Výstava aj unikátna kniha o Poslednej večeri (Mimoriadny tvorivý počin akad. maliara Stana Lajdu a Vydavateľstva Artforum)

448
Obálka unikátnej a hodnotnej knihy o nesmrteľnom umeleckom diele

Ako sme už informovali, v Malej výstavnej sieni (Župný dom) Oravskej galérie v Dolnom Kubíne sprístupnili originálnu a jedinečnú výstavu venovanú pamiatke osobnosti svetového významu v oblasti umenia i vedy Leonardovi da Vinci, pri príležitosti 500. výročia jeho úmrtia. Štúdiom jeho života i diela sa dlhodobo zaoberá žilinský rodák akad. mal. Stanislav Lajda, ktorý sa venuje aj voľnej maľbe, knižnej ilustrácii (asi 40 titulov), reštaurovaniu i pedagogickej činnosti. Je viac ako symbolické, že práve v takpovediac predvečer veľkonočných sviatkov v Oravskej galérii vystavuje v premiére zmenšenú rekonštrukciu dnes z prevažnej časti zničeného diela, na ktorom pracoval vyše desať rokov. Milimeter po milimetri prehodnocoval každý dochovaný fragment originálu a zhromažďoval rôznorodé kópie a verzie diela (okolo 3 000 ks). Za smerodajné pre rekonštrukciu pokladá tie, ktoré vznikli z rúk Leonardových žiakov a následníkov, krátko po dokončení originálu. Hľadal v nich zhody detailov, prepojenia farebných tónov s technikou šerosvitu a výrazným 3D efektom, ktoré následne porovnával so zvyškami Leonardovej maľby. I keď ako vyštudovaný reštaurátor maľby na VŠVU v Bratislave má bohaté skúsenosti s technikou tvorby i kópiami starých majstrov, predsa len vierohodne doplniť takmer šesťdesiat percent navždy stratenej podoby bolo vo viacerých ohľadoch náročné.

Lajdov výskum a práca si vyžadovali dlhodobé skúmanie Leonardových štúdií k dielu i ďalšej jeho tvorby a diel umelcov, ktorí mali vplyv na Leonardovu tvorbu. Alebo naopak, ktorých ovplyvnil on. Aj keď už, žiaľ, nikdy nebudeme môcť vidieť Leonardov obraz v jeho pôvodnej podobe, žilinský umelec dokázal, že sa k nej dá aspoň významnou mierou priblížiť a vytvoriť predstavu o jej vekmi narušenej kráse. 

Lajda popri Poslednej večeri zrekonštruoval aj na ňu bezprostredne nadväzujúcu päticu luniet s ovenčenou heraldikou objednávateľa diela milánskeho vojvodu Ludovica Sforzu, ako aj pôvodnú výzdobu interiéru refektára (jedálne) mníchov v dominikánskom kláštore Santa Maria delle Grazie v Miláne, v ktorom sa Leonardove kľúčové dielo nachádza. Rozmery originálu (4,60 x 8,80 m) musel z praktických dôvodov zmenšiť dva a pol násobne, čím viaceré detaily nadobudli miniatúrny ráz. Z rovnakých dôvodov sa rozhodol maľbu realizovať na plátno. Výstava je doplnená o artefakty zo súkromnej zbierky autora a Jozefa Práznovského, ktoré návštevníkovi výstavy umožnia pochopiť fenomén Poslednej večere v kontexte dejín svetového umenia.

Je tu ešte ďalšia pridaná hodnota. Súčasne s prácou na rekonštrukcii totiž napísal S. Lajda aj knihu Posledná večera Leonarda z Vinci (vydalo Artfórum) analyzujúcu život a dielo Leonarda s dôrazom na vznik Poslednej večere, jej strastiplný osud a podrobný ikonografický rozbor. Na jej stránkach prezentuje svoje novátorské, prekvapujúce teórie, ktoré vznikali, dozrievali a utvrdzovali sa zhromažďovaním dôkazových materiálov po niekoľko rokov. Populárno-vedecká kniha – dovolíme si už teraz tvrdiť, že určite jeden z kandidátov na umenovedný knižný titul roka pre autora a v predmetnej kategórii vydavateľský počin roka pre vydavateľa – je určená širokej verejnosti a je prvým titulom venovaným osobnosti majstra z Vinci od slovenského autora. Jej uvedenie do života sa konalo v priebehu vernisáže výstavy. Tá sa neskôr presťahuje do Rosenfeldovho paláca v Žiline a potom aj do Čiech. Kniha sa dočká tiež viacerých prezentácií a uvedení (vždy budeme informovať včas formou pozvánky, sledujte náš portál) a určite ju kúpite aj v každom dobrom kníhkupectve, resp. priamo od vydavateľa.