Dialóg z dvoch brehov

175

Občas sa v literatúre odohrajú nie celkom zvyčajné udalosti. Práve za jednu z takých sa dá pokladať kniha dialógov, ktoré si vymieňali v e-mailovej korešpondencii dve osobnosti z českej kultúrnej a literárnej scény s veľmi odlišnými postojmi k nedávnej minulosti (máme na mysli druhú polovicu 20. storočia a súčasnosť) Eva Kantůrková a Petr Žantovský. Ako je známe, E. Kantůrková (1930), významná prozaička a scenáristka, bola do r. 1970 členkou KSČ, potom sa stala disidentkou, neskôr aj hovorkyňou Charty 77. Známe sú jej prózy Smuteční slavnost, Přítelkyně z domu smutku, Pán věže, Jan Hus, ktoré sa dočkali filmového či televízneho spracovania. Po r. 1989 opäť vstúpila do politiky a neprehliadnuteľne účinkovala a účinkuje najmä v spisovateľských kruhoch.

Žantovský (1962) sa realizuje ako novinár, básnik a vysokoškolský pedagóg. Pred rokom 1989 publikačne pôsobil aj v oficiálnej kultúrnej sfére, zároveň však vydával aj literárne samizdaty. Istý čas viedol aj nakladateľstvá Melantrich a Votobia. Často publikuje aj na Slovensku, v Literárnom týždenníku má svoju pravidelnú rubriku (Pohľadnica z Prahy). Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tieto dve osobnosti, vekovo i životnými skúsenosťami účinkujúce v úplne odlišných priestoroch, by len ťažko mohli nájsť spoločnú reč a dôvody na obsiahle epištolárne dialógy. Opak je však pravdou, z ich e-mailovej korešpondencie vznikla kniha vskutku nekaždodenná. Potvrdili tak skutočnosť, že dve výnimočne disponované intelektuálne osobnosti môžu viesť zmysluplný dialóg, aj keď v nemnohých témach nemajú a ani nemôžu ani zďaleka súhlasné názory.

V ich epištolách sa striedajú témy aktuálne i nadčasové, občas sa obzrú aj do minulých čias či už súvisiacich s osobným až rodinným zázemím, alebo so spoločenskou situáciou, ohniskovým či zlomovým bodom je, dosť samozrejme, pre oboch November 1989, nevyhli sa však ani inému zlomovému roku, akým bol nesporne rok 1968. Žantovský je kritickejší k ponovembrovému vývinu u nás, hoci ani jeho partnerka v dialógu ani zďaleka nedáva za pravdu „pražskej kaviarni“, ktorá udáva ideový nielen mediálny tón v českej súčasnosti, ale zároveň vyjadruje názor, že sama chce patriť k pravdoláskarom i onej povestnej kaviarni… Ale odlišuje sa od tejto českej „elity“ napríklad aj v tom, že Zamatovú revolúciu považuje zhodne so Žantovským za prevrat.

Obaja nemôžu taktiež pochopiť a prijať zmeny v politickom myslení a pôsobení V. Havla po r. 1993, najmä jeho smutne známy výrok o „humanitárnom bombardovaní“ Srbska. Zhodujú sa aj v názore, že by sa literatúra v Česku – a nielen tam – už mala prestať deliť na oficiálnu, ineditnú a exilovú, pretože literatúrou možno nazvať len tú naozaj kvalitnú. Výrazne odmietavo sa vyjadrujú k mediálnym pokusom pošpiniť charakter spisovateľa M. Kunderu, E. Kantůrková pridáva vysvetľujúci exkurz k tejto „kauze“, ktorá svojho času rozvírila hladinu v českých nielen intelektuálnych kruhoch. Nevyhýbajú sa ani vyslovene filozofickým témam, vyslovujú zaujímavé postrehy napr. o pravde ako filozofickej kategórii, reagujúc tak zároveň na úvahy o samom slove „pojem“ v najširších súvislostiach.

Kantůrková spomína o. i. najmä Majstra J. Husa, keďže je autorkou románu i scenáru k najnovšiemu filmu o ňom. Odvoláva sa však v tejto súvislosti aj na inú osobnosť z literárneho sveta v časti Chvála pravdy: „Prijímam onú skvelú vetu Francza Kafku: nemôže každý pravdu vidieť, ale každý môže byť sám pravdou. Kafka, ten skeptik a tvorca kontradikčných svetov v nej vopred človeku odpúšťa nedostatočnosť a obmedzenosť jeho poznania, a súčasne mu neuberá z rozmeru jeho originálnej individuality: môže byť sám sebe svojou pravdou (s. 150)…

(Celú recenziu nájdete v Literárnom týždenníku 43 – 44 / 2019, ktorý stále môžete kúpiť na predajných miestach.)

Eva Kantůrková & Petr Žantovský
NAVZDORY ČASU
Ilustrovala Tereza Kovandová
Praha: Česká citadela, s. r. o., 2019, 1. vyd., 216 s., ISBN 978-80-907399-3-2

Zdroj: Jozef Špaček: Dialóg z dvoch brehov. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 43 – 44 (27. 11. 2019), ISSN 0862-5999, s. 12