Dôstojné dielo o krásnej tradícii

392

V prvých decembrových dňoch vlaňajšieho roka, doslova v predvečer Vianoc, teda nanajvýš aktuálne, vyšla krásna veľkoformátová, objemná ilustrovaná kniha o jednom z najkrajších ľudových zvykov Slovákov, etnologickom fenoméne a zároveň prejave drobného pouličného divadla – o koledách a koledníkoch, ľudových betlehemských hrách a trojkráľových vinšovačkách. Jej autormi sú traja úctyhodní literárni vedci s bohatou žatvou diel, veď aj ich priemerný vek sa pomaly blíži (na neuverenie!) k deväťdesiatke: Július Paštéka, Mišo Kováč Adamov a Augustín Maťovčík, pojmy v slovenskej kultúre, kultúrnych dejinách, literárnej vede a biografii. Pripomeňme si len najstručnejším spôsobom ich tvorbu.

Július Paštéka (1924), hĺbavý esejista, ktorý už celé desaťročia približuje svetovú literatúru a osobitne divadlo, ponúkol i neopakovateľné rozhovory s mysliteľom Jánom kardinálom Chryzostomom Korcom, osobité pohľady na našu literatúru, dramatickú tvorbu, divadlo a divadelnú kritiku slovenských tvorcov (povedzme Jozefa Felixa), či svetové osobnosti (povedzme Danteho). Mišo Kováč Adamov (1930) dosiaľ najkomplexnejšie spracoval históriu slovenského ochotníckeho divadla od jeho počiatočných foriem, ale aj vklad Martina a Matice do slovenskej kultúry a vzdelanosti, dejiny nášho bábkarstva, podiel ochotníckeho divadla na šírení osvety a národného povedomia, vývoj slovenskej divadelnej scénografie a kostýmov i historiografiu slovenskej literárnej muzeológie. Augustín Maťovčík (1937), osobitý literárny historik a kulturológ, znalec života a diela Ľudovíta Štúra, biografický lexikológ, autor vážnych štúdií o Bernolákovi, J. C. Hronskom, Hamuljakovi a i., hlavný redaktor Biografického lexikónu Slovenska, Slovníka slovenských spisovateľova iných závažných diel… To je trojica, ktorá sa stala garantom kvality knihy, o ktorej je reč.

Pastieri boli prví, čo prišli pozdraviť Novorodeňa. A slovenskí pastieri patrili medzi prvých, čo sa spôsobom ľudovej hry či divadla prihlásili k tejto tradícii. Kniha sa zrodila z iniciatívy profesora Paštéku, z jeho myšlienky dať dovedna staršie zápisy týchto hier, ktoré boli uverejnené v rozličných časopisoch či štúdiách od polovice 19. storočia a ktoré mal zmapované. Zápisy sú od J. Kollára, B. Němcovej, P. Dobšinského, G. Z. Zátureckého, J. G. Tajovského, F. Sasinka, S. Cambela, R. Mrliana, M. A. Húsku, J. Podoláka, M. Slivku a i. – s bibliografiou M. Kováča Adamova a s myšlienkami osobností slovenskej kultúry na margo fenoménu Štefana Krčméryho, Jozefa Kútnika-Šmálova, Júliusa Paštéku, Martina Slivku, s Kováčovou bibliografiou štúdií a článkov o slovenských ľudových betlehemských hrách a s Maťovčíkovou biografiou ich zberateľov.

Potešil ma vstup do tejto predsa len väčšmi vedeckej ako populárnej knihy, napriek jej výpravnosti a príťažlivosti témy. Poľudštil mi ju. Zároveň som si uvedomil, aké čaro môžu spôsobiť už len štyri veršíky. Tentoraz sloha Jaroslava Rezníka z básne Keď stíchne naša krv: „Zas púštny piesok s diablom hrá sa / a ľudstvo stále neverí, / že prednosť od čias Betlehema / pred kráľmi majú pastieri.“

Július Paštéka, Mišo Kováč Adamov, Augustín Maťovčík
SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ BETLEHEMSKÉ HRY
Martin: Slovenská národná knižnica, 2018, 1. vyd., 352 s., ISBN 978-80-8149-101-6

Zdroj: Ján Čomaj: Dôstojné dielo o krásnej tradícii(PAŠTÉKA, Július – KOVÁČ ADAMOV, Mišo – MAŤOVČÍK, Augustín: Slovenské ľudové betlehemské hry. Martin: Slovenská národná knižnica, 2018, 1. vyd., 352 s., ISBN 978-80-8149-101-6). In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 3 – 4 (30. 1. 2019), ISSN 0862-5999, s. 12.