Gratulujeme ženám (s Jánom Smrekom)!

432

Opäť je tu Medzinárodný deň žien, deň ešte viac venovaný ženám. Všetkým ženám – prastarým aj starým matkám, mamám, manželkám, milenkám, priateľkám, sestrám, dcéram…, ale aj krehkým stvoreniam neznámym. V prípade básnikov často inšpiráciám. Ako v prípade Jána Smreka (vl. menom Čieteka), ktorý je tvorcom básnickej skladby, jednej z najpozoruhodnejších v doterajších dejinách slovenskej literatúry – Básnik a žena (1934). Vieme, že podľa spomienok umelca báseň vznikla už v januári roku 1923, keď sa vracal bratislavským korzom od Reduty, okolo Hotela Carlton popod Michalskú bránu na Palisády, kde býval. Pred ním kráčala krásna žena, ktorá ho zaujala svojou postavou aj chôdzou. Neoslovil ju, ale šiel za ňou a v hlave mu vznikal dialóg medzi ňou a ním. Rozložený neskôr tvorivo do štyroch kapitol tak, ako sa striedajú ročné obdobia.

Máme tu jar a opäť deň ešte viac venovaný ženám. Nie všetkým môžeme povedať osobne, čo pre nás znamenajú, nie každej môžeme ozdobiť ruku kvietkom, kytičkou. Nuž im aspoň z tohto miesta posielame krehké lupienky niekoľkých veršov. Z druhej kapitoly, ktorú básnik nazval príhodne Pokračovanie jarné. Ohláša sa jar, vzduch vonia prísľubmi a vzťah – nadviazaný v zime a hoci fiktívny – sa začína rozvíjať. Pučia dialógy medzi básnikom a krásavicou, nielen o ich súznení, ale aj o krásach prebúdzajúcej sa prírody. Krajšej o prítomnosť v jej lone sa prechádzajúcej neznámej a tajomnej krásavice, ktorej básnik polohlasom šepká:
Hľa, z okien ľadové už zmizli kvety
a živé snežienky nám rastú v hore.
Mne zima nikdy nezdala sa takou
krásnou a milou, ako čo vás poznám…

Tak je to – z okien zmizli ľadové kvety a nám, mužom, sa svet zdá krajší vďaka nežnejšej časti ľudstva. Ženy – všetko dobré, prijmite naše poďakovanie a vzdanie lásky aj úcty! Vedzte, že muži a svet vás potrebujú… Nielen na Medzinárodný deň žien.

Obálka a ilustrácia Vincenta Hložníka z vydania Smrekovej básnickej sklady z roku 1957 (Slovenský spisovateľ)