Ignorované historické dátumy a výročia

303

Už dávno pred nástupom roka 2018 sa v neslovenských médiách hlavného prúdu na Slovensku rozprúdila hlučná kampaň na oslavovanie storočnice vzniku Česko-Slovenska, čiže 28. októbra 1918, a ďalších „osmičkových“ dátumov. Oslavy sa hneď 1. januára aj začali, paradoxne práve oslavovaním uvedeného októbrového dátumu! Viacerí z oslavujúcich pri svojom osmičkovom nadšení napočudovanie zabudli aj na aktuálne okrúhle 25. výročie vzniku súčasnej demokratickej Slovenskej republiky a všetci ignorovali ostatné historické dátumy, kolíkujúce postupné české deformovanie a napokon aj zánik oslavovaného štátu, ktorý mal byť spoločným štátom našich dvoch bratských národov. Keďže oslavy storočnice budú zrejme prebiehať po celý rok, pripomeňme si aspoň najdôležitejšie z týchto dátumov:

Dňa 29. februára 1920, dva mesiace pred prvými parlamentnými voľbami, nikým nevolené pražské Národné zhromaždenie prijalo ústavu, ktorá nádejné federatívne koncipované Česko-Slovensko kodifikovala ako unitárnu ČSR s jednotným „československým národom“ a „československým jazykom“. Tým českí politici vložili do základov vznikajúceho štátu časovanú bombu, ktorá ho napokon musela zničiť.

Dňa 6. októbra 1938 predstavitelia politických strán na Slovensku uverejnili v Žiline Vyhlásenie o autonómii Slovenska v rámci česko-slovenského štátu a 8. októbra spolu s členmi pražskej vlády v tomto zmysle podpísali Žilinskú dohodu. Dňa 22. novembra 1938 pražský parlament schválil ústavný zákon č. 299 o autonómii Slovenskej krajiny, čím úradne vrátil štát k názvu Česko- Slovenská republika (ďalej Č-SR). Dňa 15. decembra 1938 Národné zhromaždenie v Prahe schválilo zmocňovací zákon (ústavný zákon č. 330 Zb. z. a n.), ktorý na obdobie dvoch rokov zmocňoval prezidenta republiky meniť zákony, ústavné zákony i Ústavu ČSR a splnomocnil pražskú vládu spravovať štát mimoriadnymi vládnymi nariadeniami.

Tento ústavný zákon zmenil demokratický režim v Č-SR na režim autoritatívny, legalizoval chystaný český vojensko-policajný útok proti autonómnej Slovenskej krajine z 8. na 9. marca 1939, ktorým bol definitívne rozbitý spoločný štát a nepriamo oprávňoval č.-s. prezidenta Emila Háchu aj na to, že 15. marca 1939 vyhlásil priamo z Berlína kolaborantský štát Protektorát Čechy a Morava, za čo potom mohol, spolu s českými členmi bývalej č.-s. vlády, slúžiť Hitlerovi na čele toho štátu až do konca druhej svetovej vojny.

Ale vráťme sa k najdôležitejšiemu dátumu, na ktorý sa akosi zabudlo. Ide o 8. január 1918 – vtedy Kongres Spojených štátov amerických schválil Wilsonových 14 bodov, ktoré sa po skončení prvej svetovej vojny stali základom mierových zmlúv víťazných demokratických mocností s porazenými vojnovými štátmi.

Thomas Woodrow Wilson (1856 – 1924) bol od roku 1910 guvernérom štátu New Jersey a na jar v roku 1910 ho zvolili ako demokratického kandidáta za prezidenta USA. Na začiatku prvej svetovej vojny presadzoval neutrálnu politiku a usiloval sa sprostredkovať mier medzi bojujúcimi stranami, ale po vyhlásení neobmedzenej ponorkovej vojny zo strany Nemecka sa priklonil na stranu Dohody. V roku 1918 vystúpil so 14 bodmi mierového programu, zúčastnil sa na mierových rokovaniac h vo Versailles a osobne sa veľmi aktívne angažoval za založenie Spoločnosti národov – predchodcu dnešnej OSN. Húževnatým presadzovaním zásady samourčovacieho práva národov sa významne zaslúžil o povojnové konštituovanie samostatných národných štátov v strednej a východnej Európe a za svoje mierové úsilie dostal v roku 1919 Nobelovu cenu mieru. Wilsonových 14 bodov mierového programu obsahovalo:

  1. Zákaz tajnej diplomacie a otvorenosť medzinárodných zmlúv.
  2. Voľnosť všetkých morí počas mieru i počas vojny.
  3. Slobodu hospodárskeho rozvoja každého štátu.
  4. Obmedzenie zbrojenia a vojnových príprav.
  5. Spravodlivú a nestrannú úpravu otázky kolónií.
  6. Vyprázdnenie obsadených území v Rusku a vyhlásenie samourčovacieho práva ruského národa.
  7. Vyprázdnenie Belgicka od okupačných vojsk.
  8. Opustenie okupovaných území Francúzska a pripojenie Alsaska-Lotrinska späť k Francúzsku.
  9. Naplnenie všetkých národnostných nárokov Talianska.
  10. Zabezpečenie nezávislého vývoja všetkých národov Rakúsko-Uhorska.
  11. Vyprázdnenie Rumunska, Srbska a Čiernej Hory od tureckých vojsk.
  12. Zabezpečenie autonómie všetkých národov pod tureckou nadvládou a internacionalizácia Dardanel.
  13. Zriadenie nezávislého poľského štátu s vlastným námorným prístavom.
  14. Zorganizovanie a konštituovanie Spoločnosti národov.

Predstavy dohodových mocností o povojnovom usporiadaní Európy boli rozdielne, v mnohom ich ovplyvňoval postfeudálny uhol pohľadu i rozličné imperiálne či koloniálne záujmy, takže sprvu neposkytovali veľké nádeje na oslobodenie stredoeurópskych národov z jarma stáročných polofeudálnych ríš. Až vstup demokratickej mocnosti USA do vojny a hlavne deklarovanie predstavy Spojených štátov amerických o povojnovom demokratickom usporiadaní Európy v zmysle Wilsonových 14 bodov mierového programu prelomili váhanie mocností a umožnili aj dovtedy porobeným európskym národom uplatniť si právo na sebaurčenie v samostatných národných štátoch. Veď práve uplatnením týchto demokratických princípov pri mierových rokovaniach vzniklo v rokoch 1918 – 1919 nielen nezávislé Česko-Slovensko, ale aj nezávislé Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovinsko, Chorvátsko a Srbsko (v spoločnom juhoslovanskom kráľovstve) a dotvorili sa i nanovo konštituovali aj Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Bez ohľadu na to, akokoľvek sa už potom po prvej svetovej vojne medzinárodné pomery vyvíjali, nemali by sme pri terajších oslavách stého výročia vzniku Česko-Slovenska zabúdať ani na mimoriadne dôležitý dátum 8. 1. 1918 a mali by sme najdôležitejšiemu autorovi demokratického usporiadania povojnovej Európy prejaviť zaslúženú vďaku a poklonu. Lebo poučenie z dejín spočíva práve v tom, že kto si historické poučenia nepamätá alebo sa nimi neriadi, ten si ich bude musieť – spravidla v oveľa tvrdšej podobe – znova zopakovať.


Bibliografický odkaz:

HANDŽÁRIK, Július: Ignorované historické dátumy a výročia. In: Literárny týždenník, č. 13 – 14, ročník: XXXI, vyšlo 11. 4. 2018, ISSN 0862-5999, EV 3136/09, s. 4. Internet: <https://literarnytyzdennik.sk/ignorovane-historicke-datumy-a-vyrocia/>.

Ilustračné foto: pixabay.com