Drotárstvo bolo zapísané do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO

245

Koniec roka priniesol medzinárodný úspech časti tradičnej kultúry, ktorá má svoje úspešné pokračovanie aj dnes. Drotárstvo a jeho tradícia sa dostalo na reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Rozhodli o tom vo štvrtok členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO počas svojho 14. zasadnutia v meste Bogota v Kolumbii. Drotárstvo je siedmym prvkom, ktorý má Slovenská republika zapísaný na zozname UNESCO.

Potešiteľné je, že tento návrh prešiel bez akýchkoľvek pripomienok. Slovensko zastupujú na rokovaní Miroslav Kaňa z ministerstva kultúry a expertka na nehmotné kultúrne dedičstvo Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV) a Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u.

Drotárstvo sa teda konečne pripája k šiestim slovenským prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch. Pripomeňme, že sú to: fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), terchovská muzika (2013), gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou republikou bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016), horehronský viachlasný spev (2017) a spoločne s Rakúskom, Maďarskom, Českou republikou a Nemeckom aj modrotlač (2018).

Drotárstvo predstavuje z hľadiska historického, ekonomického a výrobného špecifický druh ľudovej výroby na Slovensku. Počas svojho vývoja nadobudlo veľa podôb a prekonalo veľa zmien, no naďalej predstavuje dôležitú súčasť kultúry a sociálnych dejín Slovenska.

Drotárstvu ako remeslu a umeniu dal meno základný materiál – drôt. Drotári objavili a vyvinuli jednoduchú technológiu založenú na ručnom ohýbaní, viazaní a spletaní kovových vlákien bez zvárania či spájkovania, ktorou sa pracuje dodnes.

V súčasnosti sa jej venujú výrobcovia v rámci celého Slovenska, hlavne na Strednom Považí (Žilina) v Kysuciach (Čadca), na Orave (Námestovo, Nižná), v Turci (Martin), v Ponitrí (Leopoldov), na Spiši (Levoča), v Tekove (Maňa, Žiar nad Hronom) či v Bratislave. Dnešná podoba drotárstva, či už umelecká alebo remeselná, rozvíja staré tradície a techniky do nových podôb a výrobky z drôtu predstavujú súčasť mnohých domácností na Slovensku.

O úspešný zápis sa zaslúžilo aj Považské múzeum v Žiline (PMZA) v správe Žilinskej župy, ktoré je známe aj ako tzv. drotárske múzeum. „Zápis do UNESCO považujeme za ocenenie všetkých, ktorí prispeli k udržaniu unikátnej živej tradície, akou drotárstvo rozhodne je a ktorá nemá vo svete obdobu,“ povedala Katarína Hallonová, historička drotárstva PMZA.

Považské múzeum v Žiline sa od svojho vzniku špecializuje na prezentáciu drotárstva a disponuje jedinečným zbierkovým fondom. Na popularizáciu drotárstva organizuje množstvo výstav, podujatí (najznámejšie je Stretnutie drotárskych majstrov), prednášok či tvorivých dielní. Samostatný Drotársky pavilón sídli v priestoroch zrekonštruovanej Hospodárskej budovy, kde sa vytvoril dôstojný priestor pre prezentáciu drotárskeho remesla. Považské múzeum sa priamo podieľalo sa pri poskytovaní dokumentov a na vypracovaní Nominačného listu. ,,Zápisom drotárstva do zoznamu UNESCO sa Považskému múzeu konečne podarilo to, o čo sa roky usilovalo. Pracovníci múzea odviedli kus dobrej práce, za čo im vo svojom mene, ale i v mene úradu, ďakujem. Máme byť na čo hrdí,“ povedala županka Erika Jurinová.

Drotársky prvok, symbolicky srdce, je aj na tohtoročnej vianočnej známke vydanej Slovenskou poštou. Dielo zobrazené na poštovej známke pochádza zo zbierok Považského múzea v Žiline a podľa starých vzorov ho zhotovil umelecký drotár Peter Hlavatovič. Súčasne s poštovou známkou bola vydaná obálka prvého dňa s domicilom mesta Bratislava. Motívom prítlače obálky je drotárske dielo Jablko života od Márie Krajčovej, motívom pečiatky je vianočný stromček.