Kniha ako poučenie a priateľ

111

Prozaička Viera Švenková je neprehliadnuteľnou autorkou kvalitnej slovenskej prózy už desaťročia. Je až obdivuhodné, že hoci jej knihy hlavne v posledných rokoch obohacujú slovenský knižný trh, a predovšetkým čitateľov!, prakticky rok čo rok, majstrovstvo autorky „neochabuje“. Ba práve naopak, akoby smerom dovnútra sa stále kultivovalo a smerom navonok tryskalo vždy vo vyššej „kadencii“. Pripomeňme, že Vieru Švenkovú naši čitatelia po­znajú ako autorku poviedok, ktoré roky vychádzali v časopisoch (Slovenka, Slovenské pohľady a i.), ako aj v knižných vydaniach (Biela pani ZuzanaTatranské romanceHory na dosah a i.). Na ich námety vznikli televízne filmy Steny a Prstienky z kukučiny. Aj jej dlhšie prózy (Listy vo vetreDeň je krátky a i.) sa tešili záujmu čitateľov. Autorka v celej svojej doterajšej tvorbe prirodzene a priam programovo zachytáva akýsi premenlivý obraz súčasnej ženy. Nasvecuje jej nespokojnosť so sebou, so zložitými vzťahmi, príbehy sa opierajú až o tvrdohlavo uvzaté hľadanie is­toty v neistom svete. Nečudo, že kritika oceňuje spomínanú vnútornú silu žien, ktoré prežité sklamania naučia spoliehať sa na vlastné sily. No a práve to jej aj Švenkovej „perpetuum mobile“, o to ide aj v Dámskej volenke. Aj tam hlavná postava – Dana, rozvedená matka dcéry v pubertálnom veku – premáha pochybnosti, či sa jej podarí zvládnuť pracovné i rodinné povinnosti, ovplyvniť výchovu a vzde­lanie dieťaťa, a pritom si nájsť čas aj na nový vzťah, ktorý vstupuje do jej života. Vlastne celý obsah Dámskej volenky akoby krúžil okolo témy „otcov a detí“. V čase, keď sa rozmáha pandémia, pomáha osamelej matke zorientovať sa v okolitom svete i v sebe samej najmä priateľstvo, ktoré ešte žije aj v bratislavských intelektuálnych kruhoch. Najnovší Švenkovej „žen­ský príbeh“ zrkadlí problémy, s ktorými zápasí veľa súčasníkov, dnešná rodina a škola, celá spoločnosť. Je veľmi dobré, ža sa k nim čitateľ môže vrátiť aj v knižnej podobe, lebo predmetné (ba vlastne každé) spravodajstvo je príliš – v lepšom prípade – prchavé. Dobrá kniha však zostáva. Aj ako poučenie a priateľ, keď ich človek hľadá…