Hnutie ALWEG ako symbol národnej hrdosti a vlastenectva Príkladná aktivita v obrodnom procese 1968

406

Rudolf Belan

 

Literárnom týždenníku č. 27− 28 z 22. augusta 2018 historik PhDr. Ján Bobák, CSc., napísal: „Na Slovensku rezonovali v roku 1968 dve významné občianske hnutia: hnutie za federalizáciu republiky a hnutie za výstavbu Alwegu.“ Kým o prvom hnutí sa už veľa popísalo, o druhom sa zatiaľ prevažne mlčí. Dokonca niektoré médiá bez znalosti veci sa pohŕdavo o ňom vyjadrujú, zahmlievajú jeho pravú podstatu, falošne interpretujú jeho historický význam.

Ešte pred rokom 1968 Medzinárodná lyžiarska federácia súhlasila, aby sa majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach konali vo Vysokých Tatrách. Úroveň infraštruktúry však nespĺňala požiadavky na usporiadanie takého významného svetového šampionátu. Začala sa preto rozsiahla výstavba športovísk pre zimné športy, hotelov a ubytovacích zariadení. V dezolátnom stave boli najmä tatranské železnice. Tatry ako symbol národnej hrdosti Slovákov si žiadali moderný systém dopravy. S iniciatívou prišli mladí architekti Alexander Valentovič a Peter Hupka, ktorí navrhli postaviť v Tatrách jednokoľajovú nadzemnú rýchlodráhu ALWEG, ktorého technické a prevádzkové parametre boli moderné, perspektívne a dostatočne chránili tatranskú prírodu. (Názov bol vytvorený podľa iniciálok švédskeho priemyselníka A. L. Wennera-Grena – ALWEG.) Pražské ministerstvo dopravy však presadzovalo rekonštrukciu tatranskej elektrickej železnice, čo sa stretlo s nesúhlasom vo verejnosti a predovšetkým u mladých ľudí.

 

Smena ako organizátor

V nedeľu 7. januára 1968 denník Smena uverejnil list Fakultného výboru Československého zväzu mládeže na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine, v ktorom mladí medici písali: „Myslíme si, že problém dopravy v Tatrách treba riešiť radikálne už okamžite, už pre najbližšie roky.“ Navrhovali, že ak by medzi obyvateľstvom pretrvával pozitívny názor na Alweg „mohol by každý príslušník nášho národa prispieť na jeho výstavbu“. Obrátili sa priamo na redaktora Smeny Jána Čomaja, ktorý už predtým písal o Alwegu, aby pomohol na stránkach mládežníckych novín podporiť verejnú mienku za vybudovanie Alwegu vo Vysokých Tatrách.

Publicita, ktorá sa v Smene vzápätí rozprúdila, stala sa hnacou silou v prebúdzaní záujmu a nevšednej angažovanosti mládeže, ale aj ostatnej verejnosti za vybudovanie Alwegu. Dovtedy neznáme slovo Alweg zrazu začalo rezonovať medzi ľuďmi. Neobyčajne rýchlo vzrástla jeho frekvencia v novinách, rozhlase i v televízii. Neskôr podľa neho pomenovali jedno z najvýznamnejších hnutí, ktoré vzniklo na Slovensku spontánne zdola, na samom začiatku demokratizačného obrodného procesu. Postupne prerástlo všetky vekové hranice obyvateľstva, od pionierov až po dôchodcov, do celonárodného politického hnutia a ovládlo celé Slovensko. Ako napísal vtedajší šéfredaktor Smeny Slavo Kalný, to najdôležitejšie na tom bolo, že „učiteľ to neprikázal žiakom, predseda MNV občanom, direktor fabriky zamestnancom, majster učňom, predseda ČSM zväzákom“…

Pod názvom Chceme v Tatrách ALWEG redakcia uverejnila otvorený list zväzákov z Východoslovenských železiarní v Košiciach adresovaný všetkým zväzákom v republike: „Podnikový výbor ČSM vo VSŽ sa prikláňa k žiadosti vysokoškolákov v Martine a verí, že za aktívnej podpory celého slovenského národa sa podarí presadiť stavbu moderného Alwegu a verejná mienka donúti ministerstvo dopravy zmeniť svoj názor… Veríme však, že spoločným snažením všetkých obyvateľov sme schopní postaviť Alweg a nie rekonštruovať zastaranú a nevyhovujúcu tatranskú elektrickú železnicu.“

 

SMENA-ALWEG 405-3330

Postupne do redakcie Smeny začali prichádzať ďalšie ohlasy a prvé peňažné dary na výstavbu Alwegu. Juraj Budovský zo Žiliny navrhoval vyhlásiť celonárodnú peňažnú zbierku a sám aj s rodinou poslal 150 korún. Dôchodkyňa z Bobrovca Božena Semanová napísala, že na tento účel odkladá stovku. Redakcia darcom odpovedala, že nie je kompetentná otvoriť v banke zvláštny účet, a teda prijímať peniaze, a preto im ich musí poslať späť. Svoj postoj však pod tlakom najmä mladých ľudí zmenila. V nedeľu 21. januára na prvej strane vo výraznej grafickej úprave publikovala výzvu zväzákov z Leteckých opravovní v Trenčíne: „Závodná organizácia ČSM Leteckých opravovní Trenčín sa pripája k výzve martinských vysokoškolákov a východoslovenských železiarov. Vyzývame všetky závodné, školské a dedinské organizácie ČSM na Slovensku a všetkých, ktorým leží na srdci osud Tatier a úspech majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, aby prispeli svojimi prostriedkami na výstavbu Alwegu vo Vysokých Tatrách. Žiadame redakciu Smeny, aby otvorila bankové konto, na ktoré budú môcť zväzácke organizácie, podniky i jednotlivci poukazovať peniaze.“ Už na druhý deň redakcia účet v banke otvorila. Zároveň zriadila v novinách osobitnú rubriku SMENA-ALWEG 405-3330 a začala v nej uverejňovať mená darcov a neskoršie aj nominálnu sumu vyzbieraných peňažných darov. Rubrika sa stala jednou z najčítanejších. Zoznam darcov a vklady na účte každým dňom narastali. Prispeli známe osobnosti, inštitúcie, národné divadlo, futbalové a hokejové kluby, umelci, študenti, učitelia, zväzácke a pionierske kolektívy, podniky, družstva, politici aj dôchodcovia.

Postupne sa na redakčnom stole kopili aj ohlasy známych osobností. Spolu s desiatkami iných Alweg podporili akad. Dionýz Blaškovič, akad. sochár Alexander Trizuljak, akad. Jozef Čabelka, akad. Emil Belluš, básnici Ján Smrek a Ján Poničan, športovci Jozef Golonka a Bohuš Golian, hudobný skladateľ Ilja Zeljenka. Známi výtvarníci Marián Vaněk a Dušan Junek sa vzdali na prospech Alwegu honorárov za svoje karikatúry, ktoré uverejňovali v Smene. Vyhlásenie na podporu Alwegu vydali bývalí členovia štábov predchádzajúcich stavieb mládeže. Stredoslovenský krajský výbor ČSM v Banskej Bystrici vyzval všetky krajské organizácie v republike, aby výstavbu Alwegu podporili.

Smena uverejnila aj otvorený list Vysokoškolského výboru ČSM pri Vysokej škole dopravnej v Žiline ministrovi dopravy, v ktorom žiadali ministerstvo, aby zastavilo rekonštrukciu tatranskej železnice a znovu urýchlene prerokovalo možnosť výstavby Alwegu. Navrhovali výstavbu Alwegu vyhlásiť za stavbu mládeže, nad ktorou by mala odborný dozor Vysoká škola dopravná v Žiline. Zároveň navrhovali vytvoriť odbornú skupinu z najlepších študentov a vysokoškolských pedagógov, ktorí majú bohaté zahraničné skúsenosti a poskytovali by odborné rady pri výstavbe.

Hnutie za vybudovanie Alwegu naberalo na obrátkach. Prerástlo rámec Smeny, ktorá bola pri jeho začiatkoch, aj rámec Slovenska. Začali sa oň zaujímať stranícke a štátne orgány. Prihlásilo sa k nemu ústredné vedenie ČSM v Prahe aj predsedníctvo Slovenského ústredného výboru ČSM.

Jasné a jednoznačné stanovisko k výstavbe Alwegu zaujala Správa Tatranského národného parku: „K návrhom realizovať dopravu moderným systémom vyjadrujeme súhlas, lebo riešenie dopravy jednokoľajovou visutou železnicou typom Alweg je v súlade so zásadami ochrany prírody.“ Rada Mestského národného výboru Vysoké Tatry v Starom Smokovci „vyslovuje svoje srdečné poďakovanie za mimoriadny a nevšedný záujem predovšetkým ČSM na Slovensku, ale aj všetkým ostatným, ktorí sa svojím úsilím pričiňujú o konečné doriešenie výstavby Alwegu“. Generálny riaditeľ Inžinierskeho staviteľstva Pavel Kompiš sa osvedčil, že je „nadšeným horlivcom za výstavbu Alwegu“. Vyhlásil, že koncern, v ktorého čele stojí, je schopný postaviť Alweg do termínu majstrovstiev sveta v lyžovaní.

 

Tlačová konferencia, aká dovtedy na Slovensku nebola

Narastajúci verejný záujem o Alweg prinútil štátne a politické orgány, aby k hnutiu zaujali oficiálne stanovisko. Ministerstvo dopravy pod tlakom verejnosti zvolalo do Bratislavy tlačovú konferenciu, na ktorej oznámilo rozhodnutie o riešení dopravného systému v Tatrách. Zúčastnila sa na nej viac ako stovka redaktorov tlače, rozhlasu, televízie, novinári z Bratislavy, Prahy i z krajských miest a mnohí experti na dopravu, ktorí prejavili nezvyčajný záujem o tému, ktorá rozvírila verejnú mienku. Po prvý raz v histórii slovenskej žurnalistiky denník Smena uverejnil na tri pokračovania stenografický záznam z tlačovej konferencie.

Na požiadanie ministerstva dopravy odborné stanovisko k projektu na tlačovke vyjadril profesor Českého vysokého učenia technického v Prahe Dr. Ing. Špurek. Začal takto: „Bohužiaľ, nemal som možnosť oboznámiť sa podrobne s návrhmi, ale niektoré údaje, ktoré som dnes počul prvý raz, ukazujú, že treba to preveriť, že to treba dokresliť, že tu treba ešte domyslieť veci… že keď sa mladým ľuďom toto vysvetlí, že nemôžeme ísť touto cestou, ale inou cestou, pohnú to svoje sväté nadšenie inou cestou.“ Ako expert ministerstva dopravy v danej oblasti projekt, ktorý vôbec nepoznal, takto predčasne pochoval.

Minister dopravy Alois Indra na konferencii oficiálne vyhlásil, že ministerstvo nesúhlasí s vybudovaním Alwegu: „Môžem len potvrdiť to, že je veľmi nereálne rátať s tým, že by sa do majstrovstiev v lyžovaní v roku 1970 mohol postaviť Alweg. Utvoríme komisiu odborníkov a podľa jej záverov posúdime, ako po roku 1970 vo Vysokých Tatrách postupovať.“ Bola to zámerná obštrukcia, ktorú vtedajší politici obyčajne používali na zahatanie nejednej iniciatívy, ktorá sa vymykala ich zámerom. Vedecky a odborne fundované stanoviská prominentných slovenských vedcov a slovenských vedeckých ustanovizní k výstavbe Alwegu ministerstvo dopravy nevzalo ani na vedomie.

Mládežnícke hnutie za vybudovanie Alwegu na tlačovke nebojácne obhajoval predseda SÚV ČSM Ing. Róbert Harenčár. „Vzniklo nám hnutie, ktoré spojilo v jednej myšlienke všetky sociálne skupiny mládeže… Hovorili nám, že sa nevieme nadchnúť, že sme zamrznutá generácia. Nie sme zamrznutá generácia, boli sme zmrazovaní. Hovorilo sa nám, že sa nevieme nadchnúť. Nadchli sme sa! A povedali nám: ste sa skoro nadchli. Povedali nám, začali ste skoro. A predtým sa hovorilo, čo už nezačnete s niečím. Povedali nám, zle ste sa nadchli, mali ste sa nadchnúť za niečo iné… Vec Alweg nie je uzavretá. Počkáme! Alweg zo stola nesťahujeme. Zväz mládeže ho nestiahne!“ Mladá redaktorka Smeny Alica Malá (Bieliková) na tlačovke nebojácne vyhlásila: „Pripravuje sa pohreb jednej iniciatíve. Ak sa pochová Alweg, tak sa pochová strašne veľa v slovenskej mládeži.“

 

Protestné zhromaždenie

Mladí ľudia, najmä vysokoškolskí študenti boli sklamaní z rozhodnutia ministerstva dopravy o zamietnutí výstavby Alwegu. Už na druhý deň po tlačovke sa začali zhromažďovať v aule SVŠT v Bratislave na protestnom zhromaždení. Rezolúcia, ktorú prijali, vyznela ako odhodlanie v hnutí naďalej pokračovať. „Za spontánne národné i vlastenecké považujeme hnutie Alweg. Alweg v posledných dňoch sa stal symbolom národnej hrdosti i vlastenectva. Sme za Alweg. Alweg je naším symbolom dnešných dní, a preto vyzývame mládež celej republiky, aby sa k nám pridala…“ Sprievod takmer 2 000 študentov sa potom za všeobecných sympatií občanov pohol mestom. Niesli transparenty, skandovali heslá: „Nech žije Alweg, Nech žije Smena.“ Celý sprievod pochod ukončil pred redakciou Smeny. Študenti tak vyjadrili vďaku jej redaktorom, ktorí podporovali ich ušľachtilé úsilie.

Necelý týždeň po tlačovej konferencii Smena zverejnila druhý list martinských medikov-zväzákov, iniciátorov hnutia Alweg, v ktorom sa obracali na verejnosť. „Celá verejnosť sa opäť presvedčila, že mládež je aktívnou silou národa najmä vtedy, keď má na to priaznivé ovzdušie, že nie je ľahostajná k spoločenskému dianiu… Nerešpektovanie tohto spontánneho prejavu vôle, vlny nadšenia jednoduchým odpísaním aktivity más môže mať hlboké dôsledky.“

Protesty nepomohli. Výstavba Alwegu bola definitívne zamietnutá. Napriek tomu hnutie pokračovalo, konto rástlo. Smena naďalej uverejňovala stanoviská odborníkov, ohlasy známych osobností, aktivity zväzáckych organizácií. Hnutie Alweg definitívne ukončila až okupácia Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968.

 

Symbol národnoemancipačného hnutia

Hlavným organizátorom mládežníckeho hnutia Alweg bola redakcia Smeny. Menovite Ján Čomaj bol dušou kolektívu redaktorov, ktorí denne získavali informácie a písali o udalostiach v teréne. Pozoruhodná bola celková réžia hnutia, denný kontakt redakcie s čitateľmi, osobný i cez noviny, masovosť hnutia, stupňovanie nadšenia jeho účastníkov i organizátorov. O Alwegu písali najlepší smenárski novinári Ján Čomaj, Slavo Kalný, Milan Vároš, Emil Remeň, Ján Smolec, Tibor Procházka a iní.

Za mládežnícke hnutie Alweg sa od samého začiatku angažoval Slovenský ústredný výbor ČSM, osobitne jeho predseda Ing. Róbert Harenčár. Vďaka tejto podpore nešlo v ňom už iba o vybudovanie nezvyčajne exkluzívneho dopravného systému, ale postupne nadobudlo výrazný politický charakter. Bol to aj verejný protest proti pražskému centralizmu a prejav odhodlania presadiť slovenské národné záujmy spočívajúce v uzákonení symetrického modelu česko-slovenskej štátnosti vo forme federácie s akcentom, aby bola socialistická a demokratická. Alweg sa stal synonymom unikátneho mládežníckeho a národno-emancipačného hnutia na začiatku demokratizačného procesu v spoločnosti v roku 1968.

 

Čo sa stalo s peniazmi na Alweg

Pre uchovanie historicky pravdivého obrazu o hnutí za výstavbu Alwegu treba ešte uviesť, čo sa stalo s vyzbieranými peniazmi. V niektorých médiách (týždenník Plus 7 dní, denník Sme a iné) sa objavili falošné informácie o tom, kam sa tieto peniaze podeli. Nový čas dokonca záležitosť vyzbieraných peňazí označil za najväčšiu krádež 20. storočia. Prirovnal ju k osudu zlatého pokladu zo Slovenského štátu a k menovej reforme z roku 1953. Je to bohapustá, bezočivá a účelová lož, ktorá mala poslúžiť na zneváženie účasti mladých ľudí a širokej verejnosti v obrodnom procese spoločnosti. Peniaze vyše roka boli uložené na osobitnom účte vydavateľstva Smena. Koncom apríla a začiatkom mája 1969 denník Smena dva razy informoval verejnosť o návrhoch, na aký účel by sa vyzbierané peniaze mohli použiť. Zároveň informoval darcov, ktorí si chceli darované peniaze vziať späť, ako majú postupovať. Mnohí tak aj učinili. O použití zvyšných peňazí, ktoré zostali na účte, vo výške vyše tri a pol milióna korún, rozhodlo predsedníctvo Ústrednej rady Združenia detských a mládežníckych organizácií Slovenska, že sa použijú na výstavbu 13-triednej Základnej školy mladých hrdinov SNP v partizánskej obci Nemecká v rámci hnutia Národ deťom. „Kolégium ministra školstva SSR s vďakou prijalo rozhodnutie Ústrednej rady ZDMOS, vydavateľstva Smena a denníka Smena, že peniaze ktoré boli zozbierané na Alweg, navrhujú použiť na školskú výstavbu v rámci hnutia Národ deťom,“ písala Smena. Výstavbu školy vyhlásili za stavbu mládeže. Jej budovatelia sa tým činom prihlásili k odkazu Slovenského národného povstania, k ideám, na ktorých je založená naša Slovenská republika. V budove školy bola aj Sieň mladých hrdinov Slovenského národného povstania. Boli v nej v pôsobivej grafickej úprave vystavené fotografie a mená mladých ľudí, ktorí sa stali obeťami fašistických zverstiev. Na ďalších paneloch boli dokumenty a fotografie z partizánskych obcí Telgárt, Kalište, Baláže, Čierny Balog, Kľak, Ostrý Grúň, Tokajík a mnohé ďalšie, ktoré fašisti zničili, vypálili a ich obyvateľov brutálne povraždili. Sieň mladých hrdinov SNP navštevovali kolektívy žiakov z mnohých miest a obcí Slovenska. Prostredníctvom vystavených exponátov, fotografií a dokumentov spoznávali históriu SNP. Sieň, žiaľ, už neexistuje. Nie je známe, prečo a kto ju zlikvidoval a kam sa podeli vystavené dokumenty. Kým mladí budovatelia školy si zaslúžia uznanie, barbarský čin likvidátorov Siene mladých hrdinov SNP si zaslúži opovrhnutie.

Význam hnutia Alweg nie je, žiaľ, historicky docenený. Aj súčasná historická literatúra (Chronológia dejín Slovenska a Slovákov) ho redukuje iba na verejnú finančnú zbierku „ako prvú svojho druhu v pofebruárovom Československu“. V záujme uchovania historicky verného obrazu tohto unikátneho hnutia by sa priam žiadalo, aby Historický ústav Slovenskej akadémie vied podľa možnosti čo najskôr, kým ešte žijú jeho pamätníci, do svojich plánov vedeckého výskumu zaradil aj tému Alweg. Rovnako by bolo osožné, keby Zväz protifašistických bojovníkov za pomoci Múzea SNP reinštaloval Sieň mladých hrdinov SNP, ktorej scenár sa zachoval a nachádza sa v Ústredí ZPB v Bratislave.

Genéza hnutia Alweg je pozoruhodná a jedinečná. Alweg patril k prvému významnému politickému hnutiu mládeže a širokej verejnosti v demokratizačnom obrodnom procese počas česko-slovenskej Pražskej jari. Hnutie Alweg vtlačilo pečať relevancie aj ostatným udalostiam roku 1968.

Ilustračné foto: pixabay.com