Film Voda, čo ma drží nad vodou už je v ponuke kín

134

V jednom z bratislavských multiplexov uviedli nedávno v slávnostnej premiére hranú drámu Voda, čo ma drží nad vodou režiséra Tomáša Magnuseka. Český tvorca snímku nakrútil podľa knihy Pivo u Chárona – Voda, ktorej nikto neveril spisovateľa Ondreja Kalamára. Od neho, ako Urbanovho blízkeho priateľa, napokon vzišiel i prvý podnet k nakrúteniu filmu. „Prvá bola na svete kniha, tá vznikla kvôli tomu, že okolo textu k piesni Voda, čo ma drží nad vodou sa začali desať rokov po Jožkovej smrti šíriť rôzne fámy. Ja poznám aspoň desať verzií, ako vraj vznikol a keďže som bol, dá sa povedať, priamo pri tom, rozhodol som sa napísať, ako to bolo. Štvalo ma to, dokonca vznikla aj fáma, že ten text vôbec nenapísal on, iba sa pod to podpísal… To ma vyslovene dožralo, lebo Jožo bol naozaj človek, ktorý by sa nepodpísal ani len pod cudzie slovo, nie to pod cudzí text alebo slogan…,“ povedal pre agentúru SITA Kalamár.

Knižku podľa vlastných slov písal celkom autenticky, bez zbytočných prikrášlení. „Jožko strašne neznášal pretvárku a faloš a tak som si povedal, že tú knihu napíšem tak, ako to bolo. Bez prikrášľovania a bez zveličovania a už keď som ju písal, premietala sa mi v hlave ako taký film, už vtedy som si hovoril, že sfilmovať to by mohlo byť zaujímavé…,“ vyznal sa spisovateľ, ktorý spoločne s Magnusekom vytvoril i scenár snímky.

Dráma sa zameriava na posledných sedem rokov básnikovho života, popisuje teda nielen okolnosti vzniku pesničky Voda, čo ma drží nad vodou, ale hovorí aj o Urbanových láskach, nádejách, vzostupoch i pádoch a vrcholí práve napísaním textu skladby. „Ten film zahŕňa všetko, čo si Ondrej Kalamár o Jožovi Urbanovi pamätal. Je tam takmer všetko, čo spolu zažili,“ priblížil Magnusek. „Ja som Joža Urbana naozaj dobre poznal posledných päť rokov jeho života, od jeho príchodu do Zvolena, keď sme sa hneď v prvý deň jeho príchodu stretli a veľmi silno sme sa spriatelili, takže viac-menej hovorím o tomto jeho období. Do filmu sme ale okrajovo dostali aj staršie obdobia, napríklad jeho nástup na politickú scénu a jeho pôsobenie v Bibiane, to mám ale aj ja sám len z druhého podania,“ ozrejmil Kalamár.

Podľa Magnuseka bol Urbanov život a osud rovnako komplikovaný ako príbeh známej elánovskej piesne. Tá je, ako tvrdí, dokonca svojím spôsobom zakliata. „Jožo Urban ju nikdy nepočul, zomrel ešte predtým, ako vznikla… Jožo Ráž ju naspieval a mal nehodu na motorke… Maroš Bančej, básnik, ktorý nám s filmom veľmi pomohol, zomrel krátko pred premiérou, v júli tohto roka… Možno aj tento film bude zakliaty… Snáď prežijem cestu domov,“ podotkol režisér.

Najsilnejším momentom, ktorý podľa neho viedol k vzniku celého projektu, bola práve Kalamárova neochvejná vôľa splniť si sen. „Ondro to veľmi chcel, dlho túžil natočiť o Urbanovi celovečerný film a práve tá jeho pevná vôľa a odhodlanie je tým najsilnejším odkazom, ktorý tento film pre mňa osobne v sebe nesie. Pre mňa najsilnejšia myšlienka celého projektu je, že to ide, že ak naozaj chcete, tak si ten sen dokážete splniť…,“ poznamenal. „ A som, samozrejme, rád, že sme takto mohli pripomenúť ľuďom Jozefove dielo a Jozefa ako človeka. V Čechách ho predtým nepoznali, dnes ho poznajú… Na Slovensku naň mnohí zabudli, dnes si ho pripomenú a budú vedieť, že tu bol a budú vedieť, že bol taký a taký…,“ dodal režisér.

Kalamár v snímke vidí aj ďalší odkaz. Podľa neho je totiž z filmu viac než zrejmé, ako ľahko človek môže prepadnúť alkoholu a že sa treba mať na pozore pred bezbrehým pitím. O Urbanovi totiž bolo známe, že bol veľký bohém a rád a často sa pozeral na dno pohára. „Nebezpečenstvo alkoholu, to je téma, ktorej sa na Slovensku veľmi radi vyhneme. Dnes vám každý povie, že predsa pijú všetci… Alkohol je síce veľmi nebezpečná, ale spoločensky tolerovaná droga, a pritom je často i zdrojom obrovského nešťastia a obrovských tragédií… Aj Jožo mal v jednom momente podľa mňa pochopiť, že to, čo nás skutočne drží nad vodou, je naozaj len tá čistá voda…,“ usúdil Kalamár.

V hlavnej úlohe vo filme účinkuje Roman Pomajbo. Ten bol z výsledku, ktorý večer videl na plátne, podľa vlastných slov až dojatý. „Jožko Urban bol úžasný génius, ktorého si treba velebiť, vážiť a točiť o ňom filmy, aby Slováci videli, že tu naozaj máme ľudí, ktorí stoja za to a jedným dychom musím dodať, že som, ako tu teraz stojím a videl som to, hrdý, že som hral takúto postavu a dúfam, že sa nemusím za to hanbiť… A ja viem, že som citlivá duša, no naozaj som nečakal, že ma to aj dojme,“ vyznal sa s úsmevom.

Okrem neho si vo filme zahrali aj Robo Roth, Lukáš Latinák, Andrea Kerestešová Růžičková, z českých hercov Martin Dejdar, Jan Kanyza či Svatopluk Skopal a jednu z postáv stvárnil aj sám Magnusek. „Hrám tam jedného básnika, ktorý Urbana dosť psychicky deptal. To nikto nechcel robiť, tak som ho zahral ja,“ skonštatoval vtipne. V epizódnych úlohách sa v snímke objavia aj reálne osobnosti, ktoré Urbana osobne poznali, ako Oľga Záblacká či Vašo Patejdl.

Filmová dráma Voda, čo ma drží nad vodou prišiel na plátna slovenských kín vo štvrtok 28. novembra. Jednotlivé premietania v kinách slovenských miest nájdete aj na webovej stránke Spolku slovenských spisovateľov prostredníctvom priameho odkazu v hornej časti úvodnej strany nášho portálu. Recenziu predmetnej knihy zas v rubrike Zo stránok Literárneho týždenníka a aj v jeho printovej podobe, ktorá je stále v predaji.