Deti by mali mať so sebou vždy knihu

109

Nedávno sme publikovali správu (upozornenie), že deti by mali viac čítať. Zhodneme sa na tom azda všetci, ktorým nám záleží na zdravom vývoji budúcich generácií, na rozvíjaní sa myšlienkového sveta detí. Zhodujú sa na tom učitelia aj ministerstvo školstva. To v Pedagogicko-organizačných pokynoch školám radí „vypracovať plán aktivít na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti a začleniť ho do školského vyučovacieho procesu“. „Školy vytvárajú pozíciu koordinátora čitateľskej gramotnosti na prvom aj druhom stupni. Ten koordinuje aktivity podporujúce čítanie žiakov v každom veku,“ uviedla pre agentúru SITA Zuzana Hronová zo Slovenskej komory učiteľov (SKU). Pomôcť majú tiež workshopy a projekty mimovládnych organizácií, napríklad projekt spisovateľa Daniela Heviera – Chymeros. Pre Slovensko by mohlo byť inšpiráciou Francúzsko, kde škola zapája do celého procesu aj rodičov. „Na začiatku školského roka učitelia rodičom na rodičovskom združení odporúčajú, aby mali deti v taške vždy po ruke knihu na čítanie,“ hovorí pre agentúru SITA Slovenka žijúca vo Francúzsku Mária Dopjerová-Danthine.

Podľa Dopjerovej-Danthine, matky troch školopovinných detí, riaditeľ školy aj učitelia kladú na čítanie kníh veľký dôraz. „Je to jedna z tém rodičovských združení. Knihu by mali mať v taške, vždy po ruke, pre prípad, že im napríklad odpadne vyučovacia hodina. Odporúča sa im tiež využívať školskú knižnicu,“ vraví.

Jej syn, 13-ročný syn Mathieu, prečítal cez prázdniny napríklad klasiku od Alexandra Dumasa Traja mušketieri, bestseler Nezabíjajte vtáčika od americkej nositeľky Pulitzerovej ceny Harper Lee a Alchymistu od Paula Coelha. „Dočítal práve jednu dobrodružnú trilógiu, už sme ju vrátili do knižnice, jednu detektívku z prostredia egyptských pyramíd, a nejaké sci-fi. Na prázdninách má so sebou sériu asi piatich kníh,“ vraví Dopjerová-Danthine. Na začiatku roka dostanú žiaci od učiteľa zoznam odporúčaných kníh, ktoré im pomáhajú v príprave na rôzne skúšky. „Okrem tohto zoznamu je ešte niekoľko kníh, ktoré musia ročne prečítať. Na prečítanie knihy majú väčšinou mesiac, potom nasleduje písomka. Otázky nie sú stavané štýlom – kto je hlavný hrdina, ide skôr o písanie úvah a argumentov o postoji nejakej postavy, týkajú sa viac štýlu knihy. Učiteľ ľahko zistí, kto knihu naozaj čítal a kto si len pozrel nejaké video na internete,“ vraví Slovenka o skúsenostiach z Francúzska.

Zuzana Hronová z komory učiteľov vyzdvihuje najmä projekty mimovládnych organizácií. „Z mnohých spomeniem prácu Tibora Hujdiča – Mrkvičku, ktorý ponúka prednášky a workshopy školám po celom Slovensku. Ich cieľom je priviesť žiakov k aktívnemu čítaniu s porozumením, k vhodnej voľbe knihy, ku kritickému posúdeniu obsahu kníh. Ďalej sa školy zapájajú do projektu Daniela Heviera – Chymeros, ktorý oslovuje nielen deti vo veku 8-17 rokov, ale aj ich rodičov a pedagógov. Cieľom je poskytnutie metodiky na rozvíjanie čitateľských zručností a kreativity. Podobných projektov je na Slovensku viac, školy sa mohli aktívne zapojiť aj vlastnými nápadmi prostredníctvom výziev Ministerstva školstva,“ uviedla Hronová.

Ministerstvo pre agentúru SITA uviedlo, že čitateľská gramotnosť sa podporuje aj prostredníctvom hodín hlasného čítania, čitateľských dielní, čitateľských maratónov, vedomostných kvízov, besied so spisovateľmi a žiackych besied o prečítaných knihách.

Foto: Pixabay