery hovoria, že treba byť opatrný, pretože strigy môžete stretnúť naozaj. K Stridžím dňom patrí aj 30. november a 4. december, ktorý nás v tomto roku ešte len čaká. Na Ondreja sa veštilo z olova, na svätú Barboru zas vymetalo husacím krídlom z domov zlo. Rodiny postupne upratovali príbytky, vyrábali ozdoby, muži hľadali stromček…

To už trochu predznamenávame, predbiehame čas aj tohto decembra, ale prečo nie?! Rodiny postupne upratovali príbytky (ako aj dnes, pravdaže), vyrábali ozdoby, muži hľadali stromček. Voňali oriešky aj jabĺčka, v poryvoch vzduchu sa chveli slamené ozdôbky, pod stromčekom – často zaveseným na hrade stropu – nechýbal betlehem. Prakticky na celom Slovensku sa začínajú výstavy takýchto takpovediac duchovných artefaktov, ale aj iné. S postupujúcim časom smerom k Vianociam budú pribúdať podobné výstavy, koncerty, nové knihy…

Tradíciu betlehemov alebo jasličiek zaviedol svätý František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Grecciu jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. V nasledujúcich rokoch si obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. Tento zvyk sa neskôr rozšíril do všetkých krajín. Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci a vladári.

Na území dnešného Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú drevené reliéfy narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla v kostole svätého Jakuba v Levoči, z Hlohovca alebo z kostola svätého Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti. S postupným rastom počtu figúrok sa však ich rozmery zmenšovali. K svätej rodine pribúdali anjeli, traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy. Tento úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch.

Nový rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989. Ide o originálne diela, ktoré už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekaru, ktorého pohyblivý Slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline.

 

 

 

 

 

 

 

 

 Foto: archív Slovart