Folklór v divadelnom tvare

793

V Modrom salóne novej budovy Slovenského národného divadla v Bratislave môžu diváci vidieť nové hudobno-slovné predstavenie Morena. Trojica mladých hercov Dominika Kavaschová, Andrea Bučková a Matúš Kvietik sa vybrali netradičným smerom, keď sa rozhodli realizovať inscenáciu, v ktorej dôležitú rolu zohráva slovenský ľudový folklór. Kostymérka Terézia Kosová prispôsobila tomuto žánru kostýmy, ktoré síce nie sú krojmi, no voľakedy sa mladé ženy takto obliekali. Predstavenie sa skladá z dialógov dvoch tridsiatničiek a monológu mladého muža v ich veku, čo naoko odmietajú opačné pohlavie, no v kútiku duše po ňom túžia. Divadelník, autor viacerých hudobných projektov a pedagóg Martin Ondriska, sa ujal réžie a podporil zámer účinkujúcich v inscenačnom tvare. Malá sonda do vnútorného sveta ženy na začiatku jej zrelého veku vyznieva veľmi vtipne, dýcha živým espritom. Hoci to spočiatku vyzerá, že sa driečne devy vydať nechcú a poprezrádzajú publiku, čo všetko im na chlapoch prekáža, no to len zakrývajú skutočné pocity každej normálnej ženy – vydať sa a mať dieťa. Tridsiatničky si pospomínajú na mnohé bláznivé kúsky, ktoré postvárali, ako si doberali prípadných nápadníkov. Pomedzi slovné dôvernosti sa preplietajú nádherné slovenské ľudové piesne ako Jedna druhej riekla, keď koláče piekla alebo pieseň o jabĺčku, ktoré milému darovala.                                                                                                        Andrea Bučková je známa kultúrnej verejnosti najmä ako klaviristka a speváčka. V tejto inscenácii našla dostatočné uplatnenie svojich schopností. Dominiku Kavaschovú poznáme najmä z činoherných predstavení v SND. Napriek tomu, že ju režiséri v ostatných rokoch veľmi obsadzujú, diváci môžu teraz spoznať aj jej ďalšiu dimenziu – spevácku, v ktorej sa doslova zaskvie. Predstavenie je plné tanca a pohybu vôbec, takže účinkujúci majú čo robiť, aby zvládali všetky disciplíny bez očividných príznakov únavy. Pohľad na túžbu po láske a plnohodnotnom živote v rodine nie je však jednostranný, mužské zrkadlo mu nastavuje Matúš Kvietik. I ten sa naoko tvári, že mu je ženské pokolenie ukradnuté, no keď stretne tú pravú, prenesie sa nad jej chyby a prevážia dobré ženské stránky, pre ktoré chce s ňou žiť. Matúš nedostane veľké herecké príležitosti v tejto inscenácii, je v podstate rozprávačom svojich názorov na ženy, sem-tam sa pridá k rozjašeným dievčatám.              Svetelné efekty inscenačné efekty umocňujú dôverné šepkania priateliek, keď sa pri lampe priznávajú k svojim názorom. Hoci sa dnešné ženy tvária emancipovane, nehu a lásku muža potrebujú ako soľ. No aj ten najsuverénnejší drsniak zatúži po milej jemnej ženskej bytosti, ktorá mu spríjemní žitie. Navzájom sa pre seba stávajú záhadou, ktorú sa pokúšajú časom rozlúsknuť, a to je na celom súžití mužov a žien krásne.                                        Po názve Morena tvorcovia siahli aj vďaka ďalšej ľudovej piesni Morena, do vody hodená, žena spálená, znovu zrodená. Týmto predstavením SND pokračuje v línii dobrodružnej dramaturgie. V nej dáva priestor nezávislým skupinám, a tak umožňuje prirodzený prienik dvoch divadelných svetov – kamenného a nezávislého divadla. Inscenácia vznikla v koprodukcii so združením per.Art, ktorého producentkou je Lenka Görfölová. Ide o veľmi milé, optimistické predstavenie a tvorcom slúži ku cti, že aj týmto spôsobom propagujú hodnotné slovenské ľudové umenie.

Foto: Robert Tappert

Zdroj: Anna Sláviková: Folklór v divadelnom tvare. In: Literárny týždenník, ročník XXII, č. 3 – 4 (16. 1. 2019), ISSN 0862-5999, s. 6.