Galandovské línie ticha

565

V Turci, v Štubnianskych (terajších Turčianskych) Tepliciach sa roku 1895 narodil Mikuláš Galanda, jeden zo zakladajúcich reprezentantov slovenskej výtvarnej moderny. Po maturite na lučenskom gymnáziu začal študovať na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, lenže čoskoro svetom hrmotala vojna, a tak sa k sústredenému štúdiu dostal až ako dvadsaťsedemročný. Roku 1922 prišiel do Prahy, začal na Umeleckopriemyselnej škole, pokračoval na Akadémii výtvarných umení. Tam sa vytvorilo priateľstvo s Ľudovítom Fullom, umelecky sa spriaznili dvaja z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej moderny. Obaja odovzdávali svoje praktické skúsenosti a teoretické uvažovania o výtvarnom umení pedagogicky v Bratislave na chýrnej Škole umeleckých remesiel. Ich Súkromné Listy Fullu a Galandu sa označujú za manifest slovenského moderného umenia.

Dielo Mikuláša Galandu patrí k základnému fondu Turčianskej galérie. Pri pripomenutí osemdesiatich rokov od jeho skorého úmrtia (5. júna 1938) sa inštitúcia sústredila na prezentáciu umelcových kresieb a malých grafických foriem. Kolekciu kurátorsky zostavil Adam Galko, popri známejších dielach Mikuláša Galandu sprístupnil i študijné práce, ktoré umožňujú sprostredkovane nahliadnuť bezprostrednejšie do zázemia umelcovej tvorivej dielne: „Vyzdvihnúť vnútornú monumentalitu drobných grafík, exlibrisov a poukázať na maľbou potlačenú autenticitu skíc a náčrtov.“

V kresbových námetoch dominujú mladé ženy, matky, vidiecke postavy a muži zo sveta susediaceho s mytológiou. Málo známe sú umelcove záznamy a drobné pozorovania z jeho osobného života. „Perfekcionizmus a progresivizmus Galandovho výskumu vyústil do množstva kresbových sérií hľadajúcich ideálne tvaroslovie či kompozíciu. Z pomocného média kresby, ktoré do 20. storočia bolo mimo vysokého umenia,“ konštatuje kurátor, „sa aj vďaka Galandovi stáva autonómny prostriedok, s vlastnými nezameniteľnými kvalitami – autenticitou, bezprostrednosťou a energiou.“

Tento názor možno prepojiť s ďalším prezentačným bodom slávnostného programu pri 35. výročí vzniku Turčianskej galérie. Bolo ním uvedenie publikácie Energia kresby Mikuláša Galandu od dlhoročnej odbornej spolupracovníčky TG Zity Kostrovej. Po monografii o Galandovi od Karola Vaculíka z roku 1963 (reedícia vyšla po dvadsiatich rokoch) ostáva v povedomí mladšej generácie predovšetkým monografia historičky umenia, vydaná na začiatku tohto storočia. Po nej sa Zita Kostrová sústredila na Galandov svet každodenných reflexií a citových nálad.Tie pri skúmaní vrcholných výtvarných diel zostávajú často mimo hlavného záujmu odborného skúmania. Pritom práve maliarovu úžitkovú grafiku ocenili roku 1937 na Svetovej výstave v Paríži striebornou medailou.

Reprodukcia: Matka s dieťaťom pri makovici (Mikuláš Galanda)