Dunajský tajnopis básnika (Radomir Andrić v súradniciach srbsko-slovenských literárnych vzťahov)

86
Obálka zo slovenského knižného výberu básni žijúceho srbského klasika
Miroslav Bielik, predseda SSS

Vedľa informujeme o mimoriadnom vydavateľskom počine našej najväčšej a najstaršej spisovateľskej organizácie, Spolku slovenských spisovateľov. O vydaní antológie Veľký pán Dunaj, ktorá prináša v origináloch a v prekladoch do slovenčiny básne od desiatich básnikov – klasikov národných literatúr z každého podunajského štátu. Na výbere básní sa podieľali spolupracovníci z medzinárodného tímu, ktorý sa pod gestorstvom predsedu Združenia spisovateľov Srbska Radomira Andrića a predsedu Spolku slovenských spisovateľov Miroslava Bielika (obidvaja v tomto roku jubilujú). Je dobré aj v týchto personálnych súvislostiach čítať a vnímať nasledujúci text z pera predsedu SSS.

Kultúrne a literárne vzťahy Srbska a Slovenska majú dávnu históriu, spomeňme len napr. Pavla Jozefa Šafárika, Jovana Jovanovića Zmaja, Ľudovíta Štúra, Mihaila Obrenovića a celú plejádu slovenských spisovateľov vo Vojvodine a významných osobností 20. storočia, spoluprácu Matice srbskej s Maticou slovenskou a Združenia spisovateľov Srbska so Spolkom slovenských spisovateľov (SSS). Spolupráca oboch spisovateľských združení sa prehĺbila osobitne zásluhou Radomira Andrića od uzatvorenia zmluvy o spolupráci v októbri 2013, kde som mal česť zastupovať SSS a s R. Andrićom sme hneď dohodli súčinnosť na projekte medzinárodnej antológie poézie súvisiacej s Dunajom, v prvej etape zameranej na výber a preklady 10 básní klasikov národných literatúr deviatich podunajských štátov. Projekt sa rozšíril na širšiu spoluprácu spisovateľských združení a vyšli už prvé knižné vydania antológií Srbska, Bulharska, Slovenska. Zásluhou R. Andrića sa zintenzívnila účasť slovenských spisovateľov na medzinárodných festivaloch a podujatiach v Srbsku a naopak. Spoločne sme rozvinuli vydania prekladov zo srbčiny do slovenčiny a zo slovenčiny do srbčiny. Táto príkladná spolupráca je garantovaná aj do budúcich rokov.

No nielen projekčná a organizátorská zásluha predsedu R. Andrića v rozvoji srbsko-slovenských literárnych vzťahov si zasluhuje ocenenie, ale aj jeho básnický prejav a tvorba, ktorá prináša originálny vklad do európskej, hlavne stredoeurópskej a juhozápadnej poézie a ktorá podnietila i návrhy na jeho nomináciu na Nobelovu cenu v roku 2018. R. Andrić je vyše polstoročia výrazne prítomný v srbskej poézii a v ďalších oblastiach literatúry (próza, literárna kritika, esejistika) s významným presahom do svetovej poetickej sféry. Vyšlo mu 40 básnických zbierok a jeho poézia je dostupná v desiatkach jazykov. Na Slovensku vyšla najskôr časopisecky (v preklade Martina Prebudilu). V Belehrade vyšiel reprezentačný výber jeho poézie spolu s novými veršami pod príznačným názvom Až na jednu vec (vydavateľstvo Filipa Višnjića v edícii Albatros, 2015). Táto zbierka, za ktorú dostal prestížnu Cenu Vaska Popu (2016), sa stala základom výberu básní R. Andrića, ktoré v prekladoch Martina Prebudilu a Miroslava Demáka vydal SSS v roku 2016.

Andrić je senzitívny autor, ktorý reflektuje svet človeka priam seizmograficky, no pritom s vyhraneným i vycibreným štýlom elegického básnika. V jeho veršoch napriek vznešenosti však miestami nechýba úsmevnosť i záblesk citlivého humoru. Elegickosť a niekde vo verši pociťovaná starosvetskosť vyviera zo žriedla klasickej srbskej poézie a veľkých básnických vzorov R. Andrića, ktorým v mnohých básňach pripisuje svoje reflexie, pritom šikovne používa alegóriu i iróniu či sebairóniu. Spomenieme aspoň jeho niektorých veľkých spolupútnikov, žiaľ, na Slovensku málo známych, ktorých v poetickom príbehu nasleduje. Napríklad Srboljuba Ignjatovića (Neustále sa nám zdá / že záchranný vlak / v diaľke / k nám dychčí…“), Adama Puslojića („Vpredu / číha priepasť / a nazad sa už nedá / cez tŕnistú húšťavu / zmáhajúcu sa z vydobitej / poetiky a poznania / že po všetkom len / nezdržanlivý smiech lahodí / strojcovi hluchému a nemému…“). Andrić súzvučí s Ioanom Florom, Aleksandrom Sekulićom, Miroslavom Josićom Vyšnjićom, ale i s maďarským básnikom Ferencom Juhászom a najmä s jeho veľkým rumunským inšpirátorom Nichitom Stănescu. Od tohto veľkého mága poézie nesie si nielen pozoruhodnú básnickú tradíciu, ale symbolicky, ako to vyjadril veršami Vasilj Michno, Klobúk Nichitu Stănescu: Čierny klobúk Nichitu Stănescu pripomína čierneho vtáka, / ktorý vzlietol z hniezda kyslej kapusty jeho jazyka / a krúži nad hlavami poetov / Radomiŕ Andrić nosí tento klobúk – ako džbán vody / v púšti – / držiac vtáčiu nohu klobúka / (lebo on je vták) v jednej ruke – / a druhou zohrieva priesvitné telo pálenky / a pomaly rozpráva o stredoveku v Srbsku…“

R Andrić je známy aj svojimi reflexiami a poetickými návratmi k vekmi prekračujúcemu toku času v metaforickom vyjadrení a spojení s Dunajom, vinúcim sa Európou a s tým korešponduje aj jeho iniciatíva prípravy viacjazyčných antológií poézie podunajských národov vo vzťahu k tejto veľrieke. Starý Ister – Dunaj mladý, Voda si na všetko pamätá či Nad dunajským tajnopisom. Andrić tu dunajský tajnopis spája aj s Bratislavou a „ponára sa do nevyspytateľnej srbsko-slovenskej rozprávky“, veď – ako naznačuje názov ďalšej básne A kde by som inde: „V Bratislave / nepovedané rozumiem / neviditeľné vidím / nečujné počujem // V Bratislave / a kde by som inde / prichádzajú mi ľahko / slová samozrejmé…“

Majster, ďakujeme, ale čaká nás spoločne ešte, verme, ďaleká cesta po dunajských vlnách Poézie. Dobré zdravie, šťastie na plavbe, veľa nových úspechov a všetkého dobrého v jubilejnom roku.

Radomír Andrić je vynikajúci básnik, literárny vedec a organizátor literárneho života

Foto: Štefan Cifra a archív

Zdroj: Miroslav Bielik: Dunajský tajnopis básnika. RADOMIR ANDRIĆ v súradniciach srbsko-slovenských literárnych vzťahov. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 9 – 10 (13. 3. 2019), ISSN 0862-5999, s. 14.