Handžárikov národný testament

341

Nestor slovenskej literatúry a publicistiky Július Handžárik v požehnanom veku života 88 rokov poskytol slovenskému čitateľovi doma i v slovenskom zahraničí dlho neznámy prehľad „utajovaných dejín“ tradovaných veľkomaďarských mýtov nielen v Maďarsku, na Slovensku, ale aj v Európe. O to je predkladané dielo aktuálnejšie, že (ak by vyšlo v maďarčine či niektorom svetovom jazyku) otvorí oči neúprosnej maďarskej mytológii svojich dejín i súčasnosti na úkor Slovákov, Slovanov a iných národov Európy.

Autor si nenárokuje na vedeckú publikáciu, má ambíciu, a to ho cení, populárno-náučnou formou formovať lebo reformovať poznatky zo slovensko-maďarských vzťahov od počiatku až do dnešných čias, aj keď sa úplne nedá na takom rozsahu priblížiť všetky dokumenty danej témy.

Sústava poznatkov a dokladov sa opiera o dlhý rad vedeckej, odbornej našej i maďarskej literatúry, demokratickú publicistiku a historickú spisbu, pravdivejšie publikovanú najmä po r. 1989 viacerými autormi. Aj keď máme k dispozícii viac publikácií na túto tému, zdá sa, že najucelenejšia dostupná podoba jej stupnice sa ocitá práve na stránkach citovaného diela, čo, som presvedčený, chce byť vlastne autorovým národným testamentom všetkým, ktorým chýbajú elementárne poznatky o pravosti a správnosti slovensko-maďarských historických i súčasných vzťahov, predovšetkým elévom našich univerzít, matadorom tzv. tretieho sektora, stúpencom šovinistických a antidemokratických koncepcií, účelovým politológom, historiografom i politikom, ktorí sa neraz verejne i publikačne tasia „svojou“ znalosťou problému, nerešpektujúc historické fakty alebo objektívne nazeranie na osobnosti, udalosti a vzťahy našich spoločných i odlišných dejín.

Dokumentuje historické etapy od arpádovcov až po súčasnosť a vyvracia rozličné mytologické klauzuly šovinistických škrabákov porovnaním s vedeckou spisbou renomovaných autorov… A nielen ich.

Dielo pozostáva takmer z dvadsiatich šiestich samostatných kapitol s úmyslom demystifikovať dejiny, lži, ba odhaliť úkladné aktivity šovinistických autorov v prospech maďarskej účelovej propagandy a s cieľom utajiť skutočné pravdy alebo historické súvislosti pred – minimálne – slovenskou, maďarskou a európskou verejnosťou. Pravda je aj tá, že Slovensko sa stalo od 10. storočia predmetom takmer šiestich „okupácií“ historickou maďarskou exekutívou a slovenský juh to pociťuje doposiaľ. K tejto téme máme k dispozícii i viac politických alebo politologických analýz, niektoré tajné, ba dodnes – ešte z minulého režimu (Postavenie národností v ČSSR s osobitým zreteľom na maďarskú národnosť, Bratislava 1985) – nepublikovaných. Ťažko sa už dostať k dielam J. Stanislava, K. Čulena, E. Böhma, D. Rapanta, K. A. Medveckého a i., keďže takmer 99 percent týchto diel sa ocitá len vo vedeckých knižniciach.

Preto je cenné, že od r. 1990 Matica slovenská, SSI Korene, SSS, Eko-konzult a iné vydavateľstvá oživujú „utajované skutočnosti“ slovensko-maďarských vzťahov. Zložito sa dá dostať aj k výrokom tzv. disidentov maďarského pôvodu pred r. 1989 (M. Duray a i.), ale i maďarských politikov a politológov po r. 1989. O celom rade šovinisticky ladených prácach ani nehovoriac… (Apropo, skôr menovaný nebol prenasledovaný ako disident, ale ako presadzovateľ maďarskej autonómie v ČSSR, čo narážalo na zákonodarstvo o narúšaní celistvosti štátu.)

Dnes je jasné, že nie je účelom jatriť spoločné rany, účelom je povedať mladej generácii pravdu, predstaviť nové vedecké a odborné výskumy, vysvetliť pravdivo dejinné skutočnosti a nájsť cestu, ako opraviť pomýlenosť takmer celej jednej generácie, čím akiste prispel svojím dielom aj Július Handžárik, inak autochtónny a autentický Slovák, ktorý si najmä vojnové i povojnové roky odskákal na vlastnej koži. O to má dielo autentickejšie prvky zažité priamo in situm, teda v teréne a po boku udalostí a pri štúdiu prác, ktoré formovali výchovno-vzdelávacie politické, spoločenské prostredie oboch národov za takmer tisíc rokov.

Dnes sa už dá doložiť, že nielen pred r. 1989, ale i po ňom, po páde tzv. proletárskeho internacionalizmu, nájdeme v politike sotva zopár predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny, ktorí by sa otvorene nevyjadrovali k plánom maďarskej autonómie na Slovensku aj po roku 1990, čo vysvetľuje nielen zápasy pod rúškom uvedených subjektov, stretnutí Slovákov z južného Slovenska v Matici slovenskej v Šuranoch po r. 1990, ale i súčasný neutešený a provokujúci stav viacerých samospráv na slovenskom juhu (o. i. Štúrov pomník v Štúrove).

J. Handžárik nemá v úmysle viniť národ. Odhaľuje ľstivosť exekutívy, vedy, inteligencie, prezrádza mýty šírené v školách, v národe, formovanie ich identity i spoločenského vedomia, čo sa odráža na slovensko-maďarských vzťahoch až do dnešných dní. Handžárikov národný a životný testament je hodný nielen širokého zreteľa, ale i odbornej a spoločenskej pozornosti

Július Handžárik
VEĽKOMAĎARSKÉ BLÚZNENIE
Bratislava: Eko-konzult, 2018, 1. vyd., 354 s., ISBN 978-80-8079-272-5 (viaz.)