Hlboké korene malokarpatského vinohradníctva

518

Štefan Hrivnák a kol.

VÍNO V PRAMEŇOCH: DOKUMENTY K DEJINÁM MALOKARPATSKÉHO VINOHRADNÍCTVA

Bratislava: Marenčin PT, 2018, 1. vyd., 171 s., ISBN 978-80-569-0143-4

 

Vinohradníctvo patrí k neodmysliteľnej súčasti poľnohospodárskej kultúry Slovenska a Slovákov po celé stáročia, ba jeho tradícia u nás dokázateľne siaha až do veľkomoravských čias. Jedným z najrozvinutejších regiónov Slovenska v oblasti vinohradníctva a vinárstva sú malokarpatské svahy. Aj preto sa kolektív autorov pod vedením Štefana Hrivnáka odhodlal spracovať zaujímavú monografiu Víno v prameňoch: Dokumenty k dejinám malokarpatského vinohradníctva.

Autori publikácie archivári Štefan Hrivnák, Mária Feješová, Martin Hrubala, Ladislav Jurányi, Ján Kúkel, Jozef Meliš, Katarína Popelková, Lucia Szőcsová, Juraj Turcsány a Tina Tvrdoňová na úvod približujú najstaršie korene vinohradníctva a vinárstva v dejinách ľudstva. Ako uvádzajú, „víno, jeho výroba a následná konzumácia“ boli známe už v najstarších civilizáciách, poznali ho už v Číne pred viac ako 8 000 rokmi, vinič kultivovali už v severnom Iráne a na južnom Kaukaze v dnešnom Gruzínsku (6 000 rokov pred Kristom), vinič a víno tvorili súčasť identity Babylončanov, Egypťanov, Grékov i Rimanov, vďaka ktorým sa dostalo aj na územie dnešného Slovenska.

Pestovanie viniča a výroba vína u slovanských predkov Slovákov sú doložené, ako sa uvádza v knihe, v období Veľkej Moravy (833 až 907) archeologickými nálezmi semien viniča, vinohradníckych nožov i ďalších nástrojov a nádob. Na Bratislavskom hrade, ktorý bol významným veľkomoravským hradiskom, archeológovia našli náušnice s dekorom viniča z 9. storočia. Svedectvo podávajú aj tri cirkevné modlitby literárneho prameňa Eucholium Sinatium, ktoré pravdepodobne vznikli v časoch pôsobenia Konštanína-sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkej Morave: modlitba pri sadení vinohradu, modlitba pri oberaní hrozna modlitba nad vínom, keď začína kvasiť. Na tradíciu pestovania viniča a dorábania vína nadviazalo, najmä vďaka cirkevným inštitúciám, aj uhorské kráľovstvo. Vinice sa spomínajú už v Zoborských listinách z roku 1111 a 1113, najstarších písomných pamiatkach z územia Slovenska. Rozširovali ich aj románski (11. – 12. storočie) a nemeckí kolonisti (13. – 14. storočie), pozvaní na obnovu hospodárstva po ničivom mongolskom vláde. Vo vrcholnom stredoveku už bolo vinohradníctvo jemným z najdôležitejších odvetví uhorského hospodárstva.

Kniha prináša množstvo vzácnych dokumentov k dejinám malokarpatského vinohradníctva.

O vinohradníctve v Bratislave svedčí už listina z roku 1209, kde sa spomínajú pivniční majstri. Dokladá ho donačná listina kráľa Ladislava IV. (1288) pre bratislavského richtára Jakuba, ktorý zabezpečoval obnovu dedín i výsadbu viníc po mongolskom vpáde. Medzi najstaršie doklady v ďalších mestách a obciach regiónu patria listiny o viniciach v Sv. Jure (1209), Rači (1309), Pezinku (1513) či pozemkové knihy v Modre (1461 – 1634). Víno bolo najlepším darom pri korunováciách (napr. českého kráľa a rímsko-nemeckého cisára Rudolfa II. Habsburského za uhorského kráľa, 1572). Vinohradnícke symboly sa preniesli do erbov Častej (1560), Vajnor (16. storočie) či Modry (1607). Vinohrady sa zjavujú na historických vedutách Bratislavy (na Machnáči, Kolibe, 16. storočie, okolo mesta z 18. storočia), Sv. Jura (18. storočie) či hradu Devín (18. storočie). Najstaršia mapa s ulicami a priľahlými vinohradmi vo fondoch magistrátov troch slobodných kráľovských miest Modra, Pezinok a Svätý Jur je z roku 1785.

Čitateľ sa dozvie o starých vinohradníckych povolaniach (vinohradnícki majstri – peregovia, strážcovia viníc, kopáč, vinohradníčka), o vzniku vinohradníckych spolkov v Bratislave (1861 a 1874), Pezinku (1877), Modre (1879 – 1883), Grinave (1910) či Rači (1913) a o „vinohradníckom poriadku“, ktorý spísali v Bratislave (1570), v Modre (1580) i v Pezinku (1585). V knihe sa spomínajú aj prírodné rozmary, na ktoré sú vinohrady citlivé, napr. zásah fyloxéry, ktorá bola pre vinohradníkov zdrvujúcou ranou v sedemdesiatych rokoch 19. storočia.

Časť Výstavy vína hovorí o mnohých oceneniach malokarpatských vín z celej Európy, ktoré najskôr zbierali šľachtici v časoch Rakúsko-Uhorska, vrátane Hubertovcov (už od roku 1825 vyrábali šumivé víno), no aj vinohradnícke spolky, ktoré na prvú slovenskú výstavu vín v Skalici (1911) zaslali 211 vzoriek od vystavovateľov z Modry, Pezinka, Rače, Vajnor, Brezovej a Skalice.

V nových podmienkach po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918, ako uvádzajú autori, sa územie od Bratislavy po Horné Orešany stalo najväčším producentom vína v celej ČSR, keďže po založení Slovenského vinohradníckeho družstva (SVD) v roku 1936 vína z malokarpatského regiónu prerazili aj na trhy na Morave a v Česku.

Kapitolka Radikálny zásah do života vinohradníkov hovorí o prevrate v roku 1948, ktorý znamenal likvidáciu súkromného vinohradníctva a násilné vytváranie družstiev, ktoré však zápasili s nedostatkom pracovných síl a zaznamenávali úpadok a devastáciu vinohradov. Obrat nastal až v šesťdesiatych rokoch, keď štátne dotácie do poľnohospodárstva vinohradnícku výrobu konsolidovali, no u vín vyrábaných vo veľkom klesala kvalita. Smutná kapitola je o postupnom zániku vinohradov v Bratislave, o ktoré mesto prichádzalo najmä v dôsledku prudkého nárastu obyvateľov a s tým súvisiacej rozsiahlej domovej a bytovej výstavby na svahoch Malých Karpát (Kramáre, Koliba), kde vznikali vilové štvrte.

Ako uvádzajú autori, zmena politického režimu po roku 1989 priniesla návrat drobných súkromných vinohradníkov a vinárov so svojimi produktmi na trh, ale aj rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky – najmä vďaka vzniku Malokarpatského domu v Modre s prvou vínotékou v regióne, Malokarpatskej turistickej informačnej kancelárie (MATIK) a koordinácii miestnych vinárskych aktivít Malokarpatským osvetovým strediskom v Modre. Najvýznamnejším počinom však bol vznik Malokarpatskej vínnej cesty (MVS) na čele s jej iniciátorom a prvým predsedom Ing. Františkom Machom, CSc., keďže v sebe spája niekoľko fenoménov – víno, krajinu, históriu a gastronómiu v malokarpatskej oblasti rozkladajúcej sa medzi Bratislavou a Trnavou a keďže po celý rok prináša podujatia pre milovníkov vína, napríklad ochutnávky vín, vínne trhy v Pezinku, letné ochutnávky s kultúrnym programom, oberačkové slávnosti s požehnaním vína a najmä Deň otvorených pivníc, ktorý sa koná už na vyše 160 miestach malokarpatského regiónu a láka tisíce turistov z domova i zo zahraničia.

Publikácia dokumentuje stáročnú bohatú tradíciu vinohradníctva v malokarpatskom regióne, jej súčasťou sú farebné reprodukcie najstarších dobových listín, máp a obrazov dokladajúcich význam vinohradníctva a vinárstva v jednotlivých mestách a obciach. Ide o vzácny dokument, ktorý poukazuje nielen na výnimočnú minulosť, ale aj na veľký potenciál slovenského vinárstva a vinohradníctva.