Hviezdoslavove Krvavé sonety v angličtine

22
Krvavé sonety: vpredu originál z roku 1919 a za ním aktuálny preklad do angličtinu

V tomto roku si pripomíname 170. výročie od narodenia významného slovenského básnika, spisovateľa, prekladateľa Pavla Országha Hviezdoslava. No pripomíname si aj 100. výročie oneskoreného knižného vydania jeho legendárnych Krvavých sonetov. Obe výročia dávajú možnosť aj súčasníkovi bližšie spoznať tvorcu i celé jeho dielo na Slovensku. Spomínané sonety však už môžu čítať aj všetci ľudia na svete, ktorí vedia po anglicky! Ba nechýba aj takpovediac „kruhová spätná väzba“, keďže aj u nás „beží“ séria podujatí venovaných všetkému uvedenému. Nedávno sa takéto konali v Modre a v Martine.

O podujatí v Modre nás informovala Ľubomíra Miháliková z tamojšej Mestskej knižnice, keď okrem iného uviedla: „Ak si myslíme, že sme pri bádaní literatúry vyčerpali možnosti, zďaleka nie sme na konci s dychom. Našťastie. O tom sme sa mohli presvedčiť pri prekladateľskom počine írskeho básnika a prekladateľa Johna Minahane, ktorý preložil Krvavé sonety P. O. Hviezdoslava do angličtiny pod názvom The bloody sonnets (vydalo Literárne informačné centrum, Bratislava, 2018). John Minahane sa s veľkou odvahou pustil do prekladateľského orieška. Krvavé sonety si iste viacerí pamätáme zo študentských čias a viacerí si spomenieme, že text ani v slovenčine nie je jednoduchý. 32 sonetov, ktoré P. O. Hviezdoslav písal v rokoch 1914 až 1918 a vyjadril v nich postoj proti vojne, obviňuje kresťanov, ako zlyhali, apeluje na narušenie morálky a zloby a biedy, ktoré prerástlo do vojnového besnenia. Mier je základný predpoklad prežitia ľudí a vzýva ho, aby „zavítal s ratolesťou olivovou“. Krvavé sonety v angličtine si teda môžu čítať v modernom preklade aj čitatelia vo svete… Dnes si však treba nájsť vhodnú chvíľu ako predstaviť jeho dielo mladej generácii. Treba vytvárať pozvania, stretnutia, treba mať výborných slovenčinárov, dobrých pedagógov vyučujúcich literatúru, aby prijali pozvania. A to sa nám podarilo 16. apríla v Kultúrnom centre v Modre. Uskutočnili sme podujatie Stretnutie s literatúrou. A bolo to pozvanie nielen pre študujúcu mládež, ale i pre širokú verejnosť. Jedným z hostí podujatia bol básnik a spisovateľ Daniel Hevier, ktorý porozprával o živote P. O. Hviezdoslava, o dobe, v ktorej básnik tvoril. Venoval sa aj Krvavým sonetom a zapojil aj publikum, aby si vybralo, ktorý sonet chce počuť… Po „hodine literatúry“ nasledoval výber z Krvavých sonetov, ktoré v slovenčine predniesla Ľubomíra Miháliková a v angličtine Peter Beňadik. Na javisku sa predstavil aj prekladateľ John Minahane. Porozprával o tom, čím ho ako prekladateľa Krvavé sonety zaujali, ako sa mu dielo prekladalo, ako sa vysporadúval s jazykom i so zvláštnosťami, ktoré sa v diele nachádzajú…

Dielo ide do sveta. Po prvý raz v dejinách našej slovenskej literatúry sa odohralo niečo pozoruhodné. Iste by sa tomu potešil aj sám velikán, bard P. O. Hviezdoslav, pretože zastával postoj človeka veriaceho v spravodlivosť, hoci vedel i o tej odvrátenej strane… Na javisku okrem zobraného diela P. O. Hviezdoslava, ktoré priniesol D. Hevier a anglického prekladu The bloody sonnets, sme vystavili aj prvé vydanie Krvavých sonetov z roku 1919. Storočnicu od vydania útleho dielka sme si mohli uvedomiť, spolu s červenými ružami na scéne, ktoré som ako viacnásobný symbol krvi i života, lásky i porozumenia držala v ruke pri úvodných slovách a záverečných slovách nášho stretnutia s literatúrou.“

Preklad sonetov autor osobne predstavil aj v Slovenskej národnej knižnici v Martine, ktorý počas zaujímavej prezentácie, spojenej s diskusiou študentov z Bilingválneho gymnázia zo Sučian, povedal aj to, že „… Hviezdoslav napísal veľmi ambiciózne, veľmi dobre premyslené a štruktúrované dielo. Poznám veľa anglickej, aj nemeckej literatúry zo začiatku prvej svetovej vojny. Ale nepoznám v tých literatúrach nič podobné. Krvavé sonety sú unikátne.” Podujatie v Martine navštívili aj ministerka kultúry Ľubica Laššáková a mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR republiky pri Dvore sv. Jakuba v Londýne Ľubomír Rehák, ktorý stál pri zrode myšlienky a realizácii preložiť toto dielo do anglického jazyka. Obaja hostia vyzdvihli tak originál, ako aj preklad a jeho vydanie v aktuálnych súvislostiach a protivojnovej nadčasovosti. Obaja hostia si potom prezreli viaceré pracoviská a expozície národnej knižnice, veľvyslanec Rehák sa zaujímal aj o literárne a zaujal ho aj Národný cintorín v Martine, ktorý je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenských dejín.

Veľvyslanec Ľubomír Rehák (prvý zľava) sa počas návštevy Literárneho múzea SNK v Martine zaujímal aj o aktuálne výstavy

Ilustračné foto: Lucia Mandincová a Igor Válek